Z brownfieldu Mlynských nív má byť moderná štvrť. Mesto v pilotnom projekte plánuje zmenu spolupráce s developermi

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) za rok pripravil návrh Mestskej urbanistickej štúdie zóny Mlynské nivy v susedstve downtownu. Pripomienky k nej v rámci verejného prerokovania možno poslať oficiálnou cestou do 31. októbra (vrátane).

Po kladnom prerokovaní bude štúdia podkladom pre zmeny územného plánu. Zároveň overuje možnosti zmeny územia na plnohodnotnú mestskú štvrť a nadväzuje na jestvujúcu obytnú štruktúru.

V zóne má byť aj električková trať

Centrálnou osou územia pre cca 30-tisíc obyvateľov v susedstve moderného downtownu bude bulvár na ulici Mlynské nivy pre peších, cyklistov a mestskú hromadnú dopravu. Dĺžka električkovej trate bude 1,5 kilometra s 3 zastávkami a má pokračovať do mestských častí Podunajské Biskupice a Vrakuňa. Do mestského bulváru bude orientovaný parter.

Plocha riešená v štúdii má rozlohu 138 hektárov a je ohraničená ulicami Košická, Prievozská, Hraničná, diaľnicou D1 – Prístavný most a Prístavnou ulicou. Je nevyužívaná, pričom 80 % rozlohy sú transformačné územia a v 34 % je nevyhnutná zmena súčasného funkčného využitia, aby územie fungovalo ako ucelené a komplexné mestské prostredie s blokovou zástavbou a výškou blokov 6 až 8 nadzemných podlaží.

Diskusie s developermi trvali pol roka

Pre Bratislavu je štúdia pilotným projektom, ktorý koordinuje záujmy vlastníkov pozemkov, doplnené o verejný záujem obyvateľov novej štvrte aj mesta, ktorý sa premietne do vybavenosti, ako školy, zariadenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti či parky a zeleň. V projekte sa má preukázať politika mesta, ktorá vyplýva z koncepcií budovania kompaktného a udržateľného mesta.

Rokovania s majiteľmi pozemkov v rámci výzvy mesta sa uskutočnili nielen počas prípravy štúdie, ale v budúcnosti sa chystajú ďalšie v súvislosti s potrebami verejnej občianskej vybavenosti. „Pol roka trvali diskusie s jednotlivými developermi o tom, ako budú územia a pozemky vyzerať,“ uviedol riaditeľ sekcie územného plánovania Martin Berežný s tým, že návrh štúdie je názorom na celé územie a hľadali konsenzus medzi vlastníkmi.

Ambíciu mesta je, aby sa do projektu zapojilo čo najviac majiteľov pozemkov, ktoré majú priestor na transformáciu. Mesto má dohodu o spolupráci s 8 vlastníkmi, ktorí zastupujú 14 projektov, čo predstavuje asi tretinu územia. Celkovo prišlo v rámci mestskej výzvy 16 žiadostí.

Novinkou má  byť Ekoindex

Návrh štúdie je výsledkom dohôd s partnermi štúdie, ktorá ponúka pohľad aj na územia, ktoré neboli súčasťou výzvy. MIB pripravuje aj nový regulačný nástroj pod pracovným názvom Ekoindex, ktorý má nahradiť regulatív koeficientu zelene. Tento nástroj bude do výpočtu zahŕňať napríklad zelené strechy, teda a čím bude kvalitnejšia výsadba, tým bude vyššia miera regulatívu,“ načrtol Berežný obsah Ekoindexu.

Novinka číslo 2 – mesto hľadá dodatočné zdroje

Riaditeľ MIB Ján Mazúr v utorok na tlačovej besede k štúdii avizoval novinky v platnej metodike mesta, ktorá sa zaoberá zmenami územného plánu v súvislosti s rozvojom nájomného bývania a aj developermi, teda s odvodom m² bytovej plochy do fondu mestských nájomných bytov.

„To nie je nad rámec bytov, ale je to ako substitúcia, nahradenie plnenia. Návrh budeme najprv komunikovať s developermi v tej zóne a s organizáciami, ktoré zastupujú developerov. Keď nájdeme zhodu, tak ju odprezentujeme,“ vysvetlil Mazúr s tým, že mesto zapojí svoje pozemky a poplatky za rozvoj, ale potrebuje zapojiť aj dodatočné zdroje. Mesto chce vytvoriť férový a udržateľný nástroj.

Text mestskej štúdie uvádza, že aktualizácia metodiky bude spočívať v rozšírení možnosti kontribúcie pre developerov. Finančný príspevok by mal byť viazaný na konkrétnu aktivitu (napr. stavba električkovej trate) alebo nefinančné plnenie (pozemok, stavba školy, stavba parku prevedeného do vlastníctva mesta, vypracovanie projektovej dokumentácie).

Umiestniť školy je náročné, treba pozemky

„Potrebujeme dobudovať veľké časti verejnej infraštruktúry vrátane električky, máme tam pridružený bulvár na ulici Mlynské nivy. Potrebujeme tam vybudovať parky, inú dostupnú občiansku vybavenosť, ako sú školy, prípadne zdravotnícke zariadenia a kultúrno-komunitné centrá,“ konkretizoval riaditeľ Mazúr potreby územia na východe Mlynských nív.

Umiestnenie dvoch základných škôl bude najdôležitejšie, treba na ne vyčleniť pozemky, ktoré však mesto nemá. Výstavba prvej školy by sa mala začať, keď počet obyvateľov presiahne 5-tisíc. Sociálne či zdravotné zariadenia a materské školy je podľa Berežného potrebné dať rámci blokov do parteru alebo celých objektov.