Nová tvár kultúry pod Tatrami. V Poprade vyrástlo divadlo na mieste známeho Kina Máj

Kvalitných realizácií kultúrnych stavieb na Slovensku nie je až tak veľa, ako by si mnohí želali. Obzvlášť ak ide o menšie mestá. O to viac vyniknú tie realizácie, ktoré dokážu spojiť architektonickú kvalitu, citlivý prístup k existujúcej štruktúre a jasnú verejnú funkciu. Príkladom je Divadlo Poprad, ktoré vzniklo prestavbou bývalého kina Máj vo Veľkej.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Mestská časť Poprad-Veľká patrila v minulosti medzi najväčšie a najbohatšie spišské mestečká. K Popradu ju pričlenili v roku 1945. Práve tu, konkrétne na dnešnej Scherfelovej ulici, v 80. rokoch 20. storočia postavili Družstevný dom, neskôr známy ako Kino Máj.

Na jeho základoch dnes vďaka citlivej rekonštrukcii stojí Divadlo Poprad, Veľká. Architektonickú podobu objektu navrhlo známe slovenské štúdio zerozero. Podľa slov samotných architektov bola jednou zo základných stratégií architektonického riešenia redukcia pôvodného objemu s cieľom zmierniť dopad na uličnú zástavbu a na priľahlý kostol sv. Jána Evanjelistu. 

Jasné zadanie, voľná ruka 

Zadanie od investora bolo jasné: veľká divadelná sála, menšia sála – štúdio a všetko potrebné pre stálu divadelnú prevádzku. „O prevádzke sme s investorom veľa diskutovali, hľadali sme riešenia, ktoré by maximálne využili existujúcu stavebnú substanciu. Keďže mal investor s nami dlhoročnú skúsenosť, z konceptuálnej a výtvarnej stránky sme mali úplne voľnú ruku,“ uviedol Irakli Eristavi z ateliéru zerozero. 

Pôvodný objekt bol založený na pôdoryse dvoch gotických meštianskych domov, ktoré boli v renesancii spojené do jedného celku. Počas svojej histórie prešiel objekt viacerými prestavbami, čo viedlo aj k vzniku rôznych nevhodných stavebných nánosov. 

„Vnímali sme a snažili sa rozlišovať jednotlivé vrstvy. V dialógu s pamiatkarmi sme zásadne premodelovali strešnú krajinu, aby objekt vyvážene komunikoval so susedným kostolom sv. Jána Evanjelistu,“ uvádza Eristavi.

„Výtvarne silné schodisko na západnej strane objektu sme zachovali s jemnou korekciou jeho výšky a doplnili o skulpturálnu vertikálu nového komunikačného jadra na východnej strane objektu. Samozrejme sme zachovali zaklenuté priestory v prvom podzemnom podlaží a väčšinu vertikálnych nosných konštrukcií,“ dodáva. 

Nové vertikálne jadro ako signifikantný prvok

Architektonický návrh do veľkej miery rešpektuje aj pôvodnú priestorovú skladbu objektu. Zároveň však definuje nové prevádzkové väzby potrebné pre plnohodnotné fungovanie divadla. Podľa architektov bolo zásadným krokom najmä vloženie nového vertikálneho komunikačného jadra, ktoré sa stalo aj výrazným architektonickým znakom objektu. „Z hľadiska divadelnej prevádzky bolo dôležité navrhnúť kvalitne novú eleváciu hľadiska a zvládnuť požiadavky akustiky, s ktorou nám pomohli špičkoví odborníci z Česka,“ dodávajú. 

Hlavný vstup do objektu ostal v rámci rekonštrukcie zachovaný. V rámci rekonštrukcie bol doplnený o premodelovaný prekrytý nástupný priestor. Na foyer nadväzuje predaj lístkov a malý divadelný bar. Vo foyeri sa nachádza šatňa s hygienickým zázemím pre imobilných a zamestnancov. 

Dominantným priestorom je bezpochyby hlavná divadelná sála s kapacitou 180 miest, situovaná na prízemí objektu. Materiálové riešenie tvorí kombinácia dreveného akustického obkladu, čierneho podhľadu a vzoru z mosadzných prvkov. Na javisko nadväzuje zázemie účinkujúcich.  

Vyvážená kontextuálna architektúra

Druhé podlažie objektu bolo vyčlenené pre administratívne zázemie a apartmán pre hosťujúcich umelcov. Na treťom nadzemnom podlaží sa nachádza malá sála s kapacitou 80 divákov situovaná v strešnej nadstavbe a zázemie pre účinkujúcich, ako aj ubytovacia časť pre hercov zložená z viacerých buniek. Nechýba ani foyer s barom a terasou orientovanou na panorámu Tatier.  

Podzemné podlažie slúži ako hygienické zázemie pre návštevníkov, technické zázemie a tiež ako priestor pre divadelnú kaviareň Záhrada. V exteriéri sa nachádza takzvaná Letná scéna. Tvorená je kaskádovitým sedením z prefabrikovaných betónových prvkov. 

„Myslím si, že to, čo sme spolu s kolegami vytvorili, je vyvážená, kontextuálna architektúra, jasne komunikujúca svoju kultúrnu funkciu. Dialóg, ktorý budova divadla vedie so svojím najcennejším susedom, je zrejme to najdôležitejšie,“ uvádza v závere Irakli Eristavi. Dodáva, že Divadlo Poprad majú v ateliéri radi ako celok, každý z autorov doň totiž svojou mierou výrazne prispel. 

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2026