PRIESKUM: Rozvoj Bratislavy brzdí nízka dostupnosť bytov

Až 89 % respondentov nesúhlasí s tvrdením, že byty v hlavnom meste sú pre priemerného Bratislavčana dostupné. Satelity sú pre mnohých lacnejšou alternatívou k Bratislave, ktorej služby však vo veľkej miere využívajú, konštatuje výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.

Nové bývanie v Bratislave je finančne nedostupné pre ľudí, ktorí v nej žijú, aj pre tých, ktorí sa usadili na jej predmestiach. Ľudia zo suburbov v okolí hlavného mesta priznávajú, že nehnuteľnosť, v ktorej aktuálne bývajú, by si v Bratislave nemohli dovoliť. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) z prelomu októbra a novembra 2022, ktorého sa zúčastnilo 800 obyvateľov Bratislavy a jej predmestí.

 Bývanie s kompromisom

Prieskum potvrdil, že rozvoj Bratislavy brzdí nízka dostupnosť bytov v hlavnom meste. Až 89 % respondentov nesúhlasí s tvrdením, že byty v hlavnom meste sú pre priemerného Bratislavčana dostupné. Podobne vnímajú aj možnosť kúpy bytu v prípade ich detí. Vysoké ceny limitujú aj výmenu starého bytu za nový. Zlú situáciu priznávajú prakticky všetci bez ohľadu na vek, rodinný stav, vzdelanie či miesto bydliska. Pri výbere bývania v Bratislave je podľa nich nutné robiť kompromisy.

Najväčší pesimisti, čo sa týka zlepšovania situácie, sú členovia rodín s deťmi a ľudia žijúci v podnájme so spolubývajúcimi. Finančnú dostupnosť bytov vnímajú ako najväčší problém tí, ktorí žijú doma s dospelými deťmi.

Dochádzanie je bežnou rutinou

Významná časť obyvateľov okolitých obcí pritom do Bratislavy dochádza pravidelne. Najväčšia časť respondentov potvrdila, že tak robí denne. Tých, čo navštívia Bratislavu menej ako raz týždenne, je len 26,6 %. Medzi najčastejšie dochádzajúcich patria rodiny s deťmi a vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Častejšie do Bratislavy dochádzajú noví obyvatelia satelitov, najmenej dôchodcovia a ľudia s nižším vzdelaním.

Až 78 % obyvateľov predmestí pritom priznáva, že pri dochádzaní stoja v zápchach. To, že „autá cezpoľných“ upchávajú dopravu v meste si myslí 65,5 % Bratislavčanov.

Vybavenosť supluje Bratislava

Obyvatelia suburbov priznávajú, že občianska vybavenosť (vrátane škôl) je v Bratislave lepšia než v mieste ich bydliska (iba 19 % si myslí opak). Napriek tomu je takmer 70 % z nich presvedčených, že im v suburbe v porovnaní s Bratislavou nič nechýba. „Tento rozpor sa dá vysvetliť tým, že obyvatelia predmestí si už zvykli na to, že za prácou či za zábavou cestujú pravidelne do Bratislavy a sem vozia do škôl aj svoje deti. Nemajú preto pocit, že doma im niečo chýba, keďže pravidelne využívajú infraštruktúru Bratislavy, v ktorej však neplatia dane,“ vysvetlil výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.

Aj preto väčšine opýtaných zo satelitných obcí ich bývanie vyhovuje. Za hlavné výhody považujú život mimo mestského ruchu, možnosť mať väčší dom (byt), ako by si mohli dovoliť v Bratislave, ale aj priatelia a známi v okolí. Veľká časť z nich by sa už do Bratislavy sťahovať nechcela. „Tieto skutočnosti naznačujú, že satelity sú pre mnohých lacnejšou alternatívou k Bratislave, ktorej služby však vo veľkej miere využívajú. Dá sa povedať, že Bratislava už o ľudí, ktorí z nej odišli, prišla,“ konštatuje Suchánek.

Suburby tak svojou ústretovejšou politikou (v porovnaní s hlavným mestom) voči výstavbe nového bývania dosiahli stav, kedy im rastie obyvateľstvo, ktoré v nich odvádza dane, no množstvo aktivít realizuje práve v Bratislave, ktorej infraštruktúru využíva.

U novostavieb boduje najmä estetika

Benefity novej výstavby si pritom uvedomujú aj Bratislavčania. V porovnaní so staršími panelovými domami ich za lepšie považuje 50 % opýtaných žijúcich v paneláku a 73 % tých, ktorí v paneláku nebývajú. Hlavným benefitom novostavieb je podľa prieskumu ich vyššia estetika, energetická efektívnosť, lepšie parkovanie a nižšie náklady na opravy.

Problémom však je, že novostavby sú podľa väčšiny opýtaných finančne nedostupné. S výrokom, že výmena bytu v paneláku za bývanie v novostavbe je bez problémov finančne zvládnuteľná, totiž súhlasí iba necelých 20 % Bratislavčanov.

„So zdražovaním hypotekárneho financovania sa tento problém ešte prehlbuje. Dlhé a komplikované procesy aktualizácií územného plánu, získavania záväzných stanovísk a v niektorých prípadoch nečinné stavebné úrady prispeli k tomu, že Bratislava premeškala obdobie, počas ktorého si mohli jej obyvatelia obstarať bývanie za výhodnejších podmienok. Každé omeškanie projektu totiž znamená pre koncového klienta vyššie ceny. V tomto kontexte sa stačí pozrieť na cenníky projektov, ktoré sú budované na etapy. Čim dlhší čas medzi nimi ubehol, tým zvykol byť rozdiel v cenách vyšší. A z tohto faktu dokázali suburby výrazne vyťažiť,“ upozorňuje Suchánek.

Pomôže iba výstavba bytov

O tom, či sa situácia v ďalších rokoch zlepší v prospech hlavného mesta, rozhodne budúca dostupnosť bývania v Bratislave. Väčšina opýtaných ju dnes vníma ako nevyhovujúcu a hlavné mesto chce zmenu. Vo svojom strategickom dokumente Bratislava 2030 uvádza: „Prístup k stabilnému a kvalitnému bývaniu je základným predpokladom šance na dobrý život. Vďaka mestskej bytovej politike a citlivému územnému rozvoju dokáže mesto zabezpečiť dostupné dlhodobé bývanie pre všetky skupiny obyvateľstva, ako aj bývanie pre ľudí v núdzi.“

Zlepšenie dostupnosti bývania v konečnom dôsledku nie je možné bez výstavby dostatočného množstva nových bytov. Práve intenzívnejšia výstavba bytov pre rôznorodé skupiny obyvateľov v hlavnom meste bude kľúčová pri množstve individuálnych rozhodnutí, či sa stať obyvateľom Bratislavy, alebo jej okolia. Rozhodnutí, ktorých výsledkom bude buď zisk hlavného mesta z nových príjmov, alebo náklady na riešenie problémov súvisiacich s denným dochádzaním tisícov ľudí z okolia.