Ako správne prevádzkovať plynové spotrebiče v bytových domoch?

image 79536 25 v1

V médiách sa čoraz viac objavujú informácie o požiaroch a výbuchoch budov, kde hlavnou príčinou bol práve unikajúci plyn. Preto je potrebné zamyslieť sa, aké sú príčiny týchto nehôd a ako sa týmto nehodám vyhnúť.

V rámci zvyšovania energetických úspor v budovách sa v súčasnosti bežne realizuje zatepľovanie rodinných a bytových domov, v ktorých sa veľmi často prevádzkujú plynové spotrebiče. Nezriedka sa spolu so zatepľovaním realizuje aj výmena okien, čím sa budova stáva tesnejšia a vylúči sa tým prirodzená infiltrácia vzduchu cez okenné škáry. Pritom sa zabúda kontrolovať, či priestory s plynovými spotrebičmi spĺňajú všetky požiadavky na bezpečné používanie. Zároveň sa zabúda aj na kontrolu (revíziu komínov a prepočítanie ich účinnej výšky), ktorú treba po týchto úpravách urobiť.

Napriek tomu, že v súčasnosti sa kladie väčší dôraz na využívanie energie získanej z obnoviteľných zdrojov, takmer 94 % obyvateľov žijúcich na území Slovenskej republiky využíva na každodenné varenie, ohrievanie teplej vody alebo vykurovanie práve zemný plyn. Využívanie zemného plynu je pohodlné (neobmedzená dodávka 365 dní v roku a 24 hodín denne) a finančne výhodné. Pri vlastnostiach zemného plynu, ako sú horľavosť a výbušnosť, netreba zabúdať ani na riziká vznikajúce pri preprave a užívaní zemného plynu, pri nedodržaní predpisov a nariadení podľa platnej legislatívy.

Príčiny havárií plynových zariadení

Medzi najčastejšie príčiny vzniku havárií plynových zariadení (potrubná sieť, plynové spotrebiče, armatúry a pod.) patrí ich zlý technický stav (korózne poškodenie, prevádzkové opotrebovanie, únava materiálu, skrytá materiálová chyba, nevhodné konštrukčné riešenie), nedodržanie prevádzkových predpisov na bezpečnú prevádzku zariadenia (tlakové, tepelné a silové preťaženie zariadenia, neoprávnený zásah do zariadenia, zanedbaná alebo nevhodná údržba a montáž) a úmyselné poškodenie zariadenia.

Zásady umiestnenia a požiadavky na vetranie

Pri plynových spotrebičoch v zhotovení A (spotrebiče, ktoré odoberajú vzduch
a odvádzajú spaliny do priestoru, v ktorom sú umiestnené) je potrebné dbať na dostatočný objem miestnosti a dostatočnú výmenu vzduchu na spálenie a uvoľnenie spalín. Pri nedodržaní týchto základných podmienok sa v miestnosti hromadia spaliny, klesá množstvo kyslíka a postupne sa zhoršuje spaľovací proces, čím narastá koncentrácia škodlivých látok, najmä CO (hrozí otrava oxidom uhoľnatým). Prípadne môže dôjsť k zhasnutiu horákov spotrebiča a k úniku zemného plynu do miestnosti. Preto je potrebné umiestňovať tieto spotrebiče do priamo vetrateľných priestorov s priemernou svetlou výškou 2,3 m [1]. Je dôležité, aby bol odvod spalín od tohto typu spotrebiča, pokiaľ je to možné, mimo dýchacej zóny prítomných osôb. Ak sa nad plynový spotrebič umiestni odvetrávacie zariadenie, ktoré spaliny a paru odsáva a prenáša do vonkajšieho priestoru, možno povolené minimálne objemy miestnosti znížiť o 25 %. Ak nastane prípad, že daná miestnosť nevyhovuje požiadavkám, treba ju prepojiť so susednou miestnosťou – napríklad  trvalým odstránením dverí alebo neuzatvárateľnými vetracími otvormi (0,02 m2) pri podlahe a 1,8 m nad podlahou (optimálne 30 cm pod stropom). Obe miestnosti však musia byť aspoň priamo vetrateľné [1].

Každá miestnosť s plynovým spotrebičom v zhotovení A musí byť vetraná alebo priamo vetrateľná. V miestnosti musí byť zabezpečená minimálne dvakrát vyššia výmena vzduchu z najmenšieho prípustného objemu miestnosti za hodinu pre spotrebič alebo jeho kombináciu pri zatvorených oknách a dverách [1]. Plynové spotrebiče v zhotovení B sa umiestňujú do vetraných priestorov. Pri spotrebičoch s atmosférickými horákmi a s prerušovačom ťahu platí, že na 1 kW príkonu spotrebiča pripadá najmenej 1 m3 objemu miestnosti. Podmienka dostatočného prívodu vzduchu je splnená, ak škárovou prievzdušnosťou okien a dverí prúdi do miestnosti prirodzeným alebo iným spôsobom spaľovací vzduch s objemom 1,6 m3/h na 1 kW príkonu spotrebiča [1].

Obr. 1 Umiestnenie plynového spotrebiča a prívod spaľovacieho vzduchu – trvalý prívod vzduchu. Trvalý prívod vonkajšieho vzduchu cez neuzatvárateľný otvor s priemerom 0,001 m2/1 kW

Obr. 1 Umiestnenie plynového spotrebiča a prívod spaľovacieho vzduchu – trvalý prívod vzduchu. Trvalý prívod vonkajšieho vzduchu cez neuzatvárateľný otvor s priemerom 0,001 m2/1 kW

Dostatočný objem miestnosti a prívod spaľovacieho vzduchu je možné zabezpečiť aj nasledujúcimi spôsobmi:

  • umiestnením spotrebiča do oddeleného priestoru alebo skrine so samostatným trvalým prívodom vzduchu z vonkajšieho priestoru cez otvor alebo otvory s voľným prierezom minimálne 0,001 m2 na 1 kW príkonu, najmenej však 0,02 m2 (obr. 1);
  • umiestnením spotrebiča do miestnosti so samostatným trvalým prívodom vzduchu z vonkajšieho priestoru cez otvor alebo otvory s voľným prierezom minimálne 0,001 m2 na 1 kW príkonu, najmenej však 0,02 m2; otvory je najvhodnejšie zriadiť čo najnižšie nad podlahou v miestnosti;
  • prepojením miestnosti, kde sa nachádza spotrebič, so susednou miestnosťou toho istého užívateľa prostredníctvom trvalého odstránenia vnútorných dverí alebo vytvorením neuzatvárateľných otvorov pri podlahe a vo výške 1,8 m nad podlahou (obr. 2); jednotlivé otvory musia mať voľný prierez minimálne 10 cm2 na 1 kW príkonu spotrebiča (obr. 2, 3);
  • prepojením spotrebiča v nepriamo vetrateľnej miestnosti s ďalšou miestnosťou toho istého používateľa (obr. 4);
  • prívodom vzduchu núteným spôsobom (ventilátorom), čo je však ekonomicky náročné [1].

Obr. 2 Umiestnenie plynového spotrebiča a prívod spaľovacieho vzduchu – prepojenie miestnosti, kde sa nachádza spotrebič, so susednou miestnosťou

Obr. 2 Umiestnenie plynového spotrebiča a prívod spaľovacieho vzduchu – prepojenie miestnosti, kde sa nachádza spotrebič, so susednou miestnosťou

Pri použití plynového prietokového ohrievača vody (trieda zhotovenia B) v priestore, kde sú vane a sprchy, pripadá na jeden spotrebič minimálne 20 m3 objemu miestnosti (musí byť chránený pred postriekaním vodou). Dvere do týchto priestorov musia byť otváravé smerom von a mať otvory na prívod (v dolnej časti) a odvod vzduchu (v hornej časti). Pri umiestňovaní plynových spotrebičov v zhotovení C sa neuplatňujú žiadne osobitné požiadavky na objem miestnosti a prívod spaľovacieho vzduchu, je však potrebné rešpektovať podmienky a požiadavky na požiarnu bezpečnosť. Typickými predstaviteľmi sú plynové kotly, tzv. turbo kotly, a podokenné plynové konvekčné ohrievače. Pri tomto type spotrebičov je potrebné dodržať správnu výšku vyústenia komínového telesa, aby unikajúce spaliny neobťažovali okolie nad vyústením a neprenikali do okolitých priestorov [1].

Obr. 3 Umiestnenie plynového spotrebiča a prívod spaľovacieho vzduchu – spotrebič v priamo vetrateľnej miestnosti

Obr. 3 Umiestnenie plynového spotrebiča a prívod spaľovacieho vzduchu – spotrebič v priamo vetrateľnej miestnosti

Kontrola a revízia plynových zariadení

Kontrola zariadení slúži na posúdenie, či stav zariadenia, ktoré je v prevádzke, zodpovedá požiadavkám bezpečnosti práce a technických zariadení a požiadavkám požiarnej bezpečnosti. Kontrola sa musí vykonať do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa končí jej lehota. Pri vykonávaní kontroly sa vykoná aj kontrola ovzdušia a netesnosti. O kontrole zariadení, ktorá sa vykonáva najmenej raz za rok, urobí poverený pracovník záznam do prevádzkového denníka s potrebnými, zákonom stanovenými údajmi [3]. Revíziou zariadení sa rozumie celkové posúdenie zariadenia, pri ktorom sa prehliadkou, vyskúšaním, prípadne i meraním zisťuje prevádzková bezpečnosť a spoľahlivosť zariadenia alebo jeho častí a posúdi sa i technická dokumentácia a odborná spôsobilosť obsluhy. Revízna kontrola plynových zariadení sa vykonáva najmenej jedenkrát za tri roky, pokiaľ to nie je inými predpismi alebo orgánmi stanovené inak.

Obr. 4 Umiestnenie plynového spotrebiča a prívod spaľovacieho vzduchu – spotrebič v nepriamo vetrateľnej miestnosti

Obr. 4 Umiestnenie plynového spotrebiča a prívod spaľovacieho vzduchu – spotrebič v nepriamo vetrateľnej miestnosti

Musí sa vykonať do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa končí jej lehota. Revízna kontrola sa vykonáva najmä po uplynutí skúšobnej prevádzky, po generálnej oprave, po zásahoch, ktoré mali vplyv na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky zariadenia, po odstávke zariadenia na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov, po nútenej odstávke zariadenia z dôvodu prevádzkovej nehody alebo poruchy. Po vykonaní revízie je revízny technik povinný spísať správu o revízii [3, 7]. Pri kontrolách plynovodu a plynových spotrebičov sa nesmie zabúdať na čistenie, kontrolu a skúšanie komínov, dymovodov. Horší ťah, nedostačujúce tepelnoizolačné vlastnosti a citlivosť na vlhkosť sú nevýhodou najmä starších komínov. Zanesenie komínov a dymovodov, nevhodne použitá tepelná izolácia, nesprávna účinná výška komína, neodborná montáž komínového telesa sú príčinami vzniku havárií s katastrofálnymi následkami (výbuch objektu, vyhorenie priestorov, únik spalín späť do priestoru – nebezpečenstvo udusenia).

Ak sú ku komínovému telesu pripojené spotrebiče s celkovým tepelným výkonom do 50 kW, kontroluje sa:

  • raz za štyri mesiace – ak sú ku komínu pripojené spotrebiče na tuhé palivá alebo spotrebiče na kvapalné palivá;
  • raz za šesť mesiacov – ak sú ku komínu pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín bez vložky;
  • raz za dvanásť mesiacov – ak sú ku komínu pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín s vložkou.

Ak sú ku komínovému telesu pripojené spotrebiče s celkovým tepelným výkonom nad 50 kW, kontroluje sa:

  • raz za dva mesiace – ak sú ku komínu pripojené spotrebiče na tuhé palivá alebo spotrebiče na kvapalné palivá;
  • raz za šesť mesiacov – ak sú ku komínu pripojené spotrebiče na plynné palivá.

Komín, na ktorý je napojený spotrebič na plynné palivo typu C, sa musí počas prevádzky kontrolovať a čistiť najmenej raz za rok [6].

Na záver

Pre bezpečný návrh a bezpečnú prevádzku plynových zariadení v bytových domoch je potrebné, aby projektanti, ale aj laici (užívatelia plynových zariadení) dodržiavali všetky nariadenia, opatrenia vyplývajúce z platnej legislatívy a z požiadaviek výrobcov. V súhrne ide o vhodné umiestnenie plynového spotrebiča, o zabezpečenie dostatočného vetrania priestorov s plynovými zariadeniami, o zabezpečenie odbornej montáže osobou s oprávnením vykonávať túto činnosť, o zabezpečenie správnej prevádzky plynových zariadení, o zabezpečenie pravidelných revízií a kontrol plynových zariadení a v poslednom rade o dodržiavanie lehôt čistenia a kontrol komínov.

Literatúra
1.     TPP 704 01: 2009 Odberné plynové zariadenia na zemný plyn v budovách, júl 2009.
2.     STN EN 1775: 2008 Zásobovanie plynom. Plynovody na zásobovanie budov. Maximálny prevádzkový tlak menší alebo rovný 5 bar, apríl 2008.
3.     STN 38 6405: 1988 Plynové zariadenia. Bezpečnosť prevádzky, február 1988.
4.     STN 06 1401: 2000 Lokálne spotrebiče na plynné palivá. Všeobecné požiadavky, apríl 2000. (zrušená k 1. 6. 2014).
5.     TNI CEN/TR 1749: Európsky systém triedenia spotrebičov na plynné palivá podľa odvádzania spalín (vyhotovenie spotrebičov), júl 2012.
6.     Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z. z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácií a prevádzkovaní palivového spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol.
7.     Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

Text a obrázky: doc. Ing. Jana Peráčková, PhD., Ing. Miroslava Vaškaninová

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.