Urbanista Peter Gero: Efekt Bilbaa je aplikovateľný aj na Bratislavu. Je to mesto, ktoré sa hnusom v Európe nedalo ani prekonať
Denisa Kureková 
V roku 1968 emigroval do Hamburgu, kde sa vypracoval na hlavného architekta metropoly. Spolu so svojím tímom sa podieľal na jednom z najvýznamnejších projektoch transformácie mestskej štvrte Hafencity. Dnes sa rád vracia späť na Slovensko, a to nielen za priateľmi, ale i pracovne. Aktívne sa podieľa na formovaní tváre Bratislavy, konkrétne Vydrice, urbanizácii brehov rieky Dunaj, revitalizácii hlavnej železničnej stanice a jej okolia či výstavbe výškových budov v bratislavskom downtowne.
Ak dovolíte, ešte raz sa vrátim k rozhovoru z roku 2007. Vtedy ste povedali: „Celkový koncept výškových budov je v súčasnosti prežitkom. Napodiv, dnešná generácia architektov a developerov ešte stále holduje obytným výškovým budovám. Ak sa predsa len rozhodneme pre výškové budovy, musia byť veľmi precízne vyriešené urbanistické vzťahy a rôzny priestor.“ Ako to vidíte dnes? Je downtown na správnom mieste so správnymi priestormi?
Downtown je na správnom mieste, lebo je tam, kde je. Verejné priestory sú práve vtedy problematické, keď sa vzťahujú len na jeden objekt alebo skupinu objektov ako Skypark alebo Panoráma. Verejný priestor je na verejnej správe. To znamená, že priestor, ktorý sa prelína medzi jednotlivými objektmi, musí vytvoriť mesto, ktoré musí mať silu preklenúť isté veci: napríklad Landererovu k nábrežiu, vytvoriť tam zelený park za divadlom, kde sú obrovské mestské priestory.
Alebo prepojenia Košickej smerom na Klingerku – to je mestská úloha, ako aj prepojenia Eurovey smerom k Zimnému prístavu. Keď sa nám zdá, že to tak nie je, nie je to problém tej výškovej budovy. Výšková budova nám umožní koncentrovanie hmoty a vytvorenie priestoru práve na kvalitné verejné priestory, na rozdiel od iných urbanistických štruktúr.
To znamená, že výhody výškovej budovy, čo sa voľného priestoru týka, vidíme len okolo tých projektov. Napríklad priestor okolo Sky Parku je vysokokvalitný, ale zostáva v skupine tých objektov. Vnútroblok v projekte Panoráma medzi Vežou 115 a dvomi ďalšími vežami Panorámy je kvalitný priestor, ale nie je dostatočne prepojený s Dunajom na jednej strane a so Sky Parkom na druhej.
Keď chcem správny urbanizmus v meste v správnej mierke, musím ho medzi tými budovami „zoštrikovať“. Musím ho „zoštrikovať“ až s Hurbanovými kasárňami. Tieto vysokoatraktívne priestory sú úlohou mesta, musia to v Metropolitnom inštitúte Bratislavy správne uchopiť a myslím si, že sa to aj deje.
Na downtown nadväzuje zóna Mlynské nivy. Čo je na tej zóne najzásadnejšie?
To je tiež „zradná“ otázka. Najzásadnejšie je, že nám vzniká nová mestská štvrť vo veľmi hustej mierke. V hustote, ktorá je podmienená urbanistickou formou hlavne vnútroblokov a osi, ktorá ide od Mlynských Nív až po Bajkalskú. Plus verejná doprava, bývanie so zmiešanými štruktúrami ako v Petržalke Lido vytvárajú akýsi kĺb medzi maritívnou Bratislavou na Dunaji. Teda Prístavná, Klingerka a potom ten atraktívny obytný priestor Mlynské nivy.
Mlynské nivy sú ten kĺb medzi Bratislavou na severe a týmto novým rozvojom mesta. Je to absolútne dôležité a mierkou správne uchopené. Teraz nehovorím o stratégii urbanizmu, ktorá je pri Mlynských nivách tiež ojedinelá.
O kúsok ďalej je aj Zimný prístav, ktorý čaká revitalizácia. Čo ju zásadne ovplyvní?
Zásadne ju ovplyvní niekoľko vecí. V prvom rade majetkové pomery. Je obrovskou výhodou, že väčšina pozemkov patrí štátu. Nie sú v súkromnom vlastníctve, čiže nemusíme vytvárať nové vlastnícke štruktúry.
To znamená, že verejná sila má tú výhodu, že nemá na druhej strane súkromníkov, ale štátne vlastníctvo, teda ministerstvo dopravy alebo podobne. Bude to teda nastavené tak, že pracovná intenzita vytvárania toho celého prostredia je v moci verejného záujmu, ktorý má väčšiu intenzitu.
Teraz je úplne rozhodujúce skĺbiť zase rôzne názory, respektíve rôznych stakeholderov, ktorých máme v tejto oblasti, čo je pomerne ojedinelé v Bratislave. Treba si uvedomiť, že tam máme okrem vysokej vody – teda povodia Dunaja – aj turistický ruch, lodnú dopravu. Sú tam dokonca aj pamiatkarske, industriálne, skladovacie záujmy, a to nehovorím o prenesení funkcií prístavu v Ovsišti.
Je to veľmi strategický projekt, ktorý je atraktívny nielen svojou polohou, ale aj komplikovanou úlohou dať všetkých stakeholderov dohromady. To je veľká úloha.
Dá sa tento projekt porovnať s nejakým projektom zo zahraničia?
Áno, so všetkými. Či už zoberiem Kodaň, Hamburg, Amsterdam, časť Londýnskeho docklandu, princíp je ten istý. Samozrejme, náš Dunaj má úlne inú dravosť, napriek šírke, ako napríklad Labe. Kodaň je už viac-menej morský prístav, časť Osla – na jednej strane kultúra, na druhej bytová štruktúra, prímestie, múzeá, verejný priestor, reštaurácie, office a tak ďalej.
Stačí teda zobrať ten koncept a aplikovať ho u nás?
Nie. To nestačí. Treba si pozrieť rôzne koncepty, vysublimovať to najlepšie. Ako keď robíte dobré jedlo, vysublimovať z toho šťavu, ktorá vášmu jedálničku pasuje.To znamená, že v Bratislave musíme nájsť vlastný prístup na základe dôležitých poznatkov a skúseností z týchto jednotlivých projektov.
Bratislava prechádza významnou zmenou aj v oblasti Trnavského mýta. Ako vnímate projekt Istropolis?
Priznám sa, že projekt Istropolis som vnímal skôr vo vzťahu k verejnej doprave. Dokonca k železničnému prepojeniu smerom na sever, k Račianskej a tak ďalej. Istropolis ako taký má výbornú polohu v tom, že infraštruktúra je pevná, že ho vieme dokonca prepojiť aj v osi Karadžičovej smerom k Záhradníckej, čiže je to dobre prepojené električkou.
Neďaleko sú highlighty ako plaváreň, centrály ako zimný štadión, potom štvrť až po Ružinov je v dobre zasadenom urbanistickom celku, to treba podčiarknuť. Mám určitú dôveru v dvoch veciach. Po prvé, že koncept vznikol v súťaži a po druhé tam máme ateliér KCAP, ktorý má práve skúsenosti s takýmito urbanistickými celkami. Keď im nebudeme dávať veľa problematických prvkov na stôl, urobia dobrý projekt.
Lokálny architekt je tam Pantograph…
A aby som to ešte vylepšil, KCAP je autor masterplánu Hafencity! To znamená, že máte v Bratislave kapacity, ktoré sú síce na iných projektoch, ale keďže všetko so všetkým v našej brandži súvisí, využiť tieto vedomosti aj na takýto projekt je obrovská výzva, ale aj schopnosť.
Známy je aj váš výrok, že my Slováci sme až nekritickí obdivovatelia architektúry v zahraničí, hoci máme často oveľa lepšiu architektúru doma. Je to tak stále alebo nám už stúplo sebavedomie?
Myslím si, že viac-menej je to tak stále. Dlho som rozmýšľal nad tým, čím to je. Myslím si, že obdiv iných prvkov architektúry v zahraničí je akési ospravedlnenie aj pre môj výkon. Že sa nemusím až tak strašne snažiť. Keby som chcel tiež niečo také vytvoriť, je to v poriadku, je to výzva. Ale keď si poviem, že aha, tí sú takí dobrí, a tým skončím, to je, ako keď obdivujete nejakú šprintérku, že zabehne 100 m za 11 s. Je to okej, ale asi vás to veľmi nemotivuje, skôr to pridáva ťažobu.
Medzičasom ale vzniklo poznanie aj tu na Slovensku, budem trochu provokovať, že kvalita architektúry ako takej nie je pre urbanizmus rozhodujúca. Rozhodujúca je koncepcia ako taká a systémová, nielen analýza, ale systémové vytvorenie mestskej štruktúry. Rozloženie jednotlivých ciest, bloky, línie, funkcie. Toto zmiešanie je absolútne dôležité.
Poviem konkrétny príklad, keď príde architekt kriticky do Viedne, tak je 80 – 90 % architektúry je podpriemernej. Myslím tým architektúru domov, bytov, ktorá je často na nižšej úrovni ako v mnohých bratislavských štvrtiach. Hovorím o novodobej architektúre.
Ale napriek tomu sa tam cítite dobre. Prečo? Nie preto, že máte pekný objekt s príjemnou žltou alebo ružovou, ale preto, aký celkový koncept vidíte – mierka, vnímanie fasád, parteru, kombinácia parteru s malými námestiami, mikronámestia, potom väčšie námestia, prepojenia väčšími pešími ťahmi, nehovorím o cyklotrasách, mesto je pre peších. To vám vytvára to pozitívum.
Ako ďalší príklad uvediem Barcelonu. Nie je až také dôležité, ako sú bloky architektúrou lemované, dôležité je, že každý roh je oktogón, má osem uhlov, na každom rohu vznikajú malé priestranstvá pre obchody, reštaurácie, kaviarničky, ten raster dá mestu život. Architektúru ako takú si nemusíte dávať do podvedomia.
Ešte lepší príklad, kde len jedna invencia vytvorila G-point, je Bilbao. Je to mesto, ktoré sa hnusom v Európe nedalo ani prekonať. Pred rokmi to boli len železiarne so zlým vzduchom. Postavili len jeden park a vedľa parku pekné nábrežie. Do toho nábrežia skoro bezprostredne vsadili, neviem čí odvážny krok to bol, múzeum. Galériu, ktorá premenila celé mesto, nielen imidžovo, ale zrazu zeleň, nové štvrte, nové priechody.
Efekt Bilbaa je aplikovateľný aj na Bratislavu a máme aj priestranstvá, ktoré by som vám vedel vymenovať, že majú presne tento potenciál.
Máme šancu sa tam dostať?
To je len na nás. Keď mesto vlastní pozemok, má dobrú polohu a všetko dobré, neviem, prečo by sme to mali opomínať. Musíme mať jedného blázna, ktorý rozhodne, že do toho ideme.
