Janette Sadik-Khan

Zmenila ulice celรฉho sveta: Dostaลฅ ฤพudรญ z รกut je ลฅaลพkรฉ, mesto musรญ maลฅ kvalitnรบ alternatรญvu, hovorรญ Janette Sadik-Khan

Partneri sekcie:

Opustila renomovanรบ prรกvnickรบ firmu a pracovala na kampani Davida Dinkinsa, prvรฉho afroamerickรฉho starostu NYC. Vyhral. Vtedy jej poloลพili otรกzku, na akom oddelenรญ chce pracovaลฅ. Zavolala mame a povedala jej, ลพe chce robiลฅ nieฤo, ฤo ovplyvลˆuje a dotรฝka sa kaลพdodennรฉho ลพivota ฤพudรญ. Mama jej odpovedala: โ€žZlatko, mรกลก dve moลพnosti โ€“ dopravu alebo odpadovรฉ hospodรกrstvo.โ€œ

Janette Sadik-Khan je dnes jednou z poprednรฝch svetovรฝch autorรญt v oblasti dopravy a mestskej transformรกcie. Do Bratislavy zavรญtala na pozvanie primรกtora Matรบลกa Valla. Po jej vystรบpenรญ v SNG sme prehodili pรกr slov o tom, ako nรกs niekedy vลกetko privรกdza do ลกialenstva. Uvedomila som si, ลพe je ako kaลพdรก ลพena, ktorรก miluje svoju prรกcu a nedรก dopustiลฅ na rodinu, ktorรก je vtipnรก, milรก, poriadne dravรก, sluลกne pokornรก a neskutoฤne zรกbavnรก. Mรก rada ฤierny humor a miluje beh.

V rozhovore s Janette Sadik-Khan sa dozviete:

  • Ako vyzerala transformรกcia New Yorku?
  • ฤŒo bolo najvรคฤลกou vรฝzvou v newyorskom projekte?
  • ฤŒo by poradila Bratislave?ย 
  • Akรฉ chyby vidรญ ฤasto pri plรกnovanรญ miest?
  • Akรก by mala byลฅ doprava?
  • Kam smerujรบ sรบฤasnรฉ mestรก?

Urฤite ste sa jednรฉho rรกna len tak nezobudili a nepovedali si: chcem zmeniลฅ ulice. Preฤo ste sa zaฤali venovaลฅ doprave?

Bola som prรกvniฤkou, pracovala som vo vรฝznamnej prรกvnickej firme v New Yorku. Chcela som byลฅ ako Clarence Darrow a zmeniลฅ svet. Chodila som na prรกvnickรบ fakultu a musela splatiลฅ ลกkolnรฉ, takลพe som musela pracovaลฅ v korporรกtnej prรกvnickej firme. Bola som veฤพmi neลกลฅastnรก, kaลพdรฝ deลˆ som plakala. Mรดj manลพel je tieลพ prรกvnik, profesor.

Kaลพdรฝ deลˆ som jazdila na zadnom sedadle jeho motorky, pretoลพe sme obaja pracovali v centre mesta a ลพili vo West Village s dlรกลพdenรฝmi ulicami. Vลพdy sme narazili na vรฝtlk. Tie ulice vyzerali straลกne. Povedala som si: to je hroznรฉ, mohli by sme to spraviลฅ oveฤพa lepลกie. Zaฤali sme rozmรฝลกฤพaลฅ, ฤo by sme mohli urobiลฅ s ulicou. Skonฤilo to tรฝm, ลพe som sa zapojila do kampane Davida Dinkinsa, prvรฉho afroamerickรฉho starostu.

Opustila som prรกvnickรบ firmu a zaฤala som sa tomu venovaลฅ. A keฤ vyhral vo voฤพbรกch, opรฝtali sa ma, na akom odbore by som chcela pracovaลฅ. Zavolala som mame a povedala som jej, ลพe chcem robiลฅ nieฤo, ฤo ovplyvลˆuje a dotรฝka sa kaลพdodennรฉho ลพivota ฤพudรญ. Mama mi hovorรญ: โ€žZlatko, mรกลก dve moลพnosti โ€“ dopravu alebo odpadovรฉ hospodรกrstvo.โ€œ Tak som si vybrala dopravu.

Janette Sadik-Khan
Janette Sadik-Khan | Zdroj: Miro Pochyba

Ako sa vรกm podarilo naลกtartovaลฅ vลกetky zmeny v New Yorku? ฤŒo malo vplyv na rozhodovanie, ktorรฉ z ulรญc si vyberiete ako prvรฉ, aby bol projekt transformรกcie รบspeลกnรฝ?

Times Square je takรก โ€žฤereลกniฤka na torteโ€œ. Zaฤali sme v malom, v komunitรกch, ktorรฉ podporovali naลกu myลกlienku, na miestach, kde ฤพudia zmeny chceli. Pracovali sme s komunitami, ktorรฉ tรบลพili po tom, aby ich ulice slรบลพili na nieฤo viac ako len na parkovanie.

Dรดleลพitรฉ bolo sรบstrediลฅ sa na ลกirลกiu vรญziu a celkovรฝ koncept โ€“ v tomto prรญpade na agendu plรกnu mesta New York pod vedenรญm vtedajลกieho starostu Bloomberga. Tรกto รบzka profilรกcia zastreลกila vลกetku naลกu prรกcu, takลพe sme netvorili ad hoc malรฉ projekty kade-tade. Kaลพdรฝ krok bol dรดleลพitou sรบฤasลฅou ucelenej stratรฉgie โ€“ transformovaลฅ mesto tak, aby bolo lepลกie pre ฤพudรญ.

Ako prijali plรกn Newyorฤania?

Zo zaฤiatku nesรบhlasili, ale keฤ videli tie dรดleลพitรฉ malรฉ zmeny, zaฤali sa stotoลพลˆovaลฅ s ideou maลฅ mesto krajลกie, zelenลกie, prรญjemnejลกie. Pochopili, ลพe musรญme robiลฅ veci inak, pretoลพe musรญme rieลกiลฅ klimatickรบ situรกciu i ฤพudรญ, ktorรญ prichรกdzajรบ do mesta. Takลพe aj keฤ sa im nepรกฤil konkrรฉtny cyklistickรฝ alebo autobusovรฝ pruh, chรกpali, ลพe zmena je nevyhnutnรก.

ฤŒo bolo skutoฤnou vรฝzvou v rรกmci transformรกcie mesta New York?

Spojiลฅ ฤพudรญ s rรดznymi potrebami a rรดznymi nรกzormi v priestore a โ€ždonรบtiลฅโ€œ ich pochopiลฅ, ลพe musรญme dospieลฅ ku kompromisu, ลพe priestor musรญ fungovaลฅ pre vลกetkรฝch.

Skรบsenรก prรกvniฤka spolu so svojim, ako sama hovorรญ โ€“ dream tรญmom, premenila ulice jednรฉho z najvรคฤลกรญch a najvyลฅaลพenejลกรญch miest sveta na dynamickรฉ priestory bezpeฤnรฉ pre chodcov a cyklistov.
Skรบsenรก prรกvniฤka spolu so svojim, ako sama hovorรญ โ€“ dream tรญmom, premenila ulice jednรฉho z najvรคฤลกรญch a najvyลฅaลพenejลกรญch miest sveta na dynamickรฉ priestory bezpeฤnรฉ pre chodcov a cyklistov. | Zdroj: Archรญv respondentky.

Akรบ รบlohu v tomto procese zohralo vlastnรญctvo pozemkov, resp. nejakรก kontrola nad konkrรฉtnymi oblasลฅami?

Dรดleลพitรบ. Pretoลพe uลพ v poฤiatoฤnรฝch rozhodnutiach sme videli, ลพe vlastnรญctvo pozemkov je veฤพmi komplikovanรฉ. Do hry vstupovali parcely, ktorรฉ patria rรดznym subjektom, ako mestu ฤi developerom. Rozhodovali sme sa aj na zรกklade moลพnosti kontrolovaลฅ vรคฤลกinu nejakej oblasti.

Dopravnรฝ inลกtitรบt mesta New York mal dohฤพad nad tisรญckami kilometrov ulรญc, ฤo z neho istรฝm spรดsobom robilo najvรคฤลกieho realitnรฉho developera v New Yorku. Zabudnite na Donalda Trumpa alebo na vลกetkรฝch ostatnรฝch, jedine dopravnรฉ oddelenie malo vลพdy nad vลกetkรฝm kontrolu a bolo toho aktรญvnou sรบฤasลฅou.

Chceli sme ukรกzaลฅ, ลพe ulice mรดลพu znamenaลฅ viac a mรดลพu byลฅ vyuลพitรฉ zmysluplne, teda nielen pre autรก ฤi na parkovanie. Maลฅ kontrolu nad priestormi, ktorรฉ sme transformovali, bolo veฤพmi dรดleลพitรฉ, rovnako aj รบzka spoluprรกca s komunitou developerov a miestnych organizรกciรญ. Tรญ boli veฤพkou a dรดleลพitou sรบฤasลฅou procesu transformรกcie.

Ako transformรกciu vnรญmali developeri?

Prirodzene, niektorรฝm to spoฤiatku nevoลˆalo, ale keฤ videli hodnotu toho, ฤo chceme vytvoriลฅ, a analyzovali fakty, veฤพmi rรฝchlo sa ich vnรญmanie otoฤilo. Bolo veฤพmi dรดleลพitรฉ ukรกzaลฅ, ลพe mรกme kontrolu nad ulicami a vieme ich naozaj zmeniลฅ.

Poฤas ekonomickej krรญzy bolo naozaj zaujรญmavรฉ, ลพe nehnuteฤพnosti, ktorรฉ si udrลพali svoju hodnotu, boli prรกve v oblastiach orientovanรฝch na dopravu, tzv. transit-oriented developments. Veฤพkรฉ domy na predmestiach stratili na hodnote. Idea, ลพe je ฤพahkรฉ sa pohybovaลฅ akรฝmkoฤพvek spรดsobom v rรกmci mesta, najmรค v ฤasoch krรญzy, keฤ musรญte ฤeliลฅ viacerรฝm vรฝzvam, bola pre kvalitu nehnuteฤพnosti kฤพรบฤovรก. Myslรญm, ลพe prรกve to je budรบcnosลฅ.

Pre developerov platia na Slovensku normy, podฤพa ktorรฝch treba postaviลฅ istรฝ poฤet parkovacรญch miesta pre jeden byt, pretoลพe byt s parkovacรญmi miestami sa ฤพahลกie predรก. Existuje dialรณg medzi developermi a vlรกdou na zmenu zรกkona v tomto smere v New Yorku? Ako to funguje v USA? Ako by sme to mali zmeniลฅ tu?

V USA je silnรฉ hnutie volajรบce po odstrรกnenรญ minimรกlnych poลพiadaviek na parkovanie, ktorรฉ nรบti developerov stavaลฅ parkovacie miesta. Rozumie sa, ลพe to nielen zvyลกuje cenu bytu alebo nehnuteฤพnosti, ale tieลพ pozรฝva do mesta viac a viac รกut a dopravy.

Keฤ odstrรกnite tieto minimรก, znรญลพi sa cena bytov a ฤพuฤom otvorรญte moลพnosลฅ cestovaลฅ rรดznymi spรดsobmi. To sa deje najmรค v oblastiach s dobrรฝmi moลพnosลฅami, s dobrou verejnou dopravou, teda v oblastiach, v ktorรฝch je ฤพahko prรญstupnรฝ vlak alebo autobus alebo kde je jednoduchรฉ presรบvaลฅ sa aj peลกo.

V USA sa zvyลกuje poฤet oblastรญ, v ktorรฝch regulรกcia napomรกha vzniku takรฝchto developmentov. Potom je moลพnรฉ eliminovaลฅ minimรกlne poลพiadavky na parkovanie.

To je veฤพmi dobrรฝ krok. Je to priaznivรฉ pre klรญmu, cenovo dostupnรฉ a oveฤพa lepลกie pre bรฝvanie aj pre planรฉtu. Som presvedฤenรก, ลพe zahusลฅovanie je cesta, a preto je potrebnรฉ stavaลฅ veฤพmi koncentrovanรฝm spรดsobom a vytvรกraลฅ oveฤพa viac moลพnostรญ, aby sa ฤพudia mohli prepravovaลฅ bez auta.

Ako by ste poradili nรกลกmu mestu postupovaลฅ, pokiaฤพ ide o rรดzne konzultรกcie a zapojenia rรดznorodรฝch skupรญn, ako naprรญklad cyklokoalรญcie a tรฝch, ktorรญ chcรบ z mesta urobiลฅ lepลกie miesto pre deti?

ฤŒasto sa ich nรกzory na to, ฤo je najlepลกie rieลกenie, rรดznia. To, ฤo sme urobili v New Yorku, bolo moลพnรฉ vฤaka zรกstancom jednotlivรฝch skupรญn, ktorรญ roky pracovali na tom, aby podporili naprรญklad cyklistickรฉ pruhy, lepลกรญ tranzit, bezpeฤnejลกie chodnรญky, ulice. Vลกetci tรญto ฤพudia a skupiny boli neoddeliteฤพnou sรบฤasลฅou zmeny DNA New Yorku.

V skratke povedanรฉ, kvalitne vyrieลกenรก participรกcia je kฤพรบฤom k รบspechu. Zmenili sme naprรญklad spรดsob rozhovorov s ฤพuฤmi. Keฤ sme dรกvnejลกie chceli prezentovaลฅ projekt, sadli sme si za jeden stรดl, predstavili sme projekt, ฤพudia sedeli a poฤรบvali. Nebola tam ลพiadna akcia. Krikฤพรบni vykrikovali, tรญ tichลกรญ radลกej niฤ nepovedali.

My sme sa toho veฤพkรฉho stola zbavili ako prvรฉho. Okolo rokovacej sรกly sme vytvorili mnoลพstvo malรฝch priestorov na diskusie, ฤพudia mohli pokojne migrovaลฅ, rozprรกvaลฅ sa o tom, ฤo sa im pรกฤi, nepรกฤi. Najrรดznejลกie spรดsoby zapรกjania sa do diskusie umoลพnili aj tรฝm ostรฝchavejลกรญm povedaลฅ svoj nรกzor.

Naลกou ฤalลกou vรฝznamnou novinkou bolo vytvorenie akadรฉmie vzdelรกvania. V podstate sme uฤili ฤพudรญ, ako sa mรดลพu rozhodnรบลฅ a ลพe ozvaลฅ sa je ich prรกvom. Vฤaka tomu sa zaฤali inak pozeraลฅ na situรกciu, na to, ฤo v nej mรดลพu robiลฅ, ako ju ovplyvniลฅ.

Poznali reฤovรบ hantรญrku, lepลกie chรกpali, ฤo a ako mรดลพu ลพiadaลฅ od รบradov, od verejnosti aj od developerov. Bola to veฤพmi dรดleลพitรก sรบฤasลฅ rozhovorov, ฤพudia sa cรญtili omnoho viac zapojenรญ do diskusie. A skutoฤne aj boli, nebolo to len gesto.

Vรญzia Janette Sadik- -Khan je spรกjaลฅ ฤพudรญ s rรดznymi potrebami a rรดznymi nรกzormi v priestore a โ€ždonรบtiลฅโ€œ ich pochopiลฅ, ลพe musรญme dospieลฅ ku kompromisu, ลพe priestor musรญ fungovaลฅ pre vลกetkรฝch. Jej skvelรก prednรกลกka sa uskutoฤnila v priestoroch SNG.
Vรญzia Janette Sadik- -Khan je spรกjaลฅ ฤพudรญ s rรดznymi potrebami a rรดznymi nรกzormi v priestore a โ€ždonรบtiลฅโ€œ ich pochopiลฅ, ลพe musรญme dospieลฅ ku kompromisu, ลพe priestor musรญ fungovaลฅ pre vลกetkรฝch. Jej skvelรก prednรกลกka sa uskutoฤnila v priestoroch SNG. | Zdroj: Miro Pochyba

Prostrednรญctvom ฤพudรญ a miest, kde prebehli zmeny, ste ukรกzali, ลพe to moลพnรฉ je. Ako na to reagovali ostatnรญ, tรญ mimo lokalรญt, kde sa program realizoval?

Keฤ inรญ videli, ลพe to โ€žu susedaโ€œ funguje, poลพadovali zmenu aj oni, aj oni sa zaฤali organizovaลฅ, ozรฝvaลฅ, pรฝtaลฅ sa. A keฤ sme odiลกli z รบradu dopravy NYC, uลพ nezรกleลพalo na tom, ฤi bol, alebo nebol Mike Bloomberg starostom. Vznikol dopyt bez ohฤพadu na to, kto je primรกtorom. Vypustili sme dลพina, ktorรฝ sa uลพ nedal vrรกtiลฅ do fฤพaลกe.

Objavujรบ sa aj hlasy, aby sa vrรกtila pรดvodnรก situรกcia?

รno, ale iba na samom zaฤiatku, ฤo je normรกlne. ฤฝudia sa vลกak uลพ naลกลฅastie prispรดsobili tomuto novรฉmu status quo a zo strany verejnosti doลกlo k obrovskej podpore. A ak mรกte uลพ stanovenรฝ novรฝ status quo, ten si uลพ prirodzene osvojujรบ aj mladรญ ฤพudia, ktorรญ vyrastajรบ v novรฝch pomeroch. Niฤ inรฉ totiลพ nezaลพili a tak to prirodzene povaลพujรบ za normรกlne.

Uลพ si tie cesty, ktorรฉ boli kedysi na dneลกnรฝch nรกmestiach, aktรญvnych plochรกch, mestskรฝch ihriskรกch, nebudรบ pamรคtaลฅ. A to je fantastickรฉ. Pointa je vo vzdelรกvanรญ, je dรดleลพitรฉ ukรกzaลฅ a povedaลฅ, ฤo je moลพnรฉ.

Dnes vytvรกrame budรบcnosลฅ a ak to nespravรญme sprรกvne teraz, vytvรกrame problรฉmy pre nasledujรบcu generรกciu. Akรฉ chyby robรญme ฤasto pri plรกnovanรญ miest?

Mรกte รบplnรบ pravdu. Dostanete to, ฤo plรกnujete, dostanete to, ฤo postavรญte. Viete, ลพe ak plรกnujete a staviate garรกลพe, dostanete autรก, keฤ rozลกirujete pruhy pre autรก, dostanete viac รกut, viac zneฤistenia, viac dopravnรฝch zรกpch a viac รบmrtรญ v dopravnรฝch nehodรกch.

Ale ak plรกnujete pre ฤพudรญ a nie pre autรก, ak plรกnujete uฤพahฤiลฅ ฤพuฤom chรดdzu a jazdu na bicykli, uฤพahฤiลฅ ฤพuฤom cestovanie autobusom a elektriฤkou, potom dostanete viac ฤพudรญ, ktorรญ chodia a bicyklujรบ a cestujรบ elektriฤkou. Takto pripravujete zรกklad pre budรบcnosลฅ, ktorรบ chcete vidieลฅ.

Dnes polovica sveta ลพije v mestรกch a v roku 2050 budรบ v mestรกch ลพiลฅ tri ลกtvrtiny svetovej populรกcie. Mรกme klimatickรบ krรญzu, sociรกlnu krรญzu, krรญzu nerovnosti, krรญzu dostupnรฉho bรฝvania. Tieto problรฉmy mรดลพeme rieลกiลฅ tรฝm, ลพe navrhneme naลกe ulice lepลกie pre ฤพudรญ a uฤพahฤรญme im pohyb bez nutnosti vlastniลฅ auto, bez nutnosti minรบลฅ 10-tisรญc eur roฤne na kรบpu, รบdrลพbu a parkovanie auta.

Tieto investรญcie by sa mali pouลพiลฅ na ลกkoly, na zdravotnรญctvo, na vzdelรกvanie detรญ. To sรบ peniaze v peลˆaลพenkรกch ฤพudรญ. S pouลพitรญm inรฉho prรญstupu a umoลพnenรญm viacerรฝch moลพnostรญ, ako sa presรบvaลฅ bez toho, aby sme ฤพudรญ nรบtili vlastniลฅ auto.

Ste prรกvniฤka, ktorรก pรดsobila aj ako viceprezidentka v strojรกrskej firme. Ako ste skรบsenosti z rรดznych oblastรญ preniesli do zmeny tvรกre New Yorku?

Jedinรฝ smer sa ฤasom stรกva rutinou. Potrebujeme vidieลฅ vลกetky prekรกลพky na naลกej ceste za cieฤพom aj z inรฉho uhla pohฤพadu. Rรดzne pohฤพady sรบ silnรฝm nรกstrojom na zmenu. Desaลฅ rokov v strojรกrskej firme mi veฤพmi pomohlo, pretoลพe viem pouลพรญvaลฅ nielen beลพnรฝ, ale aj ten technickรฝ jazyk.

Prรกvna prax bola taktieลพ fantastickรฝm โ€ždoplnkomโ€œ. ฤŒasto poฤรบvame, ลพe sa nieฤo nedรก, ลพe to nemรดลพeme urobiลฅ tak, ako chceme, lebo… Mala som vลกeobecnรฉho prรกvneho zรกstupcu, ktorรฝ prvรฉ tri mesiace vลพdy, keฤ som povedala, ลพe chcem nieฤo urobiลฅ, odpovedal nie, nie a eลกte raz nie.

Po troch mesiacoch som za nรญm priลกla a povedala: โ€žViete, bola som poradcom a vaลกou รบlohou je dosiahnuลฅ รกno. A ak sa k nemu po troch mesiacoch stรกle neviete dostaลฅ, budem si musieลฅ nรกjsลฅ inรฉho poradcu.โ€œ Tรฝm chcem povedaลฅ, ลพe som nemala dรดvod bรกลฅ sa skรบลกaลฅ veci, nebรกla som sa prรกvnikov ani inลพinierov.

Skรบsenosti s nimi v praxi predtรฝm boli veฤพmi prรญnosnรฉ. Kรฝm som skonฤila kariรฉru na dopravnom podniku v New Yorku, spoznala som mnoลพstvo ฤพudรญ, takลพe keฤ som sa vrรกtila, bolo to nieฤo ako nรกvrat k rodine. Nehovoriac o tom, ลพe ฤพudia povaลพovali moje nรกpady za fantastickรฉ. Ale nie je to len o mne.

Som presvedฤenรก, ลพe maลฅ naozaj dobrรฝ tรญm, a ja som mala ten najlepลกรญ, akรฝ som si mohla vysnรญvaลฅ a za ktorรฝ som nesmierne vฤaฤnรก, je obrovskรก vรฝhra.

Janette Sadik-Khan si vyskรบลกala radosti i strasti bratislavskรฝch cyklotrรกs na vlastnej koลพi.
Janette Sadik-Khan si vyskรบลกala radosti i strasti bratislavskรฝch cyklotrรกs na vlastnej koลพi. | Zdroj: Archรญv respondentky.

Existujรบ aj inรฉ typolรณgie, ktorรฉ sรบ zaujรญmavรฉ z hฤพadiska transformรกcie a ktorรฉ pomรกhajรบ mestu podobne ako nรกmestia, naprรญklad zeleลˆ, stromy a ich hojnรก vรฝsadba. Aj tie mรดลพu nahradiลฅ nehostinnรฉ alebo problรฉmovรฉ prostredie. Ako s nimi pracuje mesto New York?

Moลพno to na prvรก pohฤพad pรดsobรญ, ลพe plรกny starostu Bloomberga sรบ len o doprave, pretoลพe o nej veฤพa rozprรกvam. Ale tak to nie je. Mรดj pohฤพad je obmedzenรฝ na dopravu, ale je v tom, samozrejme, aj obrovskรฝ kus environmentรกlnej a inej rรดznorodej prรกce. V plรกne NYC bolo 127 iniciatรญv na vรฝsadbu jednรฉho miliรณna stromov v meste.

Podarilo sa vรกm to zrealizovaลฅ?

รno, dokonca aj priepustnรก dlaลพba a koridory zelene, tranzitnรฉ pruhy ฤi vyrieลกenie problรฉmov s vodou. V plรกne NYC sรบ celรฉ kapitoly o udrลพateฤพnosti, no to je uลพ inรก tรฉma. Aj v tomto prรญpade bolo vลกetko rovnako integrรกlne, interdisciplinรกrne.

Ministerstvo dopravy spolupracuje s oddelenรญm ochrany ลพivotnรฉho prostredia a prรกce, oddelenรญm dizajnu, hasiฤmi, polรญciou, s kรฝmkoฤพvek, koho si moลพno pri tvorbe mesta predstaviลฅ. Vลกetci sa spojili, aby naplnili vรญziu lepลกieho mesta, len vฤaka tomu sa v New Yorku podarilo zrealizovaลฅ tak veฤพa.

Stromy neboli len โ€žpeknรฝm doplnkomโ€œ. Boli sรบฤasลฅou realizรกcie programu infraลกtruktรบry, neboli oddelenรฉ od zvyลกku programu. Bol to veฤพmi dรดleลพitรฝ spรดsob, ako zabudovaลฅ udrลพateฤพnosลฅ do dizajnu a realizรกcie kapitรกlovรฝch projektov mesta.

Vrรกtil sa niektorรฝ z realizovanรฝch projektov niekedy do pรดvodnรฉho stavu?

Nikdy.

Postupovali ste pri tvorbe priestorov vลกade rovnako?

Participรกcie s komunitami a ich sprรกvne nastavenie je v rรดznych oblastiach inรฉ. To, ฤo funguje v New Yorku, nefunguje v Milรกne. Platรญ to vลกak aj v menลกej mierke, ฤo funguje v jednej ฤasti New Yorku, uลพ nefunguje v inej ฤasti mesta. Sรบฤasลฅou Bloombergovho plรกnu bolo revitalizovaลฅ pรคลฅ mestskรฝch ฤastรญ. Prirodzene, boli vypracovanรฉ rรดzne stratรฉgie pre rรดzne ฤasti mesta, pretoลพe nemรดลพeme robiลฅ na kaลพdom miesto to istรฉ. Tak to nefunguje.

Elektromobily nahrรกdzajรบ klasickรฉ autรก. Je to adekvรกtna zmena z hฤพadiska kvality priestoru mesta? Akรก by mala byลฅ doprava?

Nahradenie รกut elektrickรฝmi vozidlami v skutoฤnosti nerieลกi problรฉm dopravy v meste. Stรกle totiลพ zaberajรบ priestor. Auto je proste auto. Po celom svete vnรญmame v mestรกch to, ลพe ฤพudia ustupujรบ od vlastnรญctva รกut a presรบvajรบ sa k inรฉmu spรดsobu dopravy. Dostaลฅ ฤพudรญ z auta je ลฅaลพkรฉ.

Ak mesto neposkytne vysokokvalitnรฉ alternatรญvy, nemรดลพete od nikoho chcieลฅ, aby ลกiel na bicykli, pokiaฤพ nemรก dobrรฝ bezpeฤnรฝ cyklistickรฝ pruh. Nemรดลพete od ฤพudรญ chcieลฅ, aby ลกli autobusom, ak nechodรญ ฤasto a nie je ฤasovo zladenรฝ s inรฝmi spojmi, ak nie je dostatoฤne rรฝchly, lacnรฝ a neukrรกti vรกs o komfort, ktorรฝ mรกme s autom.

Akรก je tajnรก ingrediencia dneลกnรฝch miest, kam krรกฤajรบ?

Na ฤokoฤพvek, ฤo v meste plรกnujete, sa pozerajรบ ฤพudia. A nielen tรญ, ktorรญ v ลˆom ลพijรบ. Pozrite sa naprรญklad na Barcelonu, Parรญลพ, Londรฝn, Lisabon… mestรก sa zbavujรบ svetiel, รกut, vznikajรบ car-free zรณny.

To je budรบcnosลฅ. ฤฝudia zistili, ลพe vฤaka kvalitne vybudovanej dopravnej siete nemusia maลฅ auto. Uลพ ho nepotrebujรบ, tรฝm pรกdom sa menรญ aj ich sprรกvanie. Oslobodili sa od vlastnรญctva a zistili, ลพe nemusia minรบลฅ tisรญce eur roฤne na jeho vlastnรญctvo, prevรกdzku, รบdrลพbu a parkovanie.

Znakom kvalitnรฉho mesta nie je to, ลพe mรกte moลพnosลฅ pohodlne sa v ลˆom prepraviลฅ autom, ale kvalitnรฝ verejnรฝ priestor, ktorรฝ mesto vytvรกra. Znรกmkou dobrรฉho mesta nie je to, keฤ chudobnรญ majรบ auto, ale to, ลพe aj bohatรญ pouลพรญvajรบ inรฉ prostriedky na prepravu z bodu A do bodu B. Len tรฝm poskytujeme skutoฤne silnรฉ moลพnosti na rozvoj mesta.

Janette Sadik-Khan je ลพenou, ktorรก zmenila, ulice New Yorku a nepriamo aj ulice celรฉho, sveta na ลพivลกie a bezpeฤnejลกie miesta., Pรดvodne vyลกtudovala prรกvo. V roku 2007, sa stala Komisรกrkou pre dopravu mesta, New York, teda v ฤase bol starostom, znรกmy podnikateฤพ Michael Bloomberg. Ako, komisรกrka pre dopravu mesta New Yorku, zvlรกdla zdanlivo nemoลพnรฉ.

Premenila ulice, jednรฉho z najvรคฤลกรญch a najvyลฅaลพenejลกรญch miest, sveta na dynamickรฉ priestory bezpeฤnรฉ pre, chodcov a cyklistov. Jej prรญstup bol dramatickรฝ, a efektรญvny., K jej najznรกmejลกรญm projektom patrรญ premena, ulice Broadway a Times Square. Po odchode, z funkcie napรญsala Janette Sadik-Khan so, svojim kolegom Sethom Solomonowom knihu, o svojich skรบsenostiach, nazvanรบ prรญznaฤne, Streetfight, Boj o ulicu, .

V sรบฤasnosti Sadik-Khan aj Solomonow pรดsobia v Bloomberg, Associates, kde radia primรกtorom a starostom, na celom svete, ako zlepลกiลฅ mestรก.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB 6-7/2023

Najฤรญtanejลกie