Peter Gero: Do starého centra Bratislavy musíme vrátiť život

Peter Gero je rodený Bratislavčan, 30 rokov pracoval pre hamburský magistrát a 12 rokov viedol stavebný rozvoj mesta Hamburg. Hoci na Slovensku viac ako 50 rokov nežije, neprestáva sa sem vracať a premýšľať o tom, ako by mohla byť Bratislava krajšie mesto na život.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Keď sme sa spolu rozprávali na jar 2025 o Bratislave, spomínali ste tzv. G-points mesta, teda body, ktorých keď sa dotknete, zatrasiete celou urbanistickou štruktúrou. Za také ste označili Vydricu, okolie PKO, Kamenné námestie a Námestie SNP, zónu Pribinova, bulvár Mlynské nivy, Zimný prístav. Využili sme pri transformácii týchto území príležitosť?

Zatiaľ nie všetky neuralgické body boli využité, ale príde to. Mesto vďaka týmto G-points dostane charakter Bratislavy – veľkomesta na rieke. Vtedy som spomínal aj tzv. historické centrum mesta, kde sa kvalita prostredia zatiaľ skôr zhoršuje.

Prečo to tak je?

Vo veľkých mestách v Európe je bežné, že v historickom centre je život. V Bratislave to chýba. Dôvodom je, že hlavná funkcia, ktorá v centre mesta nesie kvalitu centra mesta, je bývanie. A to v Starom Meste stále ubúda až mizne. Byty napríklad na Gorkého, Laurinskej či Medenej síce sú, ale slúžia stále viac ako investičné, prípadne na krátkodobý prenájom. Podobný problém majú aj v Prahe, kde sa snažia legislatívou tento typ ubytovania v historickom centre obmedziť.

To takzvané historické centrum si vyžaduje kontinuálnu opateru. A tá spočíva v tom, že mesto alebo mestská časť, prípadne mestská inštitúcia, vypracuje koncept užívania centra tak, aby bolo multifunkčné. To znamená napríklad zamedziť hromadeniu obchodov s turistickými suvenírmi a podporiť vznik rôznorodosti parterov.

Na funkčnosť centra a zachovanie jeho mestského charakteru je nevyhnutné bývanie. A to normálne bývanie, obytné domy, nielen hotely alebo byty na krátkodobý prenájom. Žitie v meste je úplne podstatnou záležitosťou. Táto funkcia totiž evokuje alebo vytvára ďalšie funkcie živého centra mesta – obchodíky, škôlky, školy –, ktoré tak strašne obdivujeme v centrách miest, ktoré toto majú za sebou, napríklad Barcelona, čiastočne Lisabon, čiastočne Praha. Mestá krátkych vzdialeností, živé mraveniská.

V tomto smere je pekným príkladom Brno v tom, že Kancelária architekta mesta Brna túto koncepciu má a konzekventne ju sleduje. Je to boj na dlhé trate, ktorý treba viesť, lebo živé centrum mesta je podmienkou atraktívneho mesta vo všetkých atribútoch. To je úplne zásadné. Bez konceptu revitalizácie sa nepodarí dať mestu jeho špecifikum, charakter a s tým spojenú ekonomicko-kultúrnu bázu.

Aktuálne sa začína rekonštrukcia Námestia SNP, Námestia Nežnej revolúcie a Kamenného námestia. Pomôže táto rekonštrukcia oživeniu centra mesta?

Keď hovoríme o Námestí SNP, o Obchodnej ulici, Kollárovom námestí… Sú síce veľmi dôležité, ale keď nefunguje základná kostra, potom nebudú fungovať ani tieto dôležité priestranstvá. Môžeme sa snažiť o najlepšie koncepty jednotlivých priestorov, ale keď sa nám na Kamennom námestí nepodarí postaviť napríklad 500 bytov aj dostupného bývania, cieľ živého multifunkčného mesta nedosiahneme.

A keď sme pri Kamennom námestí. Vezmite si priestor práve blízko neho. Smerom k Americkému námestiu je oproti „dvom levom“ križovatka, kde je zastávka električky. Tam chýba pešie námestie namiesto parkoviska. Keby sa to podarilo prepojiť, tak máme zase ďalšiu chrbtovú kosť tohto priestoru.

Ale aby sme sa z toho koktailu neopili, začneme prepojením z Kollárovho námestia. A to nás pritlačí k Hurbanovým kasárňam a k tomu, aby sme z neho urobili super internát pre študentov, ktorí majú 100 krokov na chemickotechnologickú, strojársku, stavebnú fakultu či fakultu architektúry a dizajnu. S krčmami, živým priestorom, Novou scénou na druhej strane… Ja to už vidím.

Zatiaľ je to dnes len podružný priestor, nevľúdny, bez zvláštneho šarmu veľkomesta, ktoré dýcha študentským životom, mladistvou energiou. Je to, ako keď odumierajúcemu údu otvoríte tepny, pustíte kyslík. Hneď všetko ožije. Bez empatie a tvorivého prístupu k mestu nám to nepôjde. A ak sa budú urbanisti vyvážať po meste autami, tak to mesto nebude existovať, lebo oni ho nebudú poznať.

V tomto čísle ASB sa venujeme vzťahu mesta a rieky. Čo pre vás znamená mesto na rieke?

Skvelým príkladom je Trenčín. Ten vďaka svojmu prístupu k rieke Váh získal aj štatút Európskeho mesta kultúry 2026. Prístup, ktorý v Trenčíne zvolili, je výsledkom medzinárodnej urbanistickej súťaže spred 12 rokov, ktorú som s mestom spoluzorganizoval. Prišli zahraničné ateliéry, celé to bolo zdokumentované Univerzitou v Lausanne zo Švajčiarska s patričnými podporami európskych prostriedkov a za podpory verejno-politickej štruktúry v meste. Vznikla z toho proces participatívneho plánovania pod názvom Trenčín si Ty.

Súťaž vyhral ateliér Mandaworks zo Štokholmu, ktorý ešte vtedy nemal punc svetového lídra, ako to je dnes. Mandaworks sa spojili s domácimi architektmi (dnes ateliér BETWEEN), aktuálne jeden z najúspešnejších urbanistických ateliérov na Slovensku. Táto mladá tvorivá sila Tomáša Hanáčka z Trenčína a Katky Fejo z Bratislavy spolu s Mandaworks vytvorila koncept, ktorý sa dodnes premiešava v určitých základných atribútoch do konkrétnych nových konceptov a projektov.

Už len keď si predstavíte premenu starého železničného mosta na pobytovú pešiu lávku cez Váh – to sú na slovenské pomery revolučné projekty. Bežne by most skôr rozmontovali a oceľ predali. Zásadné je, že tým mostom spojíte mesto s nábrežiami, kde vzniknú nové byty, kvalitné verejné priestory. V ďalších súťažiach sa pretvárajú brownfieldy na inovatívne štvrte. Cieľ, ktorý si mesto pred dekádou zadefinovalo – centrum Trenčína zblížiť s riekou –, sa pomaly a kontinuálne spĺňa.

Hovorí sa, že v Bratislave je s Dunajom problém, pretože prúd v ňom je silný a rozdiel hladiny rieky je počas roka výrazný. Mne to znie zvláštne, veď určite sú aj iné rieky s podobnými danosťami. Je to výhovorka?

Áno. Pripadá mi to ako alibistické tvrdenie a brzdí to motiváciu tvorby konceptov a realizácií. Ale krok za krokom sa mesto koncepčne približuje k nábrežiu. Vieme, že práve sila rieky je tvorivý prvok energie a charakteru mesta. To cítite len vtedy, keď sa k Dunaju priblížite a keď túto energiu nasávate. Pri Dunaji je zásadné oživiť ľavý a pravý breh, prepojiť ich a priblížiť určitými zásahmi k rieke. Dôkazom, že sa to dá, je už takmer 20-ročná Eurovea – prvá lastovička, ktorá ukazuje smer a povzbudzuje na ďalšiu odvážnu tvorbu.

Na rieke je zásadným priestorom Zimný prístav….

Zimný prístav musí mať urbanistickú štruktúru, ktorá nadväzuje na historickú štruktúru mesta. Vychádza z nej a určitým spôsobom dopovedá príbeh rozvoja na ľavom brehu. To znamená blokovú zástavbu, európsky typ urbanizmu a prirodzené prepojenie na Mlynské nivy zo všetkých strán – z východu, zo západu aj severu. Na juhu máme rieku, ktorá vytvára takmer maritímny pocit, no dôležité je, že nová štvrť v dotyku s centrom Bratislavy vyrastie z charakteru mesta, posilní ho a zároveň vytvorí spleť nových funkcií.

Zimný prístav je jedno silné ohnivko v reťazi projektov na ľavom brehu, ktorá sa začína od Karloveského ramena cez River Park, Zuckermandel, Vydricu, Euroveu, Downtown Yards a Mlynské nivy. Tento charakter by mal urbanisticky ovplyvniť aj Zimný prístav v pripravovanej súťaži.

Nazdávam sa, že výškovo dynamickejšia časť nábrežia v Bratislave je už vyčerpaná. Myslím tým zhluk výškoviek, ktorý sa dnes označuje ako downtown, kde Tower 115 udala výškový horizont, od ktorého sa teraz odvíjame.

Dá sa tento projekt porovnať s nejakým projektom zo zahraničia?

Áno, so všetkými. Či už zoberiem Kodaň, Hamburg, Amsterdam, Rostock, časť Londýnskeho docklandu, princíp je ten istý. Samozrejme, náš Dunaj má úplne inú dravosť, napriek šírke, ako napríklad Labe. Kodaň je už viac-menej morský prístav, časť Osla má na jednej strane kultúru, na druhej bytovú štruktúru, prímestie, múzeá, verejný priestor, reštaurácie, administratívu a tak ďalej.

Stačí teda zobrať ten koncept a aplikovať ho u nás?

Nie. To nestačí. Treba si pozrieť rôzne koncepty a vysublimovať z nich to najlepšie pre naše špecifické podmienky. Ako keď robíte dobré jedlo: vydestilovať z toho šťavu, ktorá pasuje k vášmu regionálnemu menu. To znamená, že v Bratislave musíme nájsť vlastný prístup na základe dôležitých poznatkov a skúseností z týchto jednotlivých projektov. Pozvať na spoluprácu odborníkov so skúsenosťami a silnou schopnosťou vycítiť určujúce vlastnosti nášho mesta.

Sme podľa vás na správnej ceste premeniť aj Bratislavu z mesta pri rieke na mesto na rieke?

Absolútne. Všetky projekty, o ktorých sme hovorili a ktoré sú dnes realizované, Vydrica, druhá časť Eurovey, Nové Lido, Southbank, Mlynské nivy či nový Zimný prístav, to všetko sú prvky, pretkané výbornými verejnými priestormi, ktoré z tohto mesta spravia mesto na rieke. To je mimoriadne dôležité.

Dôležité je pracovať s prístupom k rieke v strategických bodoch. Napríklad Most SNP nie je napojený na nábrežný bulvár Starého Mesta. Priame pešie napojenie na nábrežie chýba.

Váš život a kariéra sú spojené s Hamburgom, ktorý prechádza veľkou transformáciou. Najznámejším developmentom je prestavba bývalého prístavu známa ako HafenCity. Dnes sa označuje za vzor rozvoja nábreží. Ako ste si v začiatkoch transformácie definovali cieľ?

Táto otázka je z dnešného spätného pohľadu pomerne „zradná“, lebo tento rok je 25 rokov od „zrodu masterplánu“ HafenCity. To znamená, že pôvodná systémová analýza je dnes už neaktuálna, pretože medzitým sa v tejto štvrti zmenilo mnoho kľúčových vplyvov. Dokonca sa aktualizoval pôvodný „masterplán“ aj územný plán a intenzita zástavby sa zvýšila o 20 % s cieľom posilniť mestskú urbanistickú štruktúru.

Veľké urbanistické počiny je nutné formulovať tak, aby nás neparalyzovali, ale aby nás motivovali svojou zmysluplnosťou k realizácii. Nie je dôležité mať na začiatku veľký plán, ktorého celý proces viem až do konca, ale najprv mať základnú myšlienku a mať odvahu pustiť sa do toho procesu napriek tomu, že nepoznám úplne do detailu konečný výsledok. To je zásadné.

Druhé, čo som si uvedomil v procese, je, že dôležité je pospájať všetky čiastkové názory. To je jedna z najťažších pracovných úloh pri tvorbe urbanizmu takéhoto celku v meste. Dôvodom je, že jednotlivé odborné názory či pohľady často nie sú navzájom kompatibilné.

Môže to znamenať, že najlepšie dopravné riešenie projektu je najhoršie pre celý development. Najlepšie environmentálne alebo zelené riešenie nám zase môže zmeniť intenzitu urbanistického celku a tým „mestskosť“ či živú mierku s ekonomicko-sociálnym vplyvom. Najlepšie riešenie pre pamiatkovú ochranu nám môže pokaziť celkový výstup. Vyváženie a stála dramatická diskusia odbornýchpohľadov a následné zosúladenie do jedného celku, to je najťažšia časť vývoja.

Dnes stojí Bratislava pred premenou územia v oblasti Nového Lida. Videli ste začiatok v Hafencity, vidíte začiatok Lida. Ideme na to správne?

Myslím si, že áno. Dokonca na to ideme veľmi správne. A to z toho dôvodu, že sa práve netrhajú koncepty famóznych začiatkov, ale ide sa kontinuálne krok za krokom a objavujú sa štruktúry, ktoré potrebujeme a chceme.

Hovorím to tak preto, že aj Nové Lido, teda rozvoj pravobrežného urbanistického priestoru, má veľmi hlbokú históriu, čo sa týka dĺžky skúmania. Najprv boli súťaže, potom bol prvý a druhý územný plán, zmena územného plánu. Je to vhodný príklad tvorby novej štvrte na princípe postupného harmonického rastu.

A potom prišla myšlienka priečneho prepojenia s ľavobrežným urbanizmom. To znamená, na jednej strane mám Euroveu, na druhej strane v Petržalke námestie, školu, os, kvalitné verejné priestranstvo – to stále zdôrazňujem. Je tu aj istá „mestskosť“, ktorú by mohol priniesť napríklad tzv. Propeler, teda lodná doprava na trase Eurovea – Nové Lido – Vydrica – RiverPark.

V Hamburgu a ďalších mestách je normálne, že rieka je súčasťou mestskej verejnej dopravy. Výhodou je, že takáto doprava by bola aj po ekonomickej stránke zaujímavá, veľmi atraktívna pre Bratislavčanov a aj návštevníkov mesta.

Čo by mala priniesť architektúra týchto novovznikajúcich štvrtí na Dunaji?

Hľadám vždy výstup, ktorý už v Bratislave vidím. Možno sa budete čudovať, ale ja ako pozitívne vidím to pritiahnutie sa River Parku k nábrežiu, prestrešenie nábrežia budovou, ktoré vytvára vľúdny priestor. To námestie, ktoré veľa ľudí vníma ako malé, má dve strany. Jednu k električke, druhú k rieke. Tu je udaný signál, ako by to malo ďalej vyzerať. Čiže prvá je samozrejme budova, ktorá preklenuje to nábrežie. Teraz tam chýbajú už len dalbeny, teda piliere, ktoré sa dvíhajú a klesajú podľa toho, ako sa hýbe hladina rieky.

Na strane Petržalky mám veľké očakávania od realizácia Nového Lida. Je pre mňa akousi zárukou sprístupnenia rieky mestu. A teraz príde to veľké ale! Ale s investičným základom okolo 10 miliónov eur – prepojiť mesto Petržalka s nábrežím prostredníctvom 35-metrového premostenia cez Einsteinovu, ktoré vytvorí pozvoľný prechod pre peších a cyklistov v nábrežiu. To je absolútny kľúč k celému developmentu aj k Novému Lidu. Lebo potrebuje šťavu.

Nemôže žiť len z vnútorného developmentu bez pridanej hodnoty plynúcej z Petržalky. Nebude to dostatočne fungovať. Bez signifikantného prepojenia Petržalky cez Einsteinovu s nábrežím Dunaja nebude Nové Lido superštvrťou, len štvrťou. A na dnešnom parkovisku Arény, čo je mestský pozemok, by som urobil novú budovu bratislavskej opery.

Páči sa mi, že to všetko máte vymyslené.

Nehovorím, že sa všetko tak hneď aj stane, ale treba dať impulz. A dnes máme super situáciu, že v Bratislave je MIB. To znamená, že kuchyňu so všetkými prístrojmi už máme, ale treba to tam variť. Predtým zaznievali výhovorky, že nemáme organizáciu. Teraz máme všetko. Sú tam ľudia, je tam dynamika aj prepojenie na politickú sféru, ľudia tomu už rozumejú, z tohto pozitíva nové koncepty priam sršia.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2025