Bilbao – mesto, ktoré kráča po vlastných a v ktorom rýchlosť ustupuje kvalite života
Adriána Henčeková Zelené mesto pre peších i cyklistov plné verejných priestorov a zaujímavej architektúry. Aj tak by som v krátkosti opísala najväčšie mesto na severe Španielska – Bilbao. Čím sa môžu ostatné mestá od metropoly Baskicka inšpirovať?
I keď som strávila v Bilbau len krátky čas, očarilo ma natoľko, že som mala potrebu napísať tieto riadky, ktoré som si pracovne nazvala „Óda na Bilbao“. Mesto, do ktorého som nešla so žiadnymi očakávaniami, ma prekvapilo. Až po jeho návšteve som sa dozvedela, že môj dobrý pocit má svoje opodstatnenie.
Zvyčajne, keď dávame za príklad mestá, ktoré idú v ústrety udržateľnej mobilite, zelenej infraštruktúre či premysleným urbanistickým riešeniam, hovoríme skôr o severe Európy. Prvá, ale určite nie posledná návšteva baskického regiónu ma presvedčila, že odteraz do tejto skupiny budem radiť aj Bilbao. Prečo?
Striktné obmedzenie rýchlosti v uliciach
Bilbao žije 30-krát lepšie znelo motto, ktoré v roku 2020 sprevádzalo kampaň o obmedzení rýchlosti v uliciach mesta. Metropola Baskicka bola prvým mestom s viac ako 300-tisíc obyvateľmi, ktoré sa pridalo k iniciatíve Ciudad30 a zaviedlo 30 km/h ako najvyššiu možnú rýchlosť vo všetkých uliciach mesta. Urobila tak ďalší krok vpred, pretože predtým platilo toto opatrenie len v jednosmerkách.
Samozrejme, zavedenie obmedzenia sa nezaobišlo bez sťažností motoristov, ktorých takmer až urážalo, že ich občas predbehla elektrická kolobežka. Radnica však neustúpila a poradca pre mestskú mobilitu Alfonso Gil obyvateľov ubezpečil, že nejde o boj proti autám, ale proti negatívnym vplyvom ich nadmerného využívania v meste. Považuje ich za nevyhnutnosť, ale podľa jeho slov by nemali byť prekážkou efektívneho fungovania mesta.
Radnica tento krok obhajuje aj tým, že pri rýchlosti 30 km/h sa znižujú následky nehôd a je omnoho menšie riziko úmrtia v prípade stretu s chodcom alebo cyklistom. Prijatie tohto rozhodnutia v takom veľkom meste sa stalo precedensom pre ďalšie mestá, ktoré tento krok ešte len zvažujú.
Najviac peších v krajine
Spomínaná tridsiatka v meste nie je jediným dopravným opatrením. Pridáva sa k tomu dlhodobá podpora pešej mobility, obnova peších zón a neustále zlepšovanie hromadnej dopravy. Podporuje to aj zjednosmerňovanie ulíc. Pri prechádzke mestom vám pripadá až zvláštne, že chodník je dvojnásobne širší ako pruh pre autá. Je to však veľmi príjemný pocit! Výzvou do budúcna ostáva podpora cyklistiky, ktorá už síce prebieha, ale stále v malej miere.
Nemožno sa preto čudovať, že 64 % presunov v meste „ ide po vlastných“, čo je najviac v celej krajine. Naproti tomu používanie súkromných vozidiel predstavuje len 11 % a každý rok klesá, ukazujú dáta zo štúdie hnutia Greenpeace z roku 2019, keď ešte nebola 30-kilometrová rýchlosť zavedená vo všetkých uliciach. Podľa Strediska EÚ pre sledovanie mestskej mobility Bilbao zaznamenalo v prvom štvrťroku 2024 o milión áut menej v uliciach v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019.
To všetko ide v súlade s Plánom udržateľnej mobility Strediska EÚ pre sledovanie mestskej mobility, ktorý mesto prijalo v roku 2015 s časovým horizontom 15 rokov. Jeho cieľom je znížiť závislosť od automobilovej dopravy a podporiť iné formy mobility. Každých päť rokov sa aktualizuje, pričom tieto revízie sú považované za kľúčové pri reakcii na dynamické zmeny. Tento rok sa očakáva v rámci revízie zavedenie nízkoemisnej zóny a podpora nových občianskych participatívnych iniciatív.
Bilbao efekt
Bilbao je aj mesto kvalitnej modernej architektúry. Nájdeme tam diela od zvučných mien ako Gehry Partners, Foster + Partners či Santiago Calatrava. Nemusíte ich ani cielene hľadať, pri pešej prechádzke na ne poľahky natrafíte.
Asi najznámejším vôbec je Guggenheimovo múzeum od Franka Gehryho z konca deväťdesiatych rokov, ktoré rozhodne stojí za návštevu a pozornosť. Získa si vás svojou monumentálnosťou, vírivými tvarmi i prostredím, do ktorého je zasadené – nachádza sa na brehu rieky Nirvión. Svojou komplexnosťou a materialitou reaguje na industriálny mestský kontext.
Frank Gehry touto stavbou zmenil spôsob, akým architekti i návštevníci vnímajú múzeá, ale výrazne oživil aj ekonomiku mesta tým, aký ohromný úspech múzeum zožalo. Bol taký veľký, že sa fenomén transformácie mesta po výstavbe významného architektonického diela dnes označuje ako „Bilbao efekt“.
Multifunkčná stavba pre všetkých
Pravdupovediac, o kúsok viac ma nadchla iná stavba. Možno preto, že som o nej vôbec nevedela a náhodné objavy pekných miest podľa motta To vyzerá dobre, tam sa poďme pozrieť popri prechádzke vo vás doznievajú prosto inak. Presne to sa mi stalo s Azkuna Zentroa – Alhóndiga Bilbao, multiúčelovou budovou, do ktorej som pôvodne len chcela nakuknúť, no nakoniec som tam strávila asi dve hodiny.
Čím je toto centrum výnimočné? Je mostom medzi minulosťou, súčasnosťou a zároveň budúcnosťou architektúry a dizajnu. Je fascinujúcim príkladom, ako sa industriálna minulosť môže premeniť na kultúrnu budúcnosť. Ale pekne po poriadku.
Už vo svojom názve skrýva svoj pôvodný účel – slovom alhóndiga sa totiž označuje mestský sklad vína. Tým bola budova niekoľko rokov po svojom otvorení v 1909. Zároveň bola jedným z prvých príkladov verejných stavieb zo železobetónu v Baskicku. O dekádu nato ju však poškodil požiar, po ktorom bola obnovená, ale v minulom storočí dlhý čas chátrala.
O jej premene sa začalo uvažovať v 90. rokoch, pričom sa jej hľadal nový účel. Návrhy prinášali riešenia od múzea až po športové centrum. Dnes je tak trochu mixom viacerých. Rekonštrukcia bola dokončená v roku 2010 pod vedením dizajnéra Philippa Starcka, pričom sa zachovala pôvodná fasáda.
Dnes je Azkuna Zentroa, pomenované na počesť bývalého starostu mesta, multifunkčným centrom kultúry a voľného času. Na ploche 43 000 m2 tu návštevníci nájdu niekoľko kín, auditórium, knižnicu, galérie, fitnescentrum, reštaurácie, obchody, ale aj strešnú terasu s výhľadom na okolie. Ak budete mať šťastie ako ja, zveziete sa na ňu s usmievavým zamestnancom, ktorý vám povie viac.
Vďaka nemu sme navštívili miestnu knižnicu, ale najmä si všimli unikátnu záležitosť centra – bazén s priehľadným dnom. Šancu pozorovať plávajúcich ľudí akoby spod hladiny nemáme príliš často. Ešte viac si to vychutnáte, ak zdvihnete hlavu v átriu budovy. Fascinujúce! To sa nazýva aj átrium kultúr, keďže sa v ňom nachádza 43 unikátnych stĺpov, pričom každý reprezentuje inú kultúru alebo architektonický štýl.
Nemožno sa čudovať, že táto ikonická stavba získala aj ocenenie Global Awards for Excellence za prínos v oblasti kultúry a urbanizmu. A verte či nie, zvonku by ste vôbec nečakali, čo bude vnútri.
Bilbao rozhodne stojí za návštevu. Pomerne veľa zelene, široké ulice a zóny pre peších, posedenie pri rieke, možnosti kultúrneho vyžitia a zaujímavá architektúra prispievajú k skutočne príjemnému pobytu v meste. A občas vás na uliciach potešia rôzne ďalšie maličkosti – šachový stolík ako mestský mobiliár či pouličné osvetlenie vyzerajúce ako lampa z vašej obývačky. Ak budete na severe Španielska, Bilbao nevynechajte.
