Pešia zóna v Trnave

image 75496 25 v1

Trnavčania čakali na novú pešiu zónu od roku 1998. Vtedy prebehla architektonická súťaž. Víťazom sa stali architekti Dušan Dóka a Christo Dóka, ktorí sa podieľali na projektovej príprave až po realizáciu. Vynovenej Hlavnej ulice sa obyvatelia mesta dočkali v júni minulého roku.

Projekt pešej zóny bol pripravený na zrealizovanie už v roku 2007. Posúvanie termínov však spôsobilo, že keď napokon nastali vhodné podmienky a bolo možné dielo stavebne zrealizovať, projekt sa musel aktualizovať s ohľadom na súčasné investičné možnosti, ekonomizáciu riešenia a tiež upraviť podľa podmienok Pamiatkového úradu SR.  

 Charakteristickým vizuálnym znakom pešej zóny je mestská veža. Primeraná výška zelene nenarúša dôležité priehľady.

„Cieľom nášho návrhu bolo podporiť dominantu tohto priestoru, ktorou je mestská veža,“ vysvetľuje architekt Dušan Dóka, autor projektu. Pohľady na vežu sú charakteristickým vizuálnym znakom mesta. Okrem toho, pešia zóna sa nachádza v priestore mestskej pamiatkovej rezervácie s bohatou historickou architektúrou. Vysoká zeleň, ktorá bola predtým na hlavnej ulici, bránila výhľadom na hodnotné fasády. Potláčal sa tým mestský charakter priestoru. „Zaujímavé je, že v historických mestách obklopených horami, a teda bohatou zeleňou, napríklad na strednom Slovensku, nevytvára verejnosť taký tlak na rozsiahlu zelenú výsadbu ako u nás v Trnave, na rovine,“ zdôrazňuje architekt Dóka. Nový návrh priniesol koncept, ktorý košaté koruny vyrastených stromov nahradil menšími a vysoké stromy, v tomto prípade hrušky, ponecháva len pred objektmi s modernými uniformnými fasádami narúšajúcimi vizuálnu kompaktnosť pešej zóny. Zeleň je vždy predmetom sporov medzi verejnosťou, ktorá si chce v sparnom lete oddýchnuť v tieni košatého stromu, a pohľadom architekta, ktorý priestor vníma komplexne, zvažuje aspekty každého ročného obdobia, koncipuje svoj návrh s ohľadom na jeho celkovú historickú, urbanistickú aj architektonickú hodnotu a navyše nevyhnutne implementuje do svojho návrhu pripomienky ostatných profesií, ako sú pamiatkari, požiarnici, dopravní inžinieri… So zeleňou sa ostatne tím architektov pohral vo viacerých výškových úrovniach. Od rôznych postupne kvitnúcich druhov stromov cez zdvojené stromoradie vytvárajúce zelenú oázu na spodnom konci ulice až po nízku výsadbu, kde architekti vybrali aktuálnu modernú skladbu rastlín v rôznych odtieňoch zelenej v kombinácii s fialovo kvitnúcimi plochami. Pás nízkej výsadby ostal na stredovej osi ulice napriek tomu, že autori architektonického riešenia ho navrhovali posunúť na západnú stranu.

„V rámci šetrenia nákladov sme napokon museli zachovať jeho existujúcu polohu,“ konštatuje architekt. Stredná časť pešej zóny bola zrealizovaná zo žulových platní z českého lomu Vápenica. Kombináciou s ďalšími farebne odlišnými druhmi žuly sa dosiahol zaujímavejší vzhľad. Na bočné plochy sa z úsporných dôvodov osadila umelá betónová dlažba. Architekti vybrali odtieň, ktorý primerane korešponduje s prírodným kameňom.

Architekti vybrali na pešiu zónu mobiliár, ktorý korešponduje s celkovým priestorovým usporiadaním, zdôrazňuje čisté jednoduché línie.

Na bronzovom modeli mesta si možno doslova ohmatať každú uličku.

Verejný priestor bez gýču

„Pôvodná zóna bola hlavne o zeleni, dnes je však iný trend. Pešia zóna je bohatá aj na iné prvky: máme tu fontánu, ktorá v lete vytvára vodnú hmlu a je vítaným osviežením najmä pre rodiny s deťmi. Sú tu fontánky s pitnou vodou, moderné dizajnové svietidlá stĺpovitého tvaru, ktoré sú akýmsi protipólom stromoradia, kúsok ďalej je v dlažbe zakomponovaná ružica svetových strán so smermi a vzdialenosťou európskych metropol. Pred radnicou je vlajkosláva, kde vejú vlajky ako symboly mesta aj štátu a náznak katovej uličky,“ vyratúva rôznorodosť pešej zóny architekt Peter Purdeš, ktorý na realizáciu dohliadal zo strany mesta. Ojedinelou atrakciou je bronzový model mesta – ten rozpráva svoj príbeh dokonca aj v Braillovom písme. Večernú atmosféru pešej zóny dotvára nasvietenie jednotlivých dominánt. „Nechceli sme sem dávať rustikálne napodobeniny, vytvorili sme originálny návrh svietidiel, ktorý sa podarilo zrealizovať tu v Trnave. Na škodu celkového efektu je, že mesto na stĺpy svietidiel zavesilo kvetináče s muškátmi,“ konštatuje Dušan Dóka. Autorský zákon by sa ani v tomto prípade nemal podceňovať a zásahy do architektonického diela by mali byť s autorom konzultované. Zavesené kvetináče sú síce pre bežného chodca cez deň „ľúbivé“, avšak v noci vrhajú na fasády domov pračudesné tiene. Iniciatíva vedenia mesta skrášliť a zazeleniť verejné plochy je iste chvályhodná, aj v tomto prípade však platí, že keď ide o architektúru, menej je vždy viac. Pri umelej čerešni sa síce ľudia fotia a nové záhony pred sochou sv. Trojice, za ktoré by sa nemusela hanbiť žiadna farma v Rakúsku, tiež hýria farbami. Nadbiehanie ľudovému vkusu síce prináša hlasy voličov, ale práve kultivovaný verejný priestor vedie obyvateľov ku kultúrnosti, oslobodzuje ich od gýča a učí ich prijímať a oceniť poctivú odbornú prácu.  

Verejný priestor sa podarilo skrášliť aj zavedením pomerne striktných pravidiel týkajúcich sa vonkajšieho sedenia kaviarní. Zmizli rôzne sezónne prístavky, neodborne vyrobené terasy a vizuálny smog v podobe reklamných slnečníkov. „Hneď ako prevádzkovatelia zistili, že pravidlá platia pre všetkých, akceptovali zmenu,“ uzatvára prehliadku pešej zóny Peter Purdeš. Dobrá správa pre Trnavu je, že sa pripravujú plány na ďalšie rozšírenie pešej zóny. Súčasný vzhľad Hlavnej ulice je prísľubom, že prechádzka po centre slovenského Ríma bude ešte príjemnejšia.

Z úsporných dôvodov ostal pás zelene v strede pešej zóny.

Svietidlá sú originálnym architektonickým dielom.

Zrealizovaný mobiliár – typová lavička s operadlom

Širšie vzťahy

Autori projektu: Ing. arch Dušan Dóka
a Ing. arch. Christo Dóka
Investor: mesto Trnava
Realizácia: november 2012 – jún 2014
Hlavný dodávateľ stavby: CS, s. r. o.
Dodávateľ betónovej dlažby:
Semmelrock Stein+Design Dlažby s. r. o.
Protišmykové dlažbové dosky, obrubníky a atypické prvky zo žuly:
ČESKÁ ŽULA s. r. o.

text: Mária Nováková      

foto: Dano Veselský    

Dokumentácia: Atelier DOKA

Článok bol uverejnený v časopise ASB.