Zahusťovanie je pojem, ktorý u mnohých vyvoláva negatívne asociácie a jeho využitie v heslách najmä počas komunálnych volieb získava body politikom. Na túto tému usporiadal Inštitút urbánneho rozvoja v spolupráci s bratislavským magistrátom 18. apríla 2012 konferenciu s cieľom nazrieť do problematiky rastu sídiel pragmaticky a bez predsudkov.
V čase krízy firmy aj bežní ľudia veľmi uvážlivo vynakladajú svoje finančné prostriedky na stavebné projekty. Pre samotných architektov je jedným zo spôsobov, ako sa dostať k zaujímavej zákazke, súťaž návrhov. Pre investora, či už súkromného, alebo verejného, je súťaž príležitosť získať odpovede na rôzne otázky a často aj možnosť, ako nastaviť svojim aktivitám zrkadlo.
Mesto sa v dejinách ľudstva presadilo ako najprepracovanejšia forma a najkomplexnejší prejav životnej aktivity človeka i spoločnosti. Mesto je špecifická forma budovania ľudského sídla, ktorá podliehala dynamike premien svojej doby a vývinu materiálnych a duchovných nárokov spoločnosti. Napriek tomu sa mnohým mestám podarilo zachovať si kultúrne hodnoty, aj keď to väčšinou súviselo s ich materiálnym bohatstvom.
Z Paríža má vzniknúť svetová metropola – Grand Paris – sám prezident Nicolas Sarkozy sa angažuje za túto víziu, aby pretromfol svojho predchodcu Françoisa Miterranda, ktorý sa veľkymi projektami od La Grande Arche, Le Grande Louvre, Le Musée d’ Orsay, Musée National des Techniques, La Villette, La Cité de la Musique, La Grande Halle až po La Bibliothèque de France zapísal do dejín architektúry Paríža.
Odborníci združení v občianskej iniciatíve Inštitút urbánneho rozvoja upozorňujú na nedostatočnosť čiastkových riešení problémov rozvoja miest. Medzi také patrí aj vo svojej podstate zmysluplná iniciatíva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Ďurkovského na vydanie zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce i v súčasnosti diskutované zmeny zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.
Spolok architektov Slovenska a najväčší výrobca a dodávateľ stavebných materiálov a nadväzujúcich služieb na Slovensku Holcim Slovensko spolu v decembri zorganizovali seminár pre architektov, projektantov, urbanistov a zástupcov akademickej obce.
Cieľom anonymnej verejnej urbanisticko-architektonickej súťaže bolo získanie návrhov na funkčné využitie, priestorové a architektonické stvárnenie územia na Svätoplukovom námestí v Nitre. Jedným z účastníkov súťaže bol aj architektonický ateliér Alexy&Alexy.
Z hľadiska architektonického považujeme jestvujúce objekty č. 14 a 15 za kultúrne dedičovo industriálnej architektúry, ktoré je nutné v maximálnej miere rešpektovať. Najmä fasády objektov s nezameniteľnou materiálovou skladbou (tehlové murivo, obnažený skeletový raster, oceľové okná vrátane dobovej farebnosti) sú hodnoty, ktoré návrh v plnej miere rešpektuje, či skôr reanimuje.
Problémy miest sú aj našimi problémami. Urbanistický rozvoj na Slovensku býva často kritizovaný. Tolerancia čiernych stavieb, nekoncepčný rozvoj, netransparentné stavebné konania, nedostatočná komunikácia s obyvateľmi. S vedúcim Ústavu urbanizmu a územného plánovania a členom predstavenstva Slovenskej komory architektov prof. Ing. arch. Bohumilom Kováčom, PhD., a s podpredsedom Slovenskej akadémie vied, sociológom Mgr. Ľubomírom Falťanom, CSc., sme sa zhovárali o tom, ako to s problematikou územného rozvoja u nás vyzerá a ako by to v ideálnom prípade vyzerať malo.
V polovici apríla vznikol v Bratislave Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý združuje subjekty pôsobiace v developerskom segmente na Slovensku a súčasne chce vytvoriť partnerský vzťah medzi mestskými samosprávami, štátnymi orgánmi, verejnosťou a developermi. O ambíciách a filozofii IUR sme sa porozprávali s jeho predsedom Romanom Talašom a jedným z podpredsedov Drahanom Petrovičom.
Mesto na Dunaji s unikátnym potenciálom rieky pri rozvojových ideách, ale aj mesto, v ktorom pravidelne kolabujúca doprava ešte síce nie je na hranici klinickej smrti, ale jej stav je už veľmi vážny. Je tu dôraz na intenzívny rozvoj všetkých mestských častí, ale sú tu aj problémy pri utváraní obrazu mesta, ktoré v súčasnosti z niektorých pohľadov vyzerá ako štrbavá krásavica. Aj to je Bratislava, ktorá sa od roku 2007 riadi novým územným plánom. Ten od 1. júla tohto roku čakajú zmeny, ktoré by mali reagovať na aktuálne potreby hlavného mesta Slovenska.
Uplynulý mesiac sa v priestoroch Primaciálneho paláca uskutočnila medzinárodná výstava na tému urbanizmus, krajinotvorba, územné plánovanie a geografický informačný systém (GIS), ktorú organizovala Fakulta architektúry STU v Bratislave v spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislavou. Cieľom projektu je formou putovnej výstavy MobEx na konkrétnych štúdiách a projektoch prezentovať prístup k riešeniu urbánnych a krajinných území a na konkrétnych príkladoch vytvoriť priestor pre vzájomnú výmenu skúseností s tvorbou.
Bývanie je zložitý proces, má určité všeobecné zákonitosti i mnohé špecifiká. Bývanie pred dvadsiatimi rokmi bolo iné ako dnes, a inak sa bude bývať o dvadsať rokov. Obdobie rokov 1989 až 2009 v nových podmienkach sa tiež stalo minulosťou. Pre Bratislavu to bolo obdobie búrlivého rozvoja najmä v oblasti bývania. Dnes nás zaujíma bývanie v Bratislave v najbližšej budúcnosti, ako sa bude vyvíjať spomalený proces navrhovania a výstavby bytov.
Z hľadiska zvýšenia kvality života – zážitku existencie v prijateľnom priestore – je nevyhnutné, aby každá mestská časť obsahovala bohatú a navrstvenú zmes funkcií, existujúcich vedľa seba v prirodzenej rovnováhe. Úspešné mestá rozkvitajú vďaka rôznorodosti. Mestská štvrť, ktorá spĺňa kritériá reálnej polyfunkčnosti, by mala byť vzorom pre kvalitný urbanizmus v strednej Európe. Takto zrealizovaný návrh zaručí ideálne miesto na bývanie, spoločenský život, nákupy, prácu a oddych.
Sídlo a zeleň – dva fenomény, ktoré pri pohľade na niektoré časti Bratislavy, len ťažko dokazujú svoju schopnosť koexistovať. Zdá sa však, že po dlhom čase zeleň v hlavnom meste predsa len zažije renesanciu. Podľa slov primátora Andreja Ďurkovského je rozvoj mesta v štádiu, v ktorom by sa nemali riešiť iba jeho aktuálne a praktické potreby. Bratislava potrebuje projekt s pridanou hodnotou, žiada si vytvárať nové a dlhodobé hodnoty nielen pre súčasnosť, ale aj pre budúce generácie. Reč je o pripravovanom projekte visutých záhrad – novej zóne kultúry a oddychu, citlivo dopĺňajúcej obraz metropoly. „Dielo by malo zároveň dôstojne reprezentovať našu krajinu v celej šírke slovenského kultúrneho kontextu – estetického, umenovedného, architektonického či krajinárskeho,“ dodáva primátor.
