Modro-zelená infraštruktúra v Škandinávii: Aj vďaka týmto riešeniam Kodaň funguje počas dažďov ako špongia

Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru sa minulý rok bola spolu so Slovenskou agentúrou životného prostredia inšpirovať v Škandinávii vydarenými projektmi modro-zelenej infraštruktúry. Nápady a riešenia z mesta, ktoré sa premenilo na „Sponge City“, s nami zdieľal Milan Klinčok.

Modro-zelená infraštruktúra predstavuje sieť vodných a zelených prvkov v mestách, ktorá rieši urbanistické a klimatické problémy. Bežne od nej očakávame hospodárnosť s dažďovou vodou, zvyšovanie biodiverzity, znižovanie nákladov, zlepšovanie kvality života a v neposlednom rade prevenciu pred povodňami. Okrem týchto oblastí môže ovplyvňovať do značnej miery aj sociálny aspekt.

Aby sme to dosiahli, je potrebné fungovať s prírodou a nie proti nej. Pozorovaním vieme jej symbiotické vzťahy pochopiť a dostať jej odolnosť a multifunkčnosť práve tam, kde to bude mať priamy dopad na náš život, do našich miest a obcí.

Pre mnohé slovenské mestá sú princípy zelenej infraštruktúry skôr záchranným kolesom. Ba dokonca niekedy až zázračnou pilulkou, ktorá by mala odstrániť všetky problémy. Finančná podpora u nás často rieši hlavne opravu havarijného stavu budov a ich okolia. V tejto oblasti sa preto Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru sústredí práve na búranie mýtov o zelenej infraštruktúre, aby slúžila ako investícia do budúcnosti.

Prvým mestom, ktoré nám môže byť v tejto oblasti príkladom, je dánska Kodaň. Mesto sa po prietrži mračien v júli 2011, so zrážkami okolo 130 mm počas 24 hodín a s odhadovanými škodami 800 miliónov eur (podľa údajov z poisťovní), rozhodlo postaviť problému čelom. Pre predstavu, 130 mm je približne pätina celoročných zrážok Bratislavy (700 mm).

Po oprave škôd sa Kodaň oprášila a teraz slúži ako inšpirácia a povinná zastávka na podobných exkurziách. Bolo zaujímavé sledovať, koľko priestoru majú v tomto meste cyklisti v niektorých častiach mesta. Viac ako 60 % obyvateľov totiž dochádza do práce alebo školy na bicykli.

Mestská duna z bieleho betónu

Prvou zastávkou exkurzie po Kodani bol Bymilen, mestská duna od ateliéru SLA. Ide o prvý klimaticky prispôsobený priestor medzi budovami SEB Kort Bank. Je čiastočne otvorený verejnosti. Použitím bieleho betónu, ktorý odráža slnečné žiarenie, a sústavou zberných kanálikov sa dosiahla udržateľnosť priestoru, dotvorená pôvodnými škandinávskymi drevinami.

Vyvýšenie tiež zväčšilo kapacitu podzemného parkoviska a spojilo pešiu zónu s veľkou zelenou strechou s výmerou 4 500 m², ktorá je súčasťou národného archívu. Tá slúži na spríjemnenie pracovnej pauzy zamestnancom archívu.

Park, ktorý ochraňuje pivnice miestnych od záplav

Mestský priestor a rekreačný park Scandiagade zmenil husto zastavanú mestskú štvrť na vodu vstrebávajúce prostredie, ktoré ju v horúčavách zároveň ochladzuje. Inovatívny projekt počas dažďov chráni obyvateľov pred zatopením pivníc ich domov.

Pomocou zelených striech, dažďových záhrad, vodných plôch a stromov zmierňuje vplyv prívalových dažďov a horúčav. Kapacita ôsmich nádrží je 1 500 m³ dažďovej vody. V čase sucha poskytuje tento priestor množstvo iných aktivít a vyznačuje sa vysokým stupňom biodiverzity vďaka množstvu rastlín a vhodným podmienkam pre hmyz a motýle. Vytvoril ho ateliér 1:1 Landskab.

Systém jazierok a vodných plôch ako osvedčené riešenie

Čerstvo dokončený príklad moderného vodozádržného parku Karens Minde Culture Park kombinuje estetiku a funkčnosť. Počas prívalových dažďov dokáže dočasne zadržať až 15-tisíc m³ vody vďaka systému jazierok a otvorených vodných plôch a nádrží, ktoré sú prepojené potrubím. Inak slúži ako príjemný 600 metrov dlhý verejný park s oddychovými zónami.

V podzemných nádržiach sa voda tiež filtruje a postupne posiela do prístavu, vďaka čomu sa systém počas silných zrážok dokáže prispôsobiť záťaži. Za projektom adaptácie na zmenu klímy na ploche približne 37-tisíc m² s názvom Karens Minde Axen stojí dánska spoločnosť WSP a architekti Schønherr.

Navrhnutý tak, aby bol zaplavený

Našou ďalšou zastávkou v hlavnom meste Dánska je klenot a často spomínaný príklad dobrej praxe, Enghaveparken. Aj táto revitalizácia chráneného verejného priestoru z roku 1929 prebehla v duchu princípov modro-zelenej infraštruktúry. Okolo kanála bolo vysadených vyše 60 druhov rastlín, stromy a kríky. Pribudli tri vodné ihriská pre deti na hranie a ochladzovanie. Súčasťou sú aj športoviská, piknikové zóny či amfiteáter pre kultúrne podujatia.

Klimatický park bol obohatený o nové prvky s dizajnom tých pôvodných. A práve tu vidíme zásadný rozdiel v prístupe k modro-zelenej infraštruktúre v Dánsku a na Slovensku. Každý nech si predstaví, ako by sa architektonický návrh zaplaveného detského ihriska u nás schválil a dopadol. Kapacita zachytenej dažďovej vody až 22 600 m³ pri extrémnych zrážkach je však určite trefným argumentom.

Park bol po revitalizácii znovu otvorený v roku 2019 a stal sa jedným z 300 projektov v meste, ktoré pomáhajú čeliť budúcim klimatickým zmenám. Navrhli ho štúdiá COWI, THIRD NATURE a Platant.

Z bývalého parkoviska priestor pre ľudí

Pod námestím Israels Plads Square o veľkosti 12 500 m² sa nachádza podzemné parkovisko, ktoré vlastní súkromná spoločnosť. Samotné námestie je vo vlastníctve mesta Kodaň. Ako sme sa dozvedeli, toto je veľmi nezvyčajné a neobvyklé riešenie aj na škandinávske pomery. Každopádne, win-win pre všetkých.

Na námestí, ktoré odráža transformáciu mesta, pribudli prevádzky, trh s čerstvou zeleninou a ihrisko. To slúži doobeda deťom ako školský dvor počas prestávok a poobede na športové a voľnočasové aktivity. Samotná zeleň s vodnou plochou sa nachádzajú za ním. Za oceňovaným návrhom stoja Cobe + Sweco Architects.

Nový typ mestského parku

Prelomovým príkladom moderného kampusového parku je SUND Nature Park, ktorý obklopuje ikonickú Mærsk Tower. Tento priestor je špičkový z pohľadu udržateľnosti a adaptácie na zmenu klímy. Park bol navrhnutý tak, aby zvládol aj extrémne lejaky bez zaplavenia okolitých budov alebo ciest. Všetka dažďová voda z parku, budov aj početných zelených striech je zbieraná v podzemných nádržiach a využívaná na zavlažovanie.

Prispôsobil sa tiež cyklistickej kultúre vďaka inovatívnym riešeniam, vrátane podzemného parkoviska pre tisíc bicyklov. Projekt od SLA architektov sa stal novým spoločenským a prírodným stretávacím bodom pre výskumníkov, študentov a obyvateľov. Je to nový typ parku v Kodani, ktorý podporuje poprednú výskumnú inštitúciu a zároveň posilňuje udržateľnosť mesta a možnosti zníženia stresu vďaku kontaktu s prírodou.

Vitajte v budúcnosti

Vďaka unikátnemu prírodnému dizajnu Sankt Kjeld’s Square (dánsky Plads) priniesol zmenu paradigmy v prístupe k starostlivosti a údržbe. Mestská príroda je navrhnutá tak, aby rástla „divokejšie“ a vyžadovala lacnejšiu údržbu – čo jej pridáva oveľa väčšiu hodnotu a odolnosť.

Kým ústrednou praktickou výzvou projektu bolo zvládnuť dažďovú vodu v danej oblasti, v návrhu sa architekti zo SLA zamerali aj na ďalšie benefity vyplývajúce z prírode blízkych adaptačných opatrení: vodné prvky, zeleň, zdravie, estetika, biodiverzita a sociálny aspekt. Stručne povedané, všetko to, čo robí život v meste hodnotným.

Údržba tu funguje v dvoch režimoch, letnom a zimnom kedy je dažďová voda so soľou z chodníkov nasmerovaná mimo vegetácie. Ako sme sa dozvedeli, išlo o jeden z najdrahších projektov najmä kvôli zložitosti technických riešení a viacročným drahým stromom, ktoré sa umiestnili do priestoru obytnej zóny tak, aby už od začiatku plnili svoje funkcie.

V rámci väčšieho rozpočtu si tu mohli dovoliť luxusnejšie detaily. Zberaná dažďová voda splachuje v tejto obytnej zóne toalety a zavlažuje zeleň. Ak sa všetky nádrže naplnia, dochádza k presmerovaniu k sedimentačnej nádrži, ktorá je pri detskom ihrisku ako súčasť atrakcie, až potom sa voda očistená od sedimentov dostáva do kanalizácie.

Atraktívny priestor s rastlinami, ktoré tolerujú soľ

Tåsinge Plads, námestie v kodanskej štvrti Østerbro, je jedným zo známejších projektov. Ide totiž o prvý mestský priestor prispôsobený klimatickým zmenám. Až 2-tisíc m² asfaltu a nudného trávnika sa tu premenilo na zelenú oázu schopnú zachytávať a akumulovať dažďovú vodu z vozoviek a striech o rozlohe 3 500 m².

Už teda nehrozí také riziko vyliatia kanalizácie pri silných dažďoch, keďže voda z námestia a okolitých striech teraz odteká do série jazierok alebo vsakuje do kvetinových záhonov s rastlinami, ktoré tolerujú soľ ako napríklad limonka, láskavec, oman prímorský, motar prímorský, lyžičník lekársky alebo trávnička prímorská.

Obyvatelia súčasne získali nový atraktívny verejný priestor – miesto na stretávanie sa a nekonvenčné ihrisko. Na premene spolupracovali tímy Malmos, Orbicon, Feld Studio, VIA Trafik a GHB Landskabsarkiteker.

Čo spája všetky tieto kodanské projekty? Minimálne jeden hlavný aspekt prístupu k zelenej infraštruktúre, a tým je precíznosť, s akou sa aj na prvý pohľad experimentálne projekty dotvorili do posledných detailov. Rôzne kombinácie princípov práce s vodou boli upravené pre rôzne podmienky a vyplnené často pestrofarebnou zeleňou.

Prečítajte si aj o modro-zelenej infraštruktúre vo švédskom meste Malmö.