Aké ťažké je postaviť dobrý rodinný dom

J. Bahna: Tento názor o potrebe porozumenia medzi architektom a investorom platí. Porozumenie je veľmi dôležitým faktorom pri vzniku dobrého rodinného domu. Podstatnou je, samozrejme, i vzájomná dôvera a dobrý projekt od architekta, ktorý skĺbi svoj kreatívny potenciál s požiadavkami užívateľa a jeho rodiny. Dom však potrebuje aj šťastného a aktívneho obyvateľa, ktorý dotvára jeho atmosféru, a tým dáva zmysel architektovej koncepcii. Kvalitná stavebná realizácia je samozrejmosťou.

I. Michalovič: Na kvalitu architektonického návrhu rodinného domu je vždy potrebný kvalitný objednávateľ a kvalitný, odborne zdatný, kultúrny architekt, ktorý vie vystihnúť, čo chce a potrebuje objednávateľ. Tieto potreby môžu byť na rôznej úrovni priestorových, úžitkových a architektonických požiadaviek. K bezchybnému prevteleniu návrhu do reality patrí spoľahlivý vykonávateľ stavebných prác – staviteľ domu.

F. Žoldák: V prvom rade lokalita. Od nej závisí dostupnosť a rýchlosť dopravy domov, možnosti občianskej vybavenosti, ale aj spoločenský život a príležitosti na trávenie voľného času. Pritom výstavba a bývanie v rodinnom dome sú príliš individuálnymi záležitosťami, aby sa dala objektívne zhodnotiť ich kvalita. Dôležité sú napr. i susedské vzťahy, ktoré ovplyvňuje skladba obyvateľstva v lokalite. Niekto by napr. so svojím mercedesom nerád parkoval medzi fabiami. Pritom však rodinný dom, v ktorom býva, môže byť z najkvalitnejších materiálov a navrhnutý najlepším architektom.

Z. Michalčák: Miesto. To znamená parcela – veľkosť, tvar, orientácia, terénne danosti. Potom je to ešte okolie a schopnosť architekta vyťažiť z neho maximum.

M. Varga: Na rodinnom dome je najdôležitejší pozemok. Jeho rozloha, rozmery, orientácia a, samozrejme, vhodná lokalita. Vlnová dĺžka prichádza na rad až potom.

A3M: Určite lokalita. Akési genius loci. Nie je jedno, kde je dom postavený. Môže byť akokoľvek dobrý, no „zlé“ miesto a umiestnenie na pozemku to môžu celé pokaziť. Okolie veľmi vplýva na architektúru. My naprojektujeme modernú architektúru a vedľa na pozemku si niekto postaví „zámoček“. A zrazu to celé vyzerá smiešne.

J. Bahna: Kvalitná architektúra nemusí byť luxus. Ani dom od architekta nemusí byť drahý. Len musíte vhodne nadefinovať svoje možnosti a nájsť architekta, ktorý má zmysel pre racionálny životný štýl. Často je to mladý architekt, ktorý nie je napáchnutý luxusom a meštiackym vkusom. Typový projekt tiež nemusí byť vždy zlý. Tu je však nebezpečná jeho anonymita pri realizácii, ktorú si dotvára sám užívateľ – a ešte častejšie užívateľka – bez architekta.

I. Michalovič: Kvalitnú architektúru si môže a aj by si mal dovoliť každý, kto má v úmysle stavať dom. Katalógové domy môžu byť rovnako kvalitné ako individuálne projektované, nie však všetky. Na druhej strane nie všetky individuálne projektované domy sú kvalitné. Je potrebné vedieť, v čom spočíva kvalita a čo je pre koho kvalitné. Návrh domu by nemal podliehať len obchodným kritériám.

F. Žoldák: Nie, jednoducho cena je u nás stále kritériom číslo jeden, podľa ktorého si ľudia vyberajú svoje bývanie. A na ňu pri výstavbe rodinného domu vplýva nielen architektúra, ale predovšetkým rozloha pozemku a úžitková plocha domu, náklady investora na zasieťovanie územia, dopyt atď.

Z. Michalčák: Áno.

M. Varga: Luxus, ktorý by som si nikdy nedovolil, je nekvalitná architektúra.

A3M: Tu skôr platí zvyk ešte z čias bývalého režimu, keď sa domy ani inak nestavali. Keď si chcel niekto postaviť dom, v prvom rade začal hľadať v katalógoch. Sám to veľmi dobre poznám z obdobia, keď chcel otec stavať dom. A to jednoducho nezmizlo. Niektorí ani nevedia, že môžu osloviť nejakého architekta na to, aby im naprojektoval dom na mieru. A nevedia ani, koľko by to stálo. Čiastočne ide o nevedomosť ľudí a čiastočne o financie.

J. Bahna: Nové prímestské obytné komplexy sa u nás rozvíjajú nekoncepčne, bez urbanistických súvislostí. Väčšinu ich obyvateľov tvorí stredná trieda, ktorá je schopná predať panelákový byt + priloží nejaké to stavebné sporenie a na piatich ároch vznikne domček, ktorý sa síce veľmi nelíši od ich bytu, ale oni majú pocit vlastníctva domčeka za kamenným plotom. Tieto prímestské komplexy už spôsobujú sociálne i dopravné problémy. Ich obyvatelia nežijú ani dedinským životom, ale ani životom mestským. Sú to anonymní kočovníci. Obytné komplexy „suburb“ postupne rastú do takých rozmerov, že sa z týchto lokalít začínajú formovať nové paralelné štruktúry aj s vybavenosťou. Momentálne je ich úroveň alarmujúca. V Prahe už v niektorých mestských častiach ich výstavbu obmedzili.

I. Michalovič: Všetky nové lokality rodinných domov sa pod tlakom dopytu dostávajú pod vplyv obchodníkov, ktorí určujú rozhodujúce pravidlá. Nimi je maximálny zisk z vložených finančných prostriedkov. Týmto prístupom je stanovené dominujúce kritérium, ktoré zatláča všetky ostatné do úzadia. Každá takáto lokalita je potom priestorovo neuspokojivo usporiadaná, architektonicky nesúrodá, neharmonická.

F. Žoldák: Tieto lokality ešte ani zďaleka nie sú dobudované a ich kvalita sa ukáže, až keď v nich ľudia začnú naozaj bývať. Tie územia s niekoľkými domami, ktoré vznikli už vo fungujúcich dedinách v okolí Bratislavy, sú len zlomkom toho, čo sa pripravuje. Územia pripravené na výstavbu niekoľkých stoviek domov vytvoria v budúcnosti nové dediny. Investori si postupne uvedomujú, že bez občianskej vybavenosti projekt stráca na kvalite, a preto plánujú budovať nielen obchody, ale aj školy a športoviská. Tak vzniká predpoklad na kvalitné bývanie kdekoľvek mimo Bratislavy. To znamená, že keď si zmyslíte večer opekať, nemusíte šoférovať po klobásky až do Bratislavy.

Z. Michalčák: Ťažko sa všeobecne k tomu vyjadrovať. Nájde sa aj niečo hodnotné.

M. Varga: Ide v podstate o bytovú zástavbu, a nie rodinné domy.

A3M: Tu asi platí, že pokiaľ tieto lokality boli v bezprostrednom napojení na pôvodnú zástavbu a neboli megalomanské, časom sa zapoja do organizmu obce. Stanú sa súčasťou väčšieho celku a podriadia sa mu. Ťažšie to majú lokality, ktoré vyrástli akoby v poli. Nemajú na čo nadviazať, a tak sa snažia vytvoriť samostatnú kvalitu. No nedarí sa im to. Pri takýchto lokalitách investor šetrí na priestore. Nevznikajú tam žiadne námestia, ulice so zeleňou, dokonca ani chodníky. Každý sa usiluje vyriešiť si svoj priestor, svoje pozemky a ostatné ho nezaujíma. Celé sa to oplotí vysokými nepriehľadnými múrmi, aby sa susedia náhodou nevideli. Nemáte tam obchod, žiadne verejné prostredie. Obyvatelia sú závislí od okolitých lokalít. Potom sa pýtam – za akou kvalitou vlastne odchádzajú ľudia do týchto satelitov? Veď si tam vytvoria len akési panelákové prostredie – ale v rodinných domoch. V prípade takej Čiernej Vody sa veľmi obávam o výsledok.

J. Bahna: Na Slovensku sa najviac stavajú tradičné rodinné domy. Slováci túžia po samostatne stojacom rodinnom domčeku so strieškou, taká „dedinka v údolí, malé domčeky“ je ich ideálom. Nielen lofty, ale aj radové domy sú u nás nepopulárne. V tomto je naša stavebná kultúra dosť konzervatívna. Naše dejiny druhej polovice minulého storočia neposkytli ľuďom širokú škálu stavebných typov. Dve generácie nemali možnosť poznať pestré formy bývania. Skočili z panelákovej kultúry do druhého extrému – romantických domčekov.

I. Michalovič: Energetická náročnosť by dnes už mala byť nevyhnutným kritériom kvalitného rodinného domu, preto by energeticky úsporné domy nemali tvoriť samostatnú kategóriu rodinných domov. Ich osobitné zdôrazňovanie chápem ako poukázanie na význam určitej súčasti kvality domu.

F. Žoldák: Obidva typy bývania sú na Slovensku veľmi mladé a vyskytujú sa len sporadicky alebo vôbec. Lofty sa začali stavať v Anglicku ako alternatívne, ale predovšetkým lacné bývanie, prerobené z bývalých skladov v dokoch. Slovenský trh zatiaľ nič podobné neponúka. V súčasnosti sa skôr ukazuje, že ľudia uprednostňujú na rovnakej ploche viac izieb pred otvoreným priestorom. Budúcnosť energeticky úsporných domov vnímam pozitívne. S rastúcimi nákladmi na bývanie predpokladám zvyšujúcu popularitu týchto foriem výstavby a bývania.

Z. Michalčák: Loftom na Slovensku asi, bohužiaľ, budúcnosť patriť nebude. Jednak u nás nezostal dostatok štruktúr kvalitnej industriálnej architektúry, jednak väčšina toho starého, čo zostalo, padne vďaka plánom veľkých investorov a developerov.

M. Varga: Sú to jednoznačne kroky vpred, a to dokonca správnym smerom.

A3M: To je jedna krásna téma. V zahraničí sledujeme, ako takéto objekty prestavujú, a pre architekta je to určite veľká výzva. U nás však prevláda skôr trend, že je ľahšie i menej nákladné niečo zbúrať a postaviť nové ako rekonštruovať staré a prestavovať na nové. Možno trend loftov príde aj k nám, len sa obávam, aby už všetko nebolo asanované. Energeticky úsporné domy je iná téma. Tie sa objavujú už teraz a ľudia, ktorí si môžu dovoliť takéto systémy, si ich aj volia. Každý investor pri navrhovaní myslí na energiu, aj keď ide len o prvé lastovičky.

J. Bahna: Individuálne bývanie poskytuje obyvateľom bohatší život, predovšetkým vo vzťahu k prírode. V dome môžete rozvíjať rôzne aktivity, pestovať vybrané rastliny, hostiť návštevy, športovať, relaxovať či užívať život podľa svojich individuálnych predstáv. V dome však môžete aj pracovať a komunikovať cez internet. Ako každá ľudská činnosť i bývanie má svoje dejiny. Preto aj rodinné domy so záhradami tvoria významnú časť hmotnej kultúry.

I. Michalovič: Uspokojovanie základných potrieb ľudí máva v závislosti od spoločenských podmienok rôznu úžitkovú, ale aj kultúrnu úroveň. Tomu sa prispôsobuje i bývanie v rodinnom dome, ktoré môže byť na rôznej kultúrnej úrovni v závislosti od kultúry daného prostredia. Prevažujúca kvantita výskytu určitej úrovne kultúrneho prostredia potom navodzuje celkovú atmosféru a evokuje hodnotenie kultúrnej úrovne bývania spoločenstva v rozsahu obce alebo jej časti, územnej oblasti či štátu. Problematika je však značne širšia a komplikovanejšia ako posudzovanie len z hľadiska hodnotenia vlastného bývania v dnešných rodinných domoch.

F. Žoldák: Nemyslím si, že architektúra odráža kultúrnu vyspelosť národa. Architektúra má byť predovšetkým funkčná. Práve jej použiteľnosť v čase, univerzálna použiteľnosť pri časovom vývoji rodiny hrá najväčšiu úlohu a odráža jej kvalitu. Vonkajšia podoba je len odrazom vnútorného racionálneho usporiadania.

Z. Michalčák: Súhlasím s druhou časťou vety. Pri individuálnom bývaní ide o kultúrnu vyspelosť architekta aj investora.

M. Varga: Pre mňa je dôležité uspokojovanie ľudských potrieb v kreatívnom bývaní a využitie súčasných technických a technologických možností.

A3M: Pred týždňom som bol na jednej stavbe na kontrolnom dni a jeden zo zúčastnených – stavebný inžinier – v rámci hádok povedal jednu krásnu vetu: Architektúra musí byť kvalitná, lebo vytvára prostredie, v ktorom žijeme, a podieľa sa na formovaní človeka. Sám som bol prekvapený touto vetou, ale je to tak. A pri rodinných domoch to platí dvojnásobne. Žijeme v nich a vyrastajú tam naše deti.