Okrem letísk, ktoré si nachádzajú svoje miesto na stránkach časopisov i v debatách architektov, sa ostatné súčasné dopravné stavby či brány do miest, najmä vo veľkomestách s dlhou históriou, väčšinou nepovažujú za hodné reprezentácie. V Kodani, meste so skvelou súčasnou architektúrou, sa v najužšom výbere významných stavieb popri Čiernom diamante – Kráľovskej knižnici od Schmidt, Hammer a Lassen z roku 1999 spomína aj zaujímavý trajektový terminál spoločnosti DFDS od ateliéru 3XNielsen.
Dopyt po rekreačných príležitostiach narastá aj na východe Slovenska. Dôkazom je projekt rekreačného centra s názvom Wiking na Zemplínskej Šírave. Investori si vytýčili cieľ prilákať turistov do tradičnej rekreačnej oblasti, ktorá v sebe ukrýva oveľa väčší potenciál ako ten, ktorý v súčasnosti využívajú turisti či obyvatelia – napr. kvalitnejšie služby v podobe rekreačných bungalovov, pestrejšie stravovacie príležitosti, wellness aktivity a v neposlednom rade aj kúpanie v bazénoch či možnosti pobytu na upravenej pláži.
V ostatnom čase sa stále viac hovorí o tzv. informačnom modelovaní budovy BIM (Building Information Modeling), ktorého cieľom je vybudovanie jednotného prostredia na sledovanie životného cyklu objektu. Stále väčší dôraz sa kladie práve na správu celého životného cyklu stavieb. Na projekt, výstavbu, využívanie a údržbu domov sa začína nazerať integrálne.
„Konečne máme v rukách aj niečo vlastné, niečo hmatateľné,“ povedal pre s typickým úsmevom Miroslav Trnovský, konateľ jednej z najväčších realizačných firiem na Slovensku SkyBau, s. r. o. To „niečo hmatateľné“ je šesťpodlažná administratívna budova na Veľkej okružnej ceste v Žiline, kde má sídlo SkyBau a Raster. Už pri prvom pohľade je zrejmé, že jej najväčšia devíza je v decentnosti. Nešokuje extravagantnosťou tvarov, riskantnými experimentmi ani farebnou erupciou. Kubický arkier akoby sa vznášal v beztiažovom stave, tmavosivá farba s červeným akcentom je optickým potvrdením architektovho zámeru. Naopak, vizuálne hry ponúka sklenená reflexná plocha uličnej fasády, ktorá živo komunikuje so svojím okolím. Slávnostná inaugurácia budovy a spoločenská oslava k 15. výročiu založenia spoločnosti SkyBau, s. r. o., sa uskutočnila 28. septembra tohto roku.
Ako sme vás už dávnejšie informovali, bratislavská Vydrica by mala v blízkej budúcnosti získať novú tvár. Developerská spoločnosť Zillion pri hľadaní konceptu zástavby vsadila na otvorený dialóg s odbornou verejnosťou a vypísala medzinárodnú architektonickú súťaž. Vyhlasovatelia súťaže sa rozhodli rozdeliť územie na menšie časti a vypísať päť paralelných súťaží. Mala by sa tak dosiahnuť rôznorodosť architektonických rukopisov s väčšou šírkou vizuálnych a architektonických podnetov. Výsledky súťaže určila medzinárodná odborná porota a medzi ocenenými sa umiestnil aj tím talianskych architektov či mladý architekt z Poľska.
„Cieľom projektu dvoch bytových domov s názvom Karlovka je intímne bývanie v malej skupine bytov na zelenom svahu v Karlovej Vsi. Každý byt sa snaží svojím situovaním a riešením navodzovať atmosféru bývania vo vile alebo bývania typu rodinného domu,“ hovorí autor projektu Ing. arch. Gabriel Brogyányi. Tejto filozofii sa prispôsobuje aj architektúra domov, a to svojou mierkou a osadením objektov do svahovitého terénu. Modernou strohou architektúrou s jednoduchými detailmi sa objekt prihovára najmä mladej – rýchlej generácii, ktorá kladie dôraz na funkčnosť a účelnosť bez komplikovaných detailov, konštrukcií a skrášlení.
Výstava “17 švédskych dizajnérok” vznikla na základe rovnomennej knihy, ktorá prezentuje tvorbu 17 švédskych dizajnérok narodených v rokoch 1960-1970. Tieto dizajnérky vynikajú jedinečnou všestrannosťou, odvahou, túžbou experimentovať a pevným odhodlaním premeniť svoje vízie na realitu. Každá z nich vystavovala v známej štokholmskej galérii dizajnu Pascale Cottard-Olsson.
Cesta medzi Nitrou a Hlohovcom je známa nebezpečnosťou a neprehľadnosťou premávky. To, že autá na jednom mieste spomaľujú, nie je však len opatrnosťou šoférov. Za Nitrou sa totiž nedávno dokončila budova, ktorá púta pozornosť svojou jednoduchosťou, technicizmom ladiacim s jej funkčným využitím a sviežou racionálnosťou. Sídlo spoločnosti Ematech – technológie, v ktorom sa spája funkcia administratívy a skladov, ukazuje, že architektúra výrobného tvaroslovia a kancelárskych priestorov sa môže prelínať v zaujímavej zhode.
Povesť prestížnej adresy Koliba potvrdzuje aj záujem developerov o túto lokalitu. Na Brečtanovej ulici sa nedávno vydalo ďalšie stavebné povolenie a v týchto dňoch rozbieha developerská spoločnosť GRUNT výstavbu. Dom, v ktorom bude 38 bytov s obytnou plochou od 42 do 208 štvorcových metrov, by sa mal podľa plánov dokončiť na jar 2009. Investičné náklady na výstavbu sa pohybujú okolo 300 miliónov korún.
Na vernisáži výstavy slovenskej architektúry 20. storočia Impulzy a reflexie v galérii Ringturm vo Viedni rakúskych kolegov mimoriadne zaujala v časti povojnovej architektúry základná škola na Mierovej ulici v bratislavskom Prievoze. Hodnotili najmä jej čistú prevádzku, eleganciu foriem a vnútorné priestorové vzťahy. Samozrejme, že si pritom uvedomovali, že škola vznikla v roku 1959.
Drevostavby predstavujú suchý stavebný systém, ktorý je alternatívou výstavby nielen rodinných domov. V porovnaní s bežnou výstavbou majú domy na báze dreva svoje výhody, ale aj nevýhody. Väčšinu nevýhod možno v súčasnosti odstrániť pomocou moderných materiálov a technológií. Drevodomy môžu pozostávať z rôznych stavebných systémov. Pri ich návrhu, ale aj výstavbe však treba myslieť na vlastnosti dreva (napúčanie, vysychanie) a eliminovať ich účinok na konštrukciu.
Krásavica na Seine si od čias výstavby mestského diaľničného okruhu nepamätá taký významný počin, akým je návrat električiek do ulíc Paríža. Práce na tomto projekte v znamení veľkolepých zmien verejného priestoru od reorganizácie dopravy až po početné úpravy komunikácií, križovatiek, zelených plôch a mestského mobiliáru sa začali v lete roku 2003. Investor sa obyvateľom a podnikateľom v dotknutých okrskoch navyše zaviazal, že práce sa skončia v avizovanom termíne a po troch rokoch života na stavenisku sa dočkajú vyššej kvality spoločného priestoru. Či parížska električka dokázala presvedčiť o tom, že nie je iba dopravným prostriedkom, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Doprava 11-miliónovej metropoly São Paulo si zaslúži obdiv nielen jej gigantickými rozmermi a hustotou, ale aj detailmi – napr. dizajnom autobusových zastávok. Projekt zastávok od ateliéru Barbosa & Corbucci Arquitetos Associados, špecializujúceho sa na dopravné stavby a najmä na letiská, je súčasťou reformy systému hromadnej dopravy prebiehajúcej od roku 2001. Vedeli by sme sa s reformou hromadnej dopravy v našich, v porovnaní so São Paulom nepatrných mestách popasovať s rovnakou vervou aj my? Ostal by priestor aj na dizajn malej mestskej architektúry?
O výstavbe a situovaní polyfunkčného domu Park One na Kollárovom námestí v Bratislave sa dlho viedli diskusie, až sa pred štyrmi rokmi rozhodlo, že bude stáť v hornej časti námestia. Nová administratívna budova zapadla do základných pohľadových koridorov, predovšetkým doplnila líniu komunikácie od Staromestskej ulice, kde sa najskôr črtá nadväznosť na Tatracentrum a neskôr sa rozvíjajú vzťahy k budove Strojníckej fakulty STU. Potreba dialógu viedla autorov z firmy SIAL architekti a inženýři, spol. s r. o., Liberec ku kompaktnému tvaru, ktorému vdýchli istými nepravidelnosťami esprit.
Je viac než pravdepodobné, že národná kultúrna pamiatka z obdobia renesancie známa ako Pongrácovská kúria v katastri obce Liptovská Ondrašová by sa nedožila nielen budúcej jari, ale už ani najbližšej zimy. Jej devastácia bola v takom pokročilom stave, že od totálnej skazy ju delili doslova dni. „Naším cieľom je spolu s investorom a v jednej osobe aj s generálnym dodávateľom stavby zachovať a kompletne zrenovovať pôvodné hodnoty tejto zaujímavej architektúry a prístavbu poňať ako súčasnú kompozíciu, ktorá dá vyniknúť pôvodným kvalitám areálu,“ hovorí spoluautor rekonštrukcie Ing. arch. Martin Bišťan z AB Architektonického ateliéru.
