Európske fórum v Alpbachu – O postavenom a zastavanom svete

V druhej polovici augusta sa v tirolskej dedinke Alpbach uskutočnilo už 64. Európske fórum Alpbach 2008. Na týchto stretnutiach prednášajú a  diskutujú účastníci z celej Európy o budúcnosti a problémoch nášho svetadielu. Vyslovujú prognózy, hľadajú možnosti udržania európskej kultúry, staviteľského umenia a európskych tradícií v čase globalizácie. Fórum sa venuje témam, ktoré sa týkajú aj nás. Tento rok boli rozhovory mimoriadne aktuálne, konfrontované hroziacou krízou západnej civilizácie.

Alpbach – kvetinová dedina Európy
Po vojne, v auguste roku 1945, sa v Alpbachu zišli študenti a profesori angažovaní v protinacistickom hnutí, aby diskutovali o novej povojnovej Európe. Vtedy založili tradíciu, ktorú rakúski organizátori dokázali rozvinúť až do súčasnej podoby Európskeho fóra. Posledné dva týždne augusta zaplnili sály kongresového centra až viac ako tri tisícky návštevníkov. V 1000-metrovej výške na svahoch tirolských Álp, nad údolím rieky Inn, ďaleko od civilizácie dostávajú myšlienky krídla. Tu sa dá zažiť nefalšovaná alpská atmosféra a pohostinnosť vo všetkých ročných obdobiach. Alpbach je podľa výsledkov súťaží najkrajšia dedina Rakúska a najkrajšia kvetinová dedina Európy. Niekto by ju mohol nazvať až gýčovo dokonalou. Výnimočná krajina alpského údolia sa tu snúbi s citlivo komponovanou tradičnou architektúrou vyzdobenou množstvom kvetov. Teraz túto harmonickú prírodnú kulisu obohacujú aj ušľachtilé myšlienky a úvahy o budúcnosti Európy.

Alpbach je jedinečný. Je to miesto, kde vznikajú myšlienky v iných súvislostiach. Alpbach je predovšetkým miestom komunikácie, stretnutí, prednášok i neformálnych diskusií. V časoch, keď v našich mestách dominuje betón a sklo, v Alpbachu sa zachoval pôvodný kolorit drevených stavieb. Stavia sa tu citlivo, regionálne a, prirodzene, ekologicky. Za zachovanie harmonického obrazu miesta môže verejnosť ďakovať odvážnemu rozhodnutiu bývalého starostu Alfonsa Mosera.

Ekologická stavba
V dedine je aj najväčšia stavba – kongresové centrum – ekologicky osadená v zemi vo svahu, takže neruší tradičné architektonické scenérie. Kongresové centrum postavili v roku 1999 podľa projektu architektov DIN A4 z Innsbrucku a práve táto budova rešpektuje podmienky regionálnej stavebnej kultúry. Teda tie prvky, ktoré rezonovali v rozhovoroch na aktuálnu tému o postavenom a zastavanom svete.

Kongresové centrum je situované na okraji centra, v trochu zvýšenej polohe. Autori využili terénny svah a zapustili objekt z väčšej časti pod zem, pod zelenú lúku, ktorá tvorí podnož alpských svahov. Tým sa objekt citlivo začlenil do siluety Alpbachu a optimalizovali sa jeho energetické parametre s čo najmenším zásahom do prírody. Iba vstupná fasáda a terasa sú v exteriéri priznané do komunikácie, z ktorej sú vjazdy do garáží, zásobovanie i vstup návštevníkov.

Vo svojich priestoroch, rozložených do dvoch podlaží, poskytuje kongresové centrum najmodernejšie kongresové technológie a ponuku variabilných priestorov. Ústredná sála pre 500 poslucháčov s dvomi rozľahlými foyermi, kaviarňou a piatimi seminárnymi miestnosťami vo veľkosti od 50 do 220 metrov štvorcových sa môžu flexibilne využívať na rôzne typy akcií. Okrem kongresov, seminárov a prednášok je centrum vyhľadávané aj na usporiadanie firemných prezentácií, gala večerov, koncertov a rôznych spoločenských akcií. Ekologické prírodné materiály sú použité aj v interiéroch . Nosná stena prebiehajúca vstupnými priestormi je realizovaná z vrstveného pohľadového betónu s priznanými technologickými líniami.

Ústredným priestorovým prvkom je špirálovitá zasklená stena, ktorá zo vstupných priestorov horného podlažia vyúsťuje do kužeľovitého átria vo výstavnom foyeri spodného podlažia. Cez túto sústavu zasklených plôch sa do vnútorných podzemných priestorov centra dostáva vzácne južné slnko. Ústredná sála má prirodzené osvetlenie zabezpečené stropným pásovým svetlíkom. Denný bar s kaviarňou na hornom podlaží poskytujú celodenné občerstvenie i stravovanie. Tvoria zázemie recepcií alebo rôznych degustačných akcií. V letných mesiacoch sa ich priestor rozširuje do slnečnej terasy. Západné slnko je tu, vo výške vyše tisíc metrov, dôležitým klimatickým faktorom.

Architektúra a stavebná kultúra
Posledný augustový víkend bol venovaný architektúre a stavebnej kultúre. Preto sa na tematických prednáškach a diskusiách zúčastnili profesori a výskumní pracovníci, urbanisti, priestoroví plánovači, mestskí radcovia, developeri, aktivisti rôznych hnutí i obchodníci. Najviac tu zaznievali pojmy trvalo udržateľný rozvoj a stavebná kultúra. Jednotlivé bloky sympózia profesionálne moderovali Reinhard Seiss, Eric Frey a Volker Dienst. V úvodnom príspevku profesor Wolfgang Sonne z TU Dortmund analyzoval príčiny deštrukcie mestského prostredia. V podobnom duchu pokračoval jeho kolega známy architekt profesor Christoph Mäckler. Európa už prišla na to, že tvorba dobrej architektúry je celospoločenský problém. Stratégia na jej realizáciu sa týka všetkých účastníkov procesu výstavby. Pre túto stratégiu sa zaužíval pojem stavebná kultúra.

Stavebná kultúra je dôležitou súčasťou celospoločenskej kultúry a jej dejín. Je takisto veľmi dôležitou časťou kultúry, pretože sa týka až 70% ekonomických aktivít. Žijeme v stavbách, investície ovplyvňujú fungovanie spoločnosti. Cez stavebnú kultúru musíme komplexne koordinovať trh s nehnuteľnosťami, stavebnú legislatívu, energetické koncepcie, ekológiu prostredia, vzťah k pamiatkam, k zeleni, stratégie dopravných konceptov, bývania, stavbu administratívnych budov či obchodných centier. Výsledkom tohto snaženia by mal byť nový model fungujúceho súčasného mesta so zmiešanými funkciami, dôstojným obytným prostredím a žijúcim verejným priestorom.

Práve súčasná situácia u nás, keď máme nedokonalé zákony a developeri si presadzujú svoje prvoplánové projekty so zárukou okamžitého zisku, keď sa stavia sa bez urbanistických koncepcií, nie je jasný účel využitia pôdy a vzťah ku krajine, keď si architekti samoľúbo liečia svoje komplexy magalomanskými projektmi a nerešpektujú génia loci, potrebujeme podobné diskusie na tému zachovania kvality prostredia európskych miest. Západná Európa koriguje svoje urbanistické prešľapy. Hľadá model prežitia európskej mestskej kultúry. Ústredným heslom Európskeho fóra v tomto roku bolo: Tvoriť mestá pre ľudí, a nie pre autá. Fórum Alpbach slávnostne ukončil jeho garant, bývalý rakúsky vicekancelár Erhard Busek.

Prof. Ján M. Bahna
Foto: autor

Prof. akad. arch. Ing. arch. Ján M. Bahna je pedagógom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a viceprezidentom Spolku architektov Slovenska.