Architektúra

Decentná fasáda z Hlavnej ulice v košickom Starom meste len opatrne napovedá o svojom dominantnom vnútri. Hotel Zlatý Dukát s cvengom štyroch hviezdičiek síce aj zvonka ponúka prísľub, svoju architektonickú tvár však naplno odkrýva až po otvorení vchodových dverí. Áno, estetika výrazu je tvorená zvnútra, kde je čitateľný aj autorský koncept pri rekonštrukcii pôvodne až stredovekého domu a následnej súčasnej prístavbe. „Do stredoveku sme vstupovali s rešpektom, ale to nám nebránilo, aby sme históriu nekonfrontovali so súčasnosťou,“ hovorí spoluautor rekonštrukcie Ing. arch. Štefan Pacák. Výsledkom je originálny košický dukát, ktorého lesk cizeluje aj narastajúca obľuba návštevníkov.

V Záhorskej Bystrici onedlho vyrastie nový bytový komplex Rezidencia Záhorská. Jeho výstavbu nedávno začala spoločnosť Mono, s. r. o., ktorá je dcérskou spoločnosťou islandského holdingu KGS. Developeri stavili na bývanie v jednej z menších mestských častí na severozápade Bratislavy, ktorá je vďaka diaľničnému obchvatu dobre dopravne dostupná. Ďalším lákadlom je prostredie s pokojnou atmosférou v blízkosti prírody. Architektúru zverili Islanďania do rúk architektonickému štúdiu K.F.A.

Hovoriť v súčasnosti o atraktívnosti lokality v dotyku s Bratislavou je v prípade výstavby rodinných domov rovnako zbytočné ako pýtať sa developera na zmysel jeho práce. Oveľa zaujímavejšie by bolo zaoberať sa úrovňou kvality týchto projektov, ktorých kobercový koncept začína obrastať Bratislavu ako popínavý a často aj poriadne divoký vinič. Občas sa však vyskytnú prípady, ktoré tento nepriaznivý trend mierne narúšajú. Patria k nim aj radové rodinné domy v Rovinke, ktoré by mali byť dokončené na jar budúceho roku.

Američanov od stavby mrakodrapov hneď tak niečo neodradí. Národná hrdosť im nedovoľuje podvoliť sa hrozbám, našťastie im však nepodliehajú natoľko, aby neumožnili prácu zámorskej kancelárii Foster and Partners. Tá je totiž podpísaná pod stavbou Hearst Tower v New Yorku. A prišla nielen s neobyčajným konceptom diagonálnej oceľovej konštrukcie, ale tiež s dôrazom na ekológiu a úsporu energií.

História je ako vlastný tieň – nedá sa predbehnúť. Túto všeplatnú vetu pochádzajúcu z článku známeho slovenského fotoreportéra Andreja Bána by som azda ešte doplnil, že niekedy sa nedá ani dobehnúť. Veď ako nazvať stav blížiaci sa k schizofrénii, keď velebíme všetko staré a pamätihodné, no nehnuteľnosť s príchuťou storočí často slúži len ako nablýskaná kulisa na exhibíciu osobných záujmov. Čas je však rovnako úprimný ku všetkým, len my z neho občas usekneme aj to, čo by sme ešte mohli využiť a nechať ako odkaz budúcnosti. Rozpletanie uzla problémov nazývaný obnova pamiatok často závisí od mnohých, často protichodných motivácií. Určite je ideálne, keď pamiatkari, architekti a investori ťahajú za jeden povraz – ale ten má, ako je známe, dva konce…

Zaujímavá architektúra vzniká aj na miestach, ktoré máme skôr spojené s leňošením a dovolenkou. Budova školy dramatických umení na jednom z Kanárskych ostrovov z architektonickej kancelárie gpy arquitectos je toho dôkazom. Monumentálny prístup nevyústil do potlačenia ľudskej mierky, práve naopak. Tvorcovia navrhli odvážnu koncepciu budov, v strede ktorých sa nachádza variabilný priestor, ktorý sa z obyčajného foyer môže zmeniť až na divadelnú scénu.

Administratívne budovy sú príliš širokým pojmom pre veľmi rôznorodú škálu stavieb od úradov až po banky. Práve budova ČSOB od Josefa Pleskota sa stala dôležitým míľnikom svojim demokraticky usporiadaným vnútorným priestorom s výrazne mestotvornými prvkami. Obrátili sme sa na autora tejto banky, aby sme na jej príklade sledovali posun tohto typologicky aj investorsky vďačného druhu stavieb.

Piešťany často označujeme za múzeum modernej architektúry. Nachádzame tu výnimočné diela z 30. rokov minulého storočia od F. Weinwurma, A. Szönyiho, P. Weissa, A. Slatinského, M. M. Harminca, J. Mareka a ďalších. Medzi nimi dominuje Kolonádový most Emila Belluša. Po vojne Piešťany dlho čakali na novú kvalitnú architektúru. Prišla v 70. rokoch v podobe komplexu liečebných domov Balnea.

„Areál Villa Park je príkladom zvládnutia témy komfortného bývania na atraktívnom mieste. Architekti neskĺzli do pasce predvádzania sa a ani nepredstierajú falošnú skromnosť. Výnimočnosť tohto druhu bývania je naznačená s mierou a uvážlivou materiálovou kompozíciou. Celé je to kultivovane elegantné,“ hodnotí bytové domy situované na rozhraní medzi Strahovom a Kinského záhradou správa poroty. Obytný súbor Villa Park Strahov vychádzajúci z princípov reduktívnej architektúry získal v súťaži Grand Prix Obce architektov 2004 čestné uznanie v kategórii Novostavba.

Sú uvedení v prestížnej publikácii Designers on design popri takých menách, ako je Marc Newson, Karim Rashid či Jasper Morrison. Sú neprehliadnuteľnými medzi dizajnérmi aj medzi architektmi. Keď si tajomné meno štúdia kliknete na web, osvetlí sa vám dokonca jeho význam. A začudujete sa. Prekvapení budete isto aj pri pohľade na ich realizácie, tento krát však príjemne.

Záujem o víkendové apartmány a dovolenkové rezidenčné projekty narastá. Štandardné ubytovanie a služby v turisticky zaujímavých lokalitách náročnejšej klientele už často nevyhovujú, a tak rastú na zaujímavých miestach nové víkendové či dovolenkové komplexy ako huby po daždi. Rezidencie si kladú za cieľ nielen uspokojiť Slovákov i zahraničnú klientelu bažiacu po relaxe, ale sú aj zaujímavou možnosťou investovať do nehnuteľnosti, pričom v ponuke developerov býva aj sprostredkovanie prenájmu zakúpenej rezidencie či apartmánu. Jeden z takýchto projektov stavia britská developerská a investičná skupina Letterstone v Tatranskej Lomnici.

Železničná stanica Poprad – Tatry získala svoju úplnú podobu. Jej nové nástupiská a podchody slávnostne otvorili 26. septembra, vďaka čomu sa podľa generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Dalibora Zeleného zvýšila prejazdná rýchlosť, bezpečnosť dopravy a podarilo sa urobiť stanicu bezbariérovou. „Celkové náklady predstavujú 858 miliónov slovenských korún, z čoho 75 % tvorili prostriedky štrukturálnych fondov Európskej únie a 25 % prostriedky zo štátneho rozpočtu,“ povedal pre ASB Ing. Petr Magera, projektový manažér spoločnosti TCHAS, spol. s r. o., ktorá je vedúcim členom Združenia Poprad – Tatry.

Človek, voda, energia, príroda, stavebníctvo, prostredie, zodpovednosť, rozvoj a udržateľnosť. To boli najfrekventovanejšie slová medzinárodného kongresu, ktorý v tretí novembrový týždeň premenil juhošpanielsku Sevillu na hlavné mesto trvalo udržateľného stavebníctva.

Uplynulý mesiac bola na Magistráte hl. mesta SR Bratislavy a miestnom úrade Bratislava-Staré Mesto odovzdaná a odbornej verejnosti prezentovaná urbanisticko-architektonická štúdia zóny Chalupkova – Landererova. Vypracoval ju tím firmy ADOM . M STUDIO, s. r. o., pod vedením dvojice architektov – Ing. arch. Jela Plencnerová a Ing. arch. Martin Paško. Jej súčasťou je aj Dopravné posúdenie zóny z hľadiska vplyvu pripravovaných investícií na dopravný systém Mesta Bratislavy s prognózou do roku 2020. Štúdia tak vytvára reálny základ pre ďalšiu výstavbu v tejto investorsky atraktívnej lokalite Bratislavy.

Okrem letísk, ktoré si nachádzajú svoje miesto na stránkach časopisov i v debatách architektov, sa ostatné súčasné dopravné stavby či brány do miest, najmä vo veľkomestách s dlhou históriou, väčšinou nepovažujú za hodné reprezentácie. V Kodani, meste so skvelou súčasnou architektúrou, sa v najužšom výbere významných stavieb popri Čiernom diamante – Kráľovskej knižnici od Schmidt, Hammer a Lassen z roku 1999 spomína aj zaujímavý trajektový terminál spoločnosti DFDS od ateliéru 3XNielsen.