Architektúra

Viaceré doteraz nedocenené nábrežia riek svetových miest sa stávajú terčom pozornosti urbanistov, architektov i širokej verejnosti. Nedávno sa v Bratislave stretli architekti svetového mena – Dominique Perrault, Hadi Teherani a Peter Gero – a ich diskusia, ale aj jednotlivé prednášky sa pretínali v zaujímavom bode – v uvažovaní o tom, ako sa v meste zhostiť úlohy oživiť nábrežie rieky. Aj Hamburg sa učí milovať svoje nábrežia. Dôkazom je úspešná postupná revitalizácia štvrte Hafen City, súčasťou ktorej sa stane most vznikajúci v ateliéri Hadiho Teheraniho s príznačným menom: Living Bridge.

Keď sa vlani v obnovenej reštaurácii Bystrica na pylóne Nového mosta konala Clubovka Táni Kollárovej, hlavnou postavou večera bol doc. Ladislav Kušnír a hlavnou témou Most SNP (jeho pôvodný názov). Pripomenuli sme si históriu mosta i jeho autorov – prof. Jozefa Lacka, Ivana Slameňa a prof. Arpáda Tesára a jeho kolektív. Práve prof. Jozef Lacko by sa v tomto roku dožil 90 rokov, a tak nech je aj náš text pripomenutím tejto významnej osobnosti slovenskej povojnovej architektúry.

Slovensku chýba asi naozaj už len more, konštatovali sme v úvode tejto analýzy. Ani to však nie je úplná pravda. Vďaka vysokému záujmu našich občanov a komfortnému prístupu s pomocou čerstvo vytvorenej dopravnej infraštruktúry sme si zvykli dávať prívlastok slovenské more moru chorvátskemu. Okrem tohto, dá sa povedať vypožičaného, mora máme však aj more úplne vlastné. Presnejšie, mohli by sme mať. Zatiaľ je trošku prihlboko. Treba ho podobne ako zlatý poklad vykopať, a nielen to. Muselo by dostať takú podobu, akú si dnešný, rekreácie chtivý turista žiada. Také niečo nestojí práve málo. V našom prípade by mohlo ísť o niečo vyše tri a pol miliardy korún. Presne toľko by podľa názoru predstaviteľov spoločnosti Magma Zafír, s. r. o., bolo treba investovať do realizácie unikátneho projektu AQUA THETYS v obci Bardoňovo v okrese Nové Zámky.

Vyhne opäť ožívajú. Pôvodné kúpele Vyhne, ktorých korene siahajú do 14. storočia, nedávno získali svojho pokračovateľa, kde sa opäť môžu využívať liečivé účinky prameňov liečivej prírodnej termálnej vody s vysokým obsahom železa. Projekt wellness centra však nevsadil len na cveng histórie pôvodných kúpeľov a kvalitu termálnej vody, ktorej účinky pomáhajú pri liečení nervových zápalov, reumatizmu, srdcových, ženských a kožných chorôb. Do karát mu hrá aj dobrá poloha v príťažlivom prostredí Štiavnických vrchov, ale aj doplnenie moderného wellness mnohými ďalšími športovými, relaxačnými, stravovacími a ubytovacími možnosťami. Koncept Vodného raja vo Vyhniach, ktorého úspech preverila silná tohtoročná letná sezóna, opäť potvrdzuje, že na dobrý wellness nestačí len mať vodu, ale ponúknuť celý komplex služieb a možností trávenia voľného času.

Päť hviezdičiek svieti už aj na bratislavskom hotelovom nebi. Hotel Arcadia šarmantne premenil chátrajúci meštiansky dom pochádzajúci až z 13. storočia na budovu, ktorá svojou atmosférou vložila ďalšie vydarené architektonické sklíčko do pôdorysu Starého Mesta. Arcadia evokuje ústredné renesančné nádvorie vnútri stavby a svojím názvom zároveň aj idylickú krajinu snov. Tá je v tomto prípade zrekonštruovaná do komfortu luxusného hotela. „Jeho čaro má byť najmä v poskytovaní služieb,“ zdôrazňuje Milan Nemec, výkonný riaditeľ investorskej spoločnosti Urbia Holding. Súčasne však dodáva, že čaro je vykúpené poriadnou porciou snahy o harmonické vyváženie striktných predstáv pamiatkarov, aplikácie špičkovej technológie a tvorivých ambícií architektov.

Ako budú Vysoké Tatry vyzerať v najbližšej budúcnosti, ešte presne nevieme. Určenie ich smerovania v podobe novej zonácie a územného plánu stále nie je ukončené. Developeri by chceli stavať a pomôcť Tatrám stať sa moderným centrom turistického ruchu, porovnateľným so špičkovými lyžiarskymi strediskami. Ochranári by, naopak, chceli, aby čo najväčšie percento územia ostalo nedotknutou, panenskou divočinou. Podľa najnovšieho návrhu by takéto územie malo tvoriť viac ako polovicu Tatranského národného parku. Zóna s najnižším stupňom ochrany zaberie asi len dve percentá jeho celkovej rozlohy a bude sa týkať intravilánu tatranských osád. Obavy zo „znečistenia“ Tatier developerskými peniazmi teda nie sú na mieste, pretože ide naozaj len o malú časť chráneného územia. Aj na malom priestore sa však môžu diať veľké veci.

V rekreačnej zóne Železná studnička v Bratislave pribudne hotel Snežienka, ktorý by mal zatraktívniť túto lokalitu. Objekt bude slúžiť ako reštauračné zariadenie a hotel s wellness časťou na prechodné bývanie a rekreáciu klientov. Reštauračná časť a terasa budú určené aj pre návštevníkov lanovky a turistov prechádzajúcich touto lokalitou. „V spolupráci s poradcami z Rakúska sa nám podarilo splniť všetky potreby štvorhviezdičkového hotela a zároveň nenásilne vsadiť modernú architektúru do prírodného prostredia,“ hovorí autor projektu Ing. arch. Peter Hriň.

Staré priemyselné konštrukcie, drevo a tehly, sklo, kov, pohľadový betón a tiež výrazné farebné plochy – loftové byty môžu mať mnoho tvárí a podôb, v žiadnom prípade to nemusia byť šedé a rozľahlo chladné priestory. Napriek tomu má ten, kto si podobný byt kúpi, iný životný štýl než prevažná časť populácie. V našich končinách sa donedávna objavovali len ojedinelé prípady tzv. loftov, situácia sa však mení. Dom s krásnym výhľadom na rieku a panorámu Prahy, ktorý ponúka celkom ojedinelé a nadštandardné priestory, svojich obyvateľov už našiel.

Keby ste poznali z ateliéru Schaufler-Roskovec iba túto netradičnú predajňu šperkov a hodiniek, pravdepodobne by ste usúdili, že výrazné, žiariace tvary a farby sú pre ich tvorbu typické. Autori sa však pre toto riešenie rozhodli okrem iného aj preto, aby kontrastovalo s triezvou letiskovou halou, kde mali na obchod vyhradenú malú obdĺžnikovú plochu.

Územie Slovenska síce nie je rozlohou veľké, z hľadiska kontinentálnej polohy a pestrosti turistických zaujímavostí je však podobné vnútroeurópskym krajinám, v ktorých je turizmus rozvinutý na vysokej úrovni. Méty, ktoré dosiahli napr. Rakúsko a Švajčiarsko, sa nám vôbec nemusia javiť ako vzdialené. Príležitosti pre našu krajinu stať sa dovolenkovým rajom číhajú doslova na každom kroku. Zatiaľ sa však akosi nevieme správne predať. Nemôžeme pritom ale hovoriť o stagnácii v tejto oblasti. Rastie počet ubytovacích a rekreačných zariadení a takisto aj počet návštevníkov Slovenska. Náš cestovný ruch však stále nemá charakter samostatného odvetvia hospodárstva a za svojimi zahraničnými konkurentmi len pokrivkáva. Práve to by sa malo v budúcnosti zmeniť.

Tvrdošín na Orave, podľa klimatickej rajonizácie najchladnejšia oblasť na Slovensku, bude prvé mesto, v ktorom na základe pilotného projektu postavia nízkoenergetický dom so 6 bytmi. Náklady na 1 m2 plochy bytu sú 41 000 Sk a energetická náročnosť 2,3 kWh/m2 na rok.

Červený a Biely kúpeľ v Turčianskych Tepliciach, ktorých kúpeľná história siaha až do roku 1593, získali po dlhých rokoch svojho fungovania v nevyhovujúcich priestoroch novú tvár. Ich pôvodné farebné stvárnenie a názov sa zároveň stali inšpiráciou na farebné riešenie celého nového objektu, pod konečnú podobu ktorého sa podpísali architekti Juraj Jančina a Igor Mazúch z ateliéru AK Jančina. Bielo-červená architektonická kompozícia svojím moderným tvaroslovím netají obdobie svojho vzniku a napriek tomu výborne harmonizuje so staršou susediacou budovou liečebného domu Malá Fatra a tvorí zaujímavé prepojenie kúpeľného komplexu s pozdĺžnym kúpeľným parkom.

Na úspech pilotnej administratívnej budovy s občianskou vybavenosťou v parteri nadväzuje druhá etapa projektu Digital Park Einsteinova v Bratislave-Petržalke. Komplex, ktorého výstavba sa začala v októbri, bude pozostávať zo štyroch vzájomne prepojených celkov s možnosťou horizontálnej i vertikálnej expanzie kancelárskych plôch. Investor vsadil okrem lokality aj na vyšší podiel vonkajších oddychových zón, preto je špecifickým znakom celého projektu nízky koeficient zastavanosti pozemkov. Vzhľadom na strategickú polohu v blízkosti Starého Mesta majú jednotlivé objekty skosený a natočený pôdorys tak, aby sa podporil panoramatický výhľad na nábrežie. Autorom projektu druhej etapy je pražský architektonický ateliér Cigler Marani Architects.

Na začiatku 21. storočia by práca nemala byť drinou, ale radosťou. K tomu je v mnohých prípadoch ešte ďaleko, prvé kroky sa však predsa len uskutočnili. Jednak v rovine mentálnej, keď sa slobodný človek stále častejšie môže rozhodovať podľa svojich predstáv a cieľov, jednak v rovine technickej. Do nej zahŕňame tak spoločensko-psychologické a ergonomické aspekty, ako aj futuristické predstavy dizajnérov a architektov.

Design factory v Bratislave v spolupráci s Fínskym veľvyslanectvom na Slovensku pripravuje prezentáciu aktuálnej témy obytnej architektúry v rámci výstavy City Home.