Bienále architektúry v Benátkach je jarmokom ideí – rozmarných i podnetných
Veľtrh ideí, architektúra v dotyku s vizuálnymi umeniami, väčší či menší dotyk s témou, zvučné mená i nezávislí experimentátori, nápadité inštalácie, ale aj výstavná nuda, impulzy na rozmýšľanie, ale aj rozmary autorských recyklácií. Veľké podujatia nikdy nie sú jednoznačné, a aj preto sa už dlhšie diskutuje o ich opodstatnenosti. Na miske váh však nakoniec vždy preváži prirodzená túžba ľudí združovať sa, prípadne si zasúťažiť, poobzerať sa, čo je nové a trochu aj poohovárať. Nie je to inak ani na 11. Bienále architektúry v Benátkach (14. 9. – 23. 11.), ktoré si, navyše, zobralo ťažko uchopiteľnú tému Out There: Architecture Beyond Building (Tam vonku: architektúra mimo budovy). Čo však znamená, ak je niečo mimo? Niečo za procesom projektovania a realizácie, či za samotným objektom? Interpretácie mali geometrický rad možností a šéfkurátor Aaron Betsky mal čo robiť, aby dal jednotlivým výstupom štruktúrovanú podobu najväčšej architektonickej udalosti roka.
Sieť významov
„Možno, že v prvom rade potrebujeme vidieť architektúru ako cestu stvárňovania toho, čo potrebujeme alebo možno nepotrebujeme postaviť. Ako môžeme vytvoriť priestor, ktorý by mal zmysel a bol zároveň príťažlivý? Môžeme skonštruovať scénu doslovných významov alebo uprednostníme momenty pojmových súvislostí?“ Aj týmito vetami sa snažil zdôvodniť Aaron Betsky svoj koncept bienále, ktoré odmietlo tradičné témy. Obrátilo sa totiž na širokú sieť významov obopínajúcich architektúru.
Aaron Betsky (1958) je skúseným organizátorom na poli prezentácie architektúry, čo okrem iného potvrdil počas svojho šesťročného výkonu funkcie šéfa Netherlands Architecture Institute (NAI) v Rotterdame, jednom z najdôležitejších muzeálnych centier architektúry vo svete. V súčasnosti je tento autor známych publikácií a vplyvných článkov riaditeľom Cincinnati Art Museum, čo je svojím vplyvom obdoba rotterdamského NAI v Spojených štátoch.
Pripomeňme aj jeho kurátorstvo Holandského pavilónu v roku 2002, ktorému udelili Zlatého leva za najlepší zahraničný pavilón. Voľba direktoriátu bienále na čele s Paolom Barattom teda po viacerých ťahaniciach nakoniec padla na istotu. A ku cti Betskému treba pripočítať, že v rámci skráteného času na prípravu urobil všetko, čo bolo v jeho silách.
Samozrejme, pomáhal mu tím šiestich spolupracovníkov a tí do hlavného stánku svojich vízií – do Corderie v Arsenale – pripravili inštalácie tých, ktorí mali chuť a čas pripraviť na danú tému svoju predstavu.
Dohromady ich je 23 a medzi nimi iba známe značky – počnúc Asymptote, Barkow Leibinger Architects, Coop Himmelb(l)au cez Franka O. Gehryho, Zahu Hadidovú, Grega Lynna, Massimiliana Fuksasa, MVRDV až po Philippa Rahma a Matthewa Ritchieho.
Okrem národných pavilónov sa ďalšia podoba Betského koncepcie prejavila v Padiglione Italia, kde svoju experimentátorskú parketu našlo 55 medzinárodných spoločností. Nechýba tu sekcia venovaná šiestim majstrom experimentu, ktorí mali svojou tvorbou veľký vplyv na súčasnú experimentálnu scénu: Frank O. Gehry, Herzog & de Meuron, Morphosis, Zaha Hadid, Coop Himmelb(l)au a Rem Koolhaas.
K celkovému obrazu bienále patrí aj výber z najlepších projektov študentskej súťaže Everyville 2008 na príznačnú tému Spoločenstvo za miestom – Občiansky zmysel za architektúrou, ako aj projekty z nedávnej minulosti i súčasnosti určené pre Rím, sekcia Uneternal City a množstvo sprievodných podujatí, workshopov, prednášok a diskusií.
Provokácie a výzvy
Výzva Aarona Betskeho bola provokujúca a jej dôsledkom bolo mnoho „manifestov“, prostredníctvom ktorých dali spomenutí autori na známosť svoje výpovede. Betsky len zdôraznil viac-menej známy fakt, že „architektúra nie je len stavanie” a protagonisti reagovali svojou artilériou nápadov.
Pravdupovediac, niektoré inštalácie majú s klasickým projektovaním asi toľko spoločné, ako vplyv tradičných rituálov Siouxov na súčasnú finančnú krízu. Mnohé z nich sú sondami do motivácií rôznych spoločenských vrstiev, iné vizuálnymi reflexiami o estetických atribútoch architektonického tvarovania, ďalšie zase skúmajú emotívnú bázu návštevníka a ponúkajú mu návštevy v intímnych zákutiach technického poznania.
„Architektúra musí ísť za stavanie, pretože to nevyčerpáva tému architektúry,“ hovorí Betsky a jeho výber inštalácií tieto slová potvrdzuje do dôsledku. Určite to nie sú prototypy na realizáciu, ale ani príklady na experimentálnu výstavbu. Inštalácie sa dajú prirovnať k rôznym cestám, ktorých zmyslom je klásť otázky o architektúre a o tom, ako vytvoriť svet, v ktorom by sme sa cítili ako doma. Či lepšie povedané, aký by mal byť, aby sme sa v ňom tak mohli cítiť.
Zámerom bolo hľadanie dialógu s divákom a rafinované provokovanie jeho vnímavosti. Avšak vízie a idey o architektúre sú na bienále často také nehmatateľné, že vzájomná komunikácia viazne hneď na začiatku.
Divák občas nevie nájsť tú úvodnú niť, aby sa stožnil s autorskou výpoveďou, či aspoň pochopil jej kontúry. Pravda, prechádzka inštaláciami sa dá uskutočniť aj tak, že sa necháte unášať na vlnách vlastnej senzitivity a vyberáte si sklíčka do vlastnej mozaiky, ale čo potom so zvyškom expozície?
Neporozumeli sme nadčasovým významom utopických konceptov alebo oni neporozumeli našim súčasným potrebám? Architektúra má určite právo na svoj vnútorný vývoj, ba aj zdanlivo nikam nevedúci experiment, ale mala by tak výrazne zasahovať do sféry výtvarného umenia? Kde sa začína oblasť za stavaním a kde sa opäť začína architektúra?
Ak sa niečo Aaronovi Betskému podarilo, tak určite jedno: jeho koncepcia vyvoláva otázky… a mnoho.
| Ceny udelené na Bienále architektúry v Benátkach
Zlatý lev za najlepší národný pavilón Zlatý lev za celoživotné dielo James S. Ackerman – renomovaný americký historik architektúry, ktorý svoje hlavné práce venoval renesančnej architektúre. |
 |
 |
| Lotus od Zaha Hadid Architects Foto Giorgio Zucchiatti |
Massimiliano & Doriana Fuksas pripravili pre bienále špeciálnu inštaláciu s názvom Kensington Gardens. Foto: Giorgio Zucchiatti |
 |
 |
| Barkow Leibinger Architects a ich inštalácia s názvom formation[RE]formation Foto: Fondazione La Biennale di Venezia |
Matthew Ritchie & Aranda/Lasch v spolupráci s Arup AGU predstavil The Evening Line. Foto: Stefano Graziani |
 |
|
| Performance s názvom Syd Matters predviedol Philippe Rahm v dňoch 10. – 12. 9. 2008. Foto: Giorgio Zucchiatti |
|
 |
 |
| Za svoje hravé formy nábytku získal Greg Lynn Zlatého leva za najlepšiu inštaláciu na medzinárodnej výstave v Arsenale. Foto: Stefano Graziani |
Architektonická skupina Elemental z Čile získali za Community design workshop Strieborného leva pre mladého architekta na medzinárodnej výstave. Foto: Fondazione La Biennale di Venezia |
Ľudo Petránsky
Foto: Giorgio Zucchiatti, Iwan Baan, Stefano Graziani, Fondazione La Biennale di Venezia
