Juraj Šujan o Bratislave: Chceme zvrátiť rozlievanie sa mesta do krajiny
Monika Voleková Nový územný plán Bratislavy, ktorý je v príprave, ovplyvní rozvoj mesta na desaťročia dopredu. Jeho zadanie má byť schválené v roku 2029, bude digitálne spracovaný a kapacita pre bývanie vyplynie z odvetvovej štúdie bývania, ktorú pripravuje Metropolitný inštitút Bratislavy.
O príprave tohto dôležitého dokumentu, prístupe k brownfieldom, územnoplánovacím zmluvám, dostupnosti bývania, inšpirácii územným plánom mesta Praha a ďalších témach sme sa rozprávali s Jurajom Šujanom, hlavným architektom Bratislavy, odborným garantom procesu. Ako prezradil, za najnáročnejšie v ňom považuje prerokovanie územného plánu.
Aký je základný časový rámec prác na novom územnom pláne Bratislavy?
Prvé úvahy o príprave nového územného plánu vznikali už niekoľko rokov po prijatí dnes platného územného plánu, schváleného v roku 2007. Bolo však potrebné počkať na výsledok reformy územného plánovania a výstavby na Slovensku, ktorej prerušovaná príprava prebiehala po sínusoide (či skôr lomenici) od začiatku storočia naprieč jednotlivými vládnymi garnitúrami.
S potrebou čiastkových zmien územného plánu sme sa v rámci legislatívnych možností vyrovnávali prioritne jeho zmenami a doplnkami, ktorých príprava postupne gradovala po roku 2019.
Základnými legislatívnymi míľnikmi sa tak stalo schválenie zákona o územnom plánovaní v roku 2022 a následne vydanie vykonávacích vyhlášok vrátane štandardov a metodiky spracovania. Príprava metropolitného územného plánu Bratislavy pokračuje na základe týchto nových predpisov, ktoré nadobudli účinnosť v priebehu roka 2024.
V súčasnosti obstarávame potrebné územnoplánovacie podklady. Keďže sústava územných plánov je budovaná hierarchicky a územný plán mesta musí rešpektovať vyššie stupne, limitujúcim faktorom pre následné fázy bude schválenie Koncepcie územného rozvoja Slovenska a následne Koncepcie územného rozvoja regiónu Bratislavského samosprávneho kraja, s ktorými musí byť metropolitný plán v súlade.
Na základe doterajšieho priebehu prípravy spomínaných koncepcií predpokladáme vypracovanie, prerokovanie a schválenie zadania nášho územného plánu do roku 2029, vypracovanie návrhu metropolitného územného plánu do roku 2030, jeho prerokovanie v rokoch 2030 – 2032 a schválenie do konca lehoty predpísanej zákonom, teda do marca 2032.
Aký je proces vzniku ÚP? Čo je v tomto procese pre vás ako hlavného architekta najdôležitejšie, najnáročnejšie?
Príprava nového územného plánu je dlhodobý proces, v ktorom sa jednotlivé čiastkové úlohy navzájom prelínajú. Zjednodušene ho možno rozdeliť do štyroch základných fáz. Prvou je obstaranie a spracovanie územnoplánovacích podkladov, ktoré analyzujú územie mesta, jeho priestorové väzby a jednotlivé funkčné zložky.
Súbežne prebiehajúcu druhú fázu tvoria vlastné prípravné práce, najmä analýza a syntéza údajov o území, vypracovanie návrhu zadania metropolitného územného plánu, jeho prerokovanie a schválenie.
Treťou, kľúčovou, fázou je vypracovanie samotného návrhu územného plánu, teda celkovej koncepcie využitia územia, jeho členenia, priestorového usporiadania, funkčného využitia, dopravnej a technickej infraštruktúry, verejných priestorov a zelene.
Štvrtou potom jeho prerokovanie vrátane správy o hodnotení jeho vplyvov na životné prostredie, zapracovanie akceptovaných pripomienok dotknutých orgánov, inštitúcií, obyvateľov či vlastníkov nehnuteľností, vypracovanie upraveného návrhu a jeho schválenie v mestskom zastupiteľstve.
Obstarávateľom nového územného plánu je útvar hlavného architekta magistrátu, spracovateľom sekcia územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislavy. Na mne ako odbornom garantovi je riadenie procesu obstarávania na našom útvare a metodické usmerňovanie jeho spracovania v Metropolitnom inštitúte Bratislavy (MIB).
Z celej tejto plejády činností za najdôležitejšie považujem správne uchopenie metodiky, nastavenie primeranej miery regulácie, viac priestorovej ako funkčnej, tak, aby fungovala ako jemné pravidlá, nie trestajúce, ale zmravňujúce.
Za najnáročnejšie považujem jeho prerokovanie, ktorého výsledok bude závisieť aj od kvalitnej participácie, osvety, vysvetľovania úlohy územného plánu ako spoločenskej dohody o ochrane a rozvoji územia mesta a nástroja na kultivovaný rozvoj jeho urbánnej štruktúry.
Príprava územného plánu je odborný proces, koľko podkladov je potrebných v prípade Bratislavy?
Postupne pripravujeme základné územnoplánovacie podklady z oblastí demografie, bývania, školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, športu, lokálneho hospodárstva, dopravy a životného prostredia.
Tie budú dopĺňať aj špecifické podklady čiastkových problematík, napríklad viníc či záhradkárskych a chatových osád. Samostatnou problematikou je doprava, ktorej základnými podkladmi budú plán udržateľnej mestskej mobility a generel, po novom štúdia rozvoja dopravnej infraštruktúry.
Využijete pri novom územnom pláne mesta aj Portál pre územné plánovanie, umelú inteligenciu?
Radi využijeme všetky dostupné prostriedky či dátové podklady, ktoré napomôžu príprave kvalitnejšieho obsahu územného plánu. Portál je v rukách odborníkov z Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, jeho jednotlivé súčasti sa vytvárajú a zapĺňajú postupne.
Máte rozpracovaných viacero variantov návrhov územného plánu či iba jeden?
Nová územnoplánovacia legislatíva už upustila od povinne variantného spracovania návrhu. Nevylučujeme, že budeme zvažovať variantné riešenia niektorých lokalít. Nateraz sa však sústreďujeme na zabezpečenie územnoplánovacích podkladov, ktoré nám naznačia optimálne riešenie, a testujeme priemet metodiky tvorby územnoplánovacej dokumentácie.
Princípy rozvoja Bratislavy podľa hlavného architekta mesta
Kompaktné mesto
Diferencovane dopĺňať zástavbu v zastavanom území tam, kde je to priestorovo, funkčne a prevádzkovo vhodné a únosné, namiesto rozlievania sa urbánnej štruktúry do krajiny, skompaktňovať mestskú štruktúru, hospodárne využívať územie a zastavateľné pozemky vo vlastníctve mesta, preferovať tradičné spôsoby mestskej blokovej zástavby, uplatňovať uličnú a stavebnú čiaru, korunnú rímsu, nadväznosť prízemia na verejný priestor.
Funkčne zmiešané mesto
Budovať mesto krátkych vzdialeností s pešou dostupnosťou lokálnej vybavenosti občianskeho a komerčného charakteru predovšetkým ako vstavané prevádzky v parteri bytových budov, s dostupnosťou rekreačných plôch a parkov.
Polycentrické mesto
Rozvíjať okrem celomestského aj lokálne centrá s dostatočnou ponukou vybavenosti tak, aby vytvárali podmienky pre realizáciu občianskych aktivít, bežných školských, kultúrnych, sociálnych a zdravotných potrieb a podnetné trávenie voľného času obyvateľov.
Mesto s kvalitnými verejnými priestormi
Budovať navzájom previazanú a ľahko dostupnú sieť hierarchicky členených verejných priestorov ako priestorového prvku prepájajúceho mestské komunity.
Dostupné mesto s fungujúcou dopravou
Preferovať pešiu, cyklistickú a verejnú dopravu, chrániť peších a cyklistov, budovať výkonnú verejnú osobnú dopravu s kostrou električkových tratí do všetkých kvadrantov mesta, zapojiť prímestskú železničnú dopravu do dopravnej obsluhy mesta a prepájať ju s mestskou verejnou dopravou v uzlových bodoch terminálmi integrovanej osobnej dopravy (TIOP).
Zelené mesto
Chrániť prírodné prostredie na území mesta, najmä lesný masív Malých Karpát, intaktné lužné lesy a vodné toky na území mesta s dôrazom na nábrežia Dunaja, v urbánnom prostredí vytvárať štrukturovanú sieť verejných parkov v pešej dostupnosti bývania, vysádzať aleje a plochy udržiavanej mestskej zelene vo verejnom priestore. Prispieť uvedenými princípmi ku ekonomickej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti mesta.
Môžu sa k zadaniu územného plánu a neskôr k jeho návrhu vyjadriť developeri, verejnosť, samosprávy? Za akých zákonných podmienok?
Samozrejme, aj zo zákona vyplýva, že obe štádiá prípravy budú zverejnené a každý k nim môže podávať pripomienky. Rátame so širokou participáciou a s vysvetľovacou kampaňou, aby nielen odborná verejnosť a developeri, ale najmä obyvatelia rozumeli procesu prípravy územného plánu, jeho návrhu v lokalite, o ktorú sa zaujímajú, a mohli vyjadriť svoj názor.
Nový územný plán sa nazýva aj metropolitný. Čo to znamená, v čom sú výhody?
Treba priznať, že pôvodným zmyslom názvu „metropolitný“ malo byť, že najmä z hľadiska vzájomných väzieb a koordinácie sídelných štruktúr a dopravnej infraštruktúry rieši celý metropolitný región, ktorým je z hľadiska spádovosti prakticky celý samosprávny kraj.
Cieľom malo byť zamedziť nekoordinovanému rozliezaniu sa urbánnej štruktúry do voľnej krajiny. Takto bola nastavená aj prvotná verzia návrhu zákona o územnom plánovaní. Toto sa pri prerokovaní zákona nepodarilo udržať a podobne ako v prípade Prahy zostal metropolitný plán rozsahom iba v hraniciach mesta, upravujúc však naďalej metropolu krajiny.
