Architektúra

Architektúra priťahuje. Aspoň to naznačil 23. svetový kongres Medzinárodnej únie architektov (UIA), ktorý sa na prelome júna a júla uskutočnil v talianskom Turíne. Niekto bude oponovať, že čo iné má pritiahnuť ľudí, ak nie akési majstrovstvá sveta v tejto oblasti. No viac ako desaťtisíc účastníkov o tom hovorí jasnou rečou. A to sa pritom počas piatich dní ani zďaleka neprišli pozrieť na diskusie, prednášky a sprievodné programy len ľudia od fachu. Zdalo sa, že najmä mladí udávajú tón. „A to je dobre,“ výrazne zaintonovala talianska hviezda Massimiliano Fuksas. Na jeho prednáške v olympijskom štadióne Palavela to naozaj vyzeralo ako na športovom podujatí. „O domy sa nemusíme báť ani v budúcnosti. Chce to len jedno – odvahu.“

Dlhoročná kultivácia tradičných panelákových sídlisk z čias dávnominulých sa neuskutočňuje len na najväčšej vzorke v Petržalke, ale čoraz intenzívnejšie sa prejavuje aj v menších slovenských mestách. Patrí k nim aj Trnava, ktorá slovami svojho primátora Štefana Bošnáka „čoraz dychtivejšie hľadá nové bytové priestory pre svojich obyvateľov a súčasne chce skvalitňovať už zabývané sídliská.“ Bytový dom na trnavskom sídlisku Prednádražie napĺňa túto ambíciu a v autorskom rukopise rakúsko-slovenskej architektonickej spoločnosti MSM Architekti, s. r. o., prináša do slovenského Ríma technický štandard rakúskych nízkoenergetických domov.

Podľa neustále pribúdajúcich administratívnych centier v Bratislave sa zdá, že trh s kancelárskymi priestormi stále nie je nasýtený. Írska developerská spoločnosť Quinlan Private Golub, ktorá pôsobí v strednej a východnej Európe, ohlásila nedávno začiatok výstavby kancelárskeho projektu Emporia Towers v bratislavskej Petržalke. Po dokončení majú Emporia Towers obsahovať 22 800 m2 kancelárskych plôch triedy A.

Na svahovitom pozemku v nemeckom Švábsku vznikol dom, ktorý ocenia nielen znalci architektúry, ale aj pragmatickí stavitelia. Dobrým nápadom ušetrili architekti, ktorí boli zároveň aj investormi, značnú sumu peňazí už pri stavbe domu a mysleli aj na finančnú náročnosť jeho budúcej prevádzky. Vznikol tak nízkoenergetický dom, ktorý rozhodne nerezignuje na vkus a estetiku.

Stačí hodiť očkom na uličnú fasádu a je zrejmé, že dom stojí niekde v teplých krajinách. Za ľahučkou fasádou dlhá veranda, kde masívna starožitná pohovka vábi na chvíľku si zdriemnuť cez siestu. Alebo si len užívať vánok, príjemne prefukujúci cez latky. Tu vo Wellington Pointe, v subtropickej časti Austrálie neďaleko Brisbane, bývajú aj napriek blízkosti mora naozaj veľké páľavy.

Holandská architektka Jeanne Dekkersová si v priebehu svojej praxe vytvorila vlastný štýl práce, založený na mimoriadnom kresliarskom talente a emocionálnom cítení, avšak súčasne na úplne racionálnej analýze zadania. Nedávno ho predviedla na prístavbe Geotechnológie v komplexe Technickej univerzity v holandskom meste Delft. Svojou fasádou priniesla dynamické línie, štruktúry vytvárajúce architektonickú hru svetiel a tieňov a rozmanitých tvarov, ale aj poetických obsahov. Fasáda je zároveň pozvánka dovnútra stavby, v ktorej sa logicky premietajú dispozície pracovísk a učební. Rozum a cit, ale aj napätie a harmónia.

Lokalita Bosque de Mar Azul na východnom pobreží Argentíny je blízko pri ceste P11, ktorá vedie pozdĺž atlantického pobrežia z hlavného mesta do Mar del Plata. Je to asi len hodinka cesty autom do Madel, ako hovoria domáci sedemstotisícovému mondénnemu letovisku. Obrovské dvanásť a pol miliónové Buenos Aires je ďaleko, takmer štyristo kilometrov na severozápad. Práve tu, neďaleko vychýrených pláží, sa trojica argentínskych architektov rozhodla tráviť dovolenky. Uprostred borovicového hája si postavili dom, ktorý splýva s okolitou prírodou – jednoduchý, nie drahý a nenáročný na udržiavanie.

Zo zastavaných strání a vrcholkov kopcov v okolí miest a mestečiek je zrejmé, že na vytvorenie vysokého štandardu bývania nestačia um, talent a skúsenosti architekta. Dôležitá je aj poloha, ráta sa výhľad. Dom mladej rodiny na kopci Freiberg v podunajskom Klosterneuburgu je ním obdarený trojnásobne. Z jednej strany je ďaleká perspektíva, kde sa oko zastaví na medenkových kopulách svetoznámej kláštornej budovy, na druhej strane blízky zelený chrbát kopca a na tretej sa ponúka nie menej premenlivý a nie menej zaujímavý pohľad na stonky a steblá na zvažujúcej sa lúke.

Predstavme si bežný deň na jednej z množstva ulíc. Chodci prechádzajú po chodníkoch, ľudia posedávajú na lavičkách, predavač umýva okná svojho obchodíka, na rohu ulice postáva hlučná skupinka smejúcich sa študentov. Tento úžasný kolotoč pohybu a aktivít na verejných priestranstvách ovplyvňuje množstvo podmienok, medzi ktoré možno zaradiť aj kvalitu prostredia. Aktivitu človeka v ňom možno brať aj ako meradlo kvality tohto verejného priestoru – neodmysliteľnej súčasti každého sídla. Súčasné realizácie a projekty na Slovensku dokazujú, že obnova či výstavba nových verejných priestorov je výzvou mnohých slovenských miest.

Súťažné návrhy rodinných domov a víl v minuloročnej súťaži Stavba roka ťahali za kratší koniec. Možno svojím objemom a preinvestovanými financiami nedočiahli na veľkých bratov v iných kategóriach, ale pozornému oku odbornej verejnosti neušlo niekoľko zaujímavých projektov. Za jedným z nich sme sa vybrali na východ našej krajiny.

Moskovská 15 vždy patrila k dobrým bratislavským adresám. V časoch dávnominulých tam bola známa piváreň Gemer, neskôr ju vystriedal podnik s podobným zameraním Budvar, navyše, aj s priestorom pre nezávislú hudobnú scénu. Blízkosť Medickej záhrady, Lekárskej fakulty UK, tiché prostredie pri Ondrejskom cintoríne, blízkosť centra – to všetko robí z tejto lokality príťažlivé miesto. Uvedomil si to aj nový investor, ktorý z Moskovskej 15 opäť urobil dobrú adresu – tentoraz na nadštandardné bývanie. Polyfunkčný dom s prevládajúcou obytnou funkciou priniesol príťažlivú architektúru, ktorá nedemoluje všetko okolo seba, ale zároveň púta na seba pozornosť svojou kvalitou.

Udržateľnosť miest je v súčasnosti často skloňovanou otázkou odbornej verejnosti. Stále viac sa hovorí o takzvanom Novom urbanizme, ktorý je reakciou na dôsledky masívnej suburbanizácie. Ideový prúd stavia na využívaní technologických inovácií a poznatkov z rôznych vedných odborov pri zabezpečovaní dlhodobej kvality života v mestách. Princípy a metódy vytvárania udržateľného prostredia sa síce neustále vyvíjajú, ale developerské projekty málokedy sledujú aj iný výskum ako ten trhový. Určitú mieru zodpovednosti za tento stav nesú aj miestne samosprávy, ktoré nedokážu pružne reagovať na tlak súkromných investícií a presadzovať verejný a sociálny záujem.

V súčasnosti možno nájsť množstvo definícii pojmu mesto. Väčšina z nich ho charakterizuje ako komplexný systém architektonicko-priestorových, spoločensko-ekonomických a kultúrnych premenných, ktoré sú lokalizované na určitom nezameniteľnom teritóriu. Miera urbanizácie neustále narastá a mesto sa stáva rozhodujúcou arénou ďalšieho spoločensko-ekonomického vývoja. Je nielen miestom stretu svetonázorov či politických programov, ale tiež miestom tvorby spoločenskej paradigmy. Takmer všetky dôležité výdobytky ľudskej civilizácie sa uplatnili práve v mestskom prostredí, a mesto je tak dejiskom väčšiny spoločenských konfliktov, projekčným plátnom najrôznejších názorových platforiem a protikladov. Nielen v dôsledku tohto potenciálu je mesto predmetom rôznych analógií. Pozrime sa na niektoré z nich podrobnejšie.

Azda žiadna iná téma súčasnej architektúry nežije väčšou dynamikou ako mesto. Nezaobíde sa bez nej žiadne väčšie svetové stretnutie architektov a urbanistov či prestížne prehliadky súčasnej architektonickej tvorby a ich vízií. Prečo? Anglický teoretik architektúry Richard Burdett odpovedá veľmi jasne: „Všetci raz budeme v mestách.“ Burdett vie, o čom hovorí, veď niekoľko rokov pôsobil ako poradca starostu Londýna pre architektúru. „Súčasná naliehavosť rozkošateného obsahu fenoménu mesto má množstvo kapitol a riešení,“ zamýšľa sa zase konceptuálny americký architekt Peter Eisenman. „Záleží aj na architektoch, aby príbehy miest získali novú tvár a priliehavejší kabát pre ľudí, ktorí ich svojím životom píšu.“

Na žilinskom Bôriku pribudne ďalší bytový komplex, ktorý investor SKYBAU-INVEST, s.r.o., nazval 3*STAR a realizuje ho ako bývanie s vyšším stredným štandardom. Podľa Ing. Petra Janíčka, predstaviteľa investora, bytovým jednotkám nebudú chýbať ani podporné funkcie, akými sú parkovanie a garážovanie osobných áut či oddychové zóny so zeleňou. Investícia za vyše 300 miliónov korún by mala byť dokončená na jar budúceho roka.