Prešov obnoví časť hradobného múru. Čo bude so Záhradou umenia a Kmeťovým stromoradím?
Martina Gregová Mesto Prešov sa púšťa do druhej etapy obnovy hradobného múru aj napriek tomu, že projekt v minulosti nezískal podporu Ministerstva kultúry SR. Samospráva považuje jeho sanáciu za nevyhnutnú najmä pre zlý technický stav a bezpečnosť v území. Pokračovať sa bude v časti nad Záhradou umenia a priľahlom úseku zasahujúcom aj do areálu gymnázia.
Mestské opevnenie Prešova patrí k najvýznamnejším historickým pamiatkam mesta. Jeho výstavba sa začala v druhej polovici 14. storočia za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého. Ten chcel podnietiť mestá k vybudovaniu murovaného opevnenia svojím dekrétom, ktorý takýmto sídlam odpúšťal platbu novoustanoveného deviatku.
Výstavbu múrov v Prešove podporil Ľudovít I. v roku 1374 aj tým, že tamojšej komunite udelil výsady v obchodovaní s textíliami i pre remeslá podľa vzoru Budína. Podľa portálu Región Šariš mal ochranný pás hradieb spočiatku iba tri múry zosilnené pri Hornej a Dolnej bráne veľkými barbakánmi. Neskôr sa hradby postupne rozširovali o nové časti. Budovanie mestského opevnenia bolo ukončené v 16. storočí.
Ako išiel čas …
Ako uvádza portál Región Šariš, pôvodný fortifikačný systém mesta Prešov v tom čase pozostával z dvoch prstencov múrov prestúpených baštami, vežami a priekopou, napĺňanou počas nebezpečenstva vodou z Mlynského jarku. Do dnešných dní sa zachovali len niektoré časti mestského opevnenia ako Kumšt, polygonálna bašta za františkánskym kostolom, stredoveká bašta na Kováčskej ulici, čiastočne zachované múry na Baštovej ulici či Floriánova brána.
Zachovaná ostala aj mestská priekopa spolu s časťou hradobného múru na východnej strane mesta (Pod Kmeťovým stromoradím), súbežná so Slovenskou ulicou. Prešovčania túto časť poznajú najmä vďaka Záhrade umenia, ktorá sa rozprestiera v tesnej blízkosti hradobného múru.
Ministerstvo kultúry SR projekt nepodporilo
Práve v tejto časti spustilo mesto Prešov v marci 2026 opravu mestského opevnenia. Stalo sa tak aj napriek tomu, že Ministerstvo kultúry SR v roku 2024 nepodporilo projekt Prešova na získanie prostriedkov určených na projektovú dokumentáciu obnovy historického hradobného múru v širšom centre mesta, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
Ministerstvo v tom čase uviedlo, že projekt nepodporilo pre nedostatočné ohodnotenie, kvalitu projektu alebo nedostatok financií. Podľa primátora Prešova Františka Oľhu však ani jeden z uvedených argumentov rezortu nesedí.
„Právo ministerstvu kultúry rozhodnúť o pridelení dotácie neuberám ani neupieram. Je to ich vec. Ale odvolanie sa na hodnotenie odbornej komisie a na nedostatok prostriedkov spôsobilo určité rozhorčenie našich zamestnancov, ktorí poctivo pracujú a pripravujú jednotlivé projekty,“ zdôraznil primátor.
Podľa slov primátora sa takáto argumentácia nezakladá na pravde, keďže podporené boli projekty, ktoré mali omnoho horšie bodové hodnotenie ako Prešov. Rovnako tak dotácie od ministerstva získali aj projekty, ktorých realizácia si vyžiada oveľa viac finančných prostriedkov.
Mesto bude realizáciu hradiť z vlastných zdrojov
Mesto však sanáciu hradobného múru aj napriek tomu považuje za prioritu. Dňa 24. 3. 2026 preto odovzdalo stavbu zhotoviteľovi, ktorý má zrealizovať opravu, rekonštrukciu a statické zabezpečenie prešovského hradobného múru, ako aj jeho hornej dobudovanej časti.
„Hradobný múr sa podarilo mestu stabilizovať v jeho prvej časti, ktorá sa týči nad Záhradou umenia. V druhej etape potrebujeme nutne sanovať aj druhú časť, ktorá je súčasťou dvora gymnázia. Nejde len o záchranu cennej architektonickej a historickej pamiatky, ale najmä o bezpečnosť a ochranu zdravia obyvateľov,“ uviedol primátor mesta Prešov František Oľha.
Projektovú dokumentáciu mesto prefinancovalo z vlastného rozpočtu. Opätovne sa však rozhodlo uchádzať o príspevok v rámci grantovej schémy Ministerstva kultúry SR. „Teraz sa opäť uchádzame o príspevok, tentoraz už však na samotnú sanáciu, a to pripomínam, nie prešovskej, ale národnej kultúrnej pamiatky. Verím, že ministerstvo kultúry je pripravené urobiť správny krok a vyslať Prešovčanom jasný signál, že im na nich záleží,“ povedal primátor Oľha.
Primátor zároveň upozornil na fakt, že mestské opevnenie je v tejto časti v naozaj havarijnom stave. S prácami preto musí začať bez ohľadu na to, ako napokon rozhodne ministerstvo. „Záchrana má zmysel, kým ešte je čo zachraňovať. Ak sa múr rozpadne, bude už na záujem zo strany štátu neskoro,“ zakončil primátor.
Mesto na záchranu NKP vynaloží 399 027,50 eura z vlastného rozpočtu. Táto suma nezahŕňa finančné prostriedky vynaložené na projektovú dokumentáciu. Rekonštrukciu múru zabezpečí spoločnosť MAZAD s. r. o. Práce na sanácii pamiatky by mali byť ukončené do pol roka od prevzatia stavby zhotoviteľom.
Čo bude so Záhradou umenia a s Kmeťovým stromoradím?
V prvej polovici 19. storočia vznikla východne od hradobného múra promenáda, dnes známa ako Kmeťovo stromoradie. V roku 2018 mesto Prešov vyhlásilo architektonicko-urbanistickú krajinársku súťaž návrhov na riešenie územia Kmeťovho stromoradia a Záhrady umenia. Hlavným cieľom súťaže bolo navrhnúť v Záhrade umenia aktivity, ktoré umožnia plnohodnotné celoročné využívanie týchto verejných priestorov.
Okrem multifunkčného kultúrno-spoločenského priestoru v časti Záhrady umenia sa súťažiaci zaoberali aj obnovou Kmeťovho stromoradia. Podľa odbornej poroty najlepší z návrhov predstavilo prešovské architektonické štúdio zerozero.
Kmeťovo stromoradie malo byť na základe víťazného návrhu doplnené nielen o nové pochôdzne plochy a mestský mobiliár, ale aj o nový peší nadchod ponad Metodovu ulicu či drobnú architektúru. K realizácii návrhu do dnešných dní neprišlo. Práve spomínaná sanácia hradobného múru by však mala byť predzvesťou komplexnej revitalizácie záhrady a priľahlého Kmeťovho stromoradia.
