Architektúra

Slovensku chýba asi naozaj už len more, konštatovali sme v úvode tejto analýzy. Ani to však nie je úplná pravda. Vďaka vysokému záujmu našich občanov a komfortnému prístupu s pomocou čerstvo vytvorenej dopravnej infraštruktúry sme si zvykli dávať prívlastok slovenské more moru chorvátskemu. Okrem tohto, dá sa povedať vypožičaného, mora máme však aj more úplne vlastné. Presnejšie, mohli by sme mať. Zatiaľ je trošku prihlboko. Treba ho podobne ako zlatý poklad vykopať, a nielen to. Muselo by dostať takú podobu, akú si dnešný, rekreácie chtivý turista žiada. Také niečo nestojí práve málo. V našom prípade by mohlo ísť o niečo vyše tri a pol miliardy korún. Presne toľko by podľa názoru predstaviteľov spoločnosti Magma Zafír, s. r. o., bolo treba investovať do realizácie unikátneho projektu AQUA THETYS v obci Bardoňovo v okrese Nové Zámky.

Ako budú Vysoké Tatry vyzerať v najbližšej budúcnosti, ešte presne nevieme. Určenie ich smerovania v podobe novej zonácie a územného plánu stále nie je ukončené. Developeri by chceli stavať a pomôcť Tatrám stať sa moderným centrom turistického ruchu, porovnateľným so špičkovými lyžiarskymi strediskami. Ochranári by, naopak, chceli, aby čo najväčšie percento územia ostalo nedotknutou, panenskou divočinou. Podľa najnovšieho návrhu by takéto územie malo tvoriť viac ako polovicu Tatranského národného parku. Zóna s najnižším stupňom ochrany zaberie asi len dve percentá jeho celkovej rozlohy a bude sa týkať intravilánu tatranských osád. Obavy zo „znečistenia“ Tatier developerskými peniazmi teda nie sú na mieste, pretože ide naozaj len o malú časť chráneného územia. Aj na malom priestore sa však môžu diať veľké veci.

Päť hviezdičiek svieti už aj na bratislavskom hotelovom nebi. Hotel Arcadia šarmantne premenil chátrajúci meštiansky dom pochádzajúci až z 13. storočia na budovu, ktorá svojou atmosférou vložila ďalšie vydarené architektonické sklíčko do pôdorysu Starého Mesta. Arcadia evokuje ústredné renesančné nádvorie vnútri stavby a svojím názvom zároveň aj idylickú krajinu snov. Tá je v tomto prípade zrekonštruovaná do komfortu luxusného hotela. „Jeho čaro má byť najmä v poskytovaní služieb,“ zdôrazňuje Milan Nemec, výkonný riaditeľ investorskej spoločnosti Urbia Holding. Súčasne však dodáva, že čaro je vykúpené poriadnou porciou snahy o harmonické vyváženie striktných predstáv pamiatkarov, aplikácie špičkovej technológie a tvorivých ambícií architektov.

V rekreačnej zóne Železná studnička v Bratislave pribudne hotel Snežienka, ktorý by mal zatraktívniť túto lokalitu. Objekt bude slúžiť ako reštauračné zariadenie a hotel s wellness časťou na prechodné bývanie a rekreáciu klientov. Reštauračná časť a terasa budú určené aj pre návštevníkov lanovky a turistov prechádzajúcich touto lokalitou. „V spolupráci s poradcami z Rakúska sa nám podarilo splniť všetky potreby štvorhviezdičkového hotela a zároveň nenásilne vsadiť modernú architektúru do prírodného prostredia,“ hovorí autor projektu Ing. arch. Peter Hriň.

Staré priemyselné konštrukcie, drevo a tehly, sklo, kov, pohľadový betón a tiež výrazné farebné plochy – loftové byty môžu mať mnoho tvárí a podôb, v žiadnom prípade to nemusia byť šedé a rozľahlo chladné priestory. Napriek tomu má ten, kto si podobný byt kúpi, iný životný štýl než prevažná časť populácie. V našich končinách sa donedávna objavovali len ojedinelé prípady tzv. loftov, situácia sa však mení. Dom s krásnym výhľadom na rieku a panorámu Prahy, ktorý ponúka celkom ojedinelé a nadštandardné priestory, svojich obyvateľov už našiel.

Keby ste poznali z ateliéru Schaufler-Roskovec iba túto netradičnú predajňu šperkov a hodiniek, pravdepodobne by ste usúdili, že výrazné, žiariace tvary a farby sú pre ich tvorbu typické. Autori sa však pre toto riešenie rozhodli okrem iného aj preto, aby kontrastovalo s triezvou letiskovou halou, kde mali na obchod vyhradenú malú obdĺžnikovú plochu.

Územie Slovenska síce nie je rozlohou veľké, z hľadiska kontinentálnej polohy a pestrosti turistických zaujímavostí je však podobné vnútroeurópskym krajinám, v ktorých je turizmus rozvinutý na vysokej úrovni. Méty, ktoré dosiahli napr. Rakúsko a Švajčiarsko, sa nám vôbec nemusia javiť ako vzdialené. Príležitosti pre našu krajinu stať sa dovolenkovým rajom číhajú doslova na každom kroku. Zatiaľ sa však akosi nevieme správne predať. Nemôžeme pritom ale hovoriť o stagnácii v tejto oblasti. Rastie počet ubytovacích a rekreačných zariadení a takisto aj počet návštevníkov Slovenska. Náš cestovný ruch však stále nemá charakter samostatného odvetvia hospodárstva a za svojimi zahraničnými konkurentmi len pokrivkáva. Práve to by sa malo v budúcnosti zmeniť.

Červený a Biely kúpeľ v Turčianskych Tepliciach, ktorých kúpeľná história siaha až do roku 1593, získali po dlhých rokoch svojho fungovania v nevyhovujúcich priestoroch novú tvár. Ich pôvodné farebné stvárnenie a názov sa zároveň stali inšpiráciou na farebné riešenie celého nového objektu, pod konečnú podobu ktorého sa podpísali architekti Juraj Jančina a Igor Mazúch z ateliéru AK Jančina. Bielo-červená architektonická kompozícia svojím moderným tvaroslovím netají obdobie svojho vzniku a napriek tomu výborne harmonizuje so staršou susediacou budovou liečebného domu Malá Fatra a tvorí zaujímavé prepojenie kúpeľného komplexu s pozdĺžnym kúpeľným parkom.

Tvrdošín na Orave, podľa klimatickej rajonizácie najchladnejšia oblasť na Slovensku, bude prvé mesto, v ktorom na základe pilotného projektu postavia nízkoenergetický dom so 6 bytmi. Náklady na 1 m2 plochy bytu sú 41 000 Sk a energetická náročnosť 2,3 kWh/m2 na rok.

Na úspech pilotnej administratívnej budovy s občianskou vybavenosťou v parteri nadväzuje druhá etapa projektu Digital Park Einsteinova v Bratislave-Petržalke. Komplex, ktorého výstavba sa začala v októbri, bude pozostávať zo štyroch vzájomne prepojených celkov s možnosťou horizontálnej i vertikálnej expanzie kancelárskych plôch. Investor vsadil okrem lokality aj na vyšší podiel vonkajších oddychových zón, preto je špecifickým znakom celého projektu nízky koeficient zastavanosti pozemkov. Vzhľadom na strategickú polohu v blízkosti Starého Mesta majú jednotlivé objekty skosený a natočený pôdorys tak, aby sa podporil panoramatický výhľad na nábrežie. Autorom projektu druhej etapy je pražský architektonický ateliér Cigler Marani Architects.

Na začiatku 21. storočia by práca nemala byť drinou, ale radosťou. K tomu je v mnohých prípadoch ešte ďaleko, prvé kroky sa však predsa len uskutočnili. Jednak v rovine mentálnej, keď sa slobodný človek stále častejšie môže rozhodovať podľa svojich predstáv a cieľov, jednak v rovine technickej. Do nej zahŕňame tak spoločensko-psychologické a ergonomické aspekty, ako aj futuristické predstavy dizajnérov a architektov.

Design factory v Bratislave v spolupráci s Fínskym veľvyslanectvom na Slovensku pripravuje prezentáciu aktuálnej témy obytnej architektúry v rámci výstavy City Home.

Príhodnú prezývku Květák (Karfiol) získal dom v Uherskom Hradišti architektonickej kancelárie New Work Svatopluka Sládečka. Pri ceste po hradištskom hlavnom ťahu nemožno vlny nezvyčajného domu prehliadnuť. Úspešne konkurujú blízkej bývalej synagóge, dnešnej knižnici, no nezatláčajú ju do úzadia. Květák je sebavedomým príspevkom súčasnej architektúry mestu.

Mnoho urbanistov tvrdí, že dopravným stavbám chýba mestotvorný charakter, no tvorba Patrika Kotasa túto tézu popiera. Preto sme sa naňho obrátili s otázkami týkajúcimi sa dopravných stavieb a ich začlenenia do miest.

Srdce každej metropoly v sebe sústreďuje esenciu toho najlepšieho, čo mesto ponúka. Byť uprostred diania je veľmi dôležitý argument, prečo bývať v meste. Jednou z centrálnych tepien srdca Bratislavy je Dunajská ulica, na ktorej by mal do dvoch rokov vyrásť nový objekt s názvom Dunajská Inner City Residence. Ponúkne luxus a pohodlie bývania v apartmánových bytoch vysokej kvality so životom v historickom centre veľkomesta.