Architektúra

Je dosť frustrujúce písať o urbanizme Bratislavy pár dní po návrate z Turína. Oproti mestskej atmosfére a kvalite života v tomto kompaktnom a bohatom severotalianskom meste mi všetko v Bratislave pripadá ešte viac provinčné a deformované. Ulice tam sú síce plné áut, ale bez kolízií, ľudia sa pohybujú v prekrytých galériách, mestská doprava má vyčlenené koridory. Väčšina našich občanov nezažila fungujúce veľkomesto. Na problémy si obyvatelia Bratislavy postupne zvykli. Riešia sa až tie nedostatky, ktoré presiahnu hranicu trpezlivosti priemerného Slováka. Po čase praskne ďalší problém, a tak sa tie neriešené resty histórie kopia. Netuším dokedy.

V bratislavskom City Business Centre vznikol interiér sídla developerskej spoločnosti, ktorý nás zaujal jarnými farbami, jednoduchým a prehľadným riešením s viacerými sviežimi akcentmi a ľahkou zapamätateľnosťou celkového dojmu z priestoru. To je presne to, o čo investorovi išlo. Developerská spoločnosť Grunt si je vedomá toho, že interiérom, ktorý sa návštevníkovi pozitívne zafixuje v pamäti, môže pomôcť tomu, aby sa firme darilo úspešne rokovať.

Záhorskú Bystricu, ktorú možno v súčasnosti zaradiť k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim bratislavským mestským častiam, čaká nový prírastok. Prvá etapa výstavby projektu West Park I predstavuje moderný polyfunkčný komplex s prevahou funkcie bývania. Komplex by mal disponovať kapacitou 113 bytov. Investičná spoločnosť West park, s. r. o., plánuje na parcelách v blízkom sídla TV Markíza ešte výstavbu dvoch ďalších polyfunkčných súborov.

V slovenskej architektúre ešte stále nachádzame mená, ktoré doterajšie dejiny a historici neobjavili, ignorovali či zabudli. Najmä v období po vojne, keď funkcionalistická slovenská architektúra bola tabuizovaná ako tzv. „buržoázna architektúra“, mnoho pozoruhodných autorov upadlo do zabudnutia. Ostali však ich diela, ktoré ponúkajú možnosť skúmať a hodnotiť aj týchto „zabudnutých“. Jedným z nich je architekt Adolf Drexler (1905 – 1955).

Neďaleko Šanghaja sprístupnili začiatkom mája najdlhší most na svete. Most na východnom pobreží Číny vedie ponad záliv Hangzhou. Konštrukcia tohto visutého mosta je skutočne impozantná – jeho dĺžka je neuveriteľných takmer 36 kilometrov a rozpon medzi dvoma najvzdialenejšími podperami je úctyhodných 448 metrov. Most spája dva regióny – Šanghaj a Ningbo a skracuje vzdialenosť ich dopravného spojenia o 120 km.

Prvá časť článku sa zaoberala využitím geografických informačných systémov (GIS) pri tvorbe 3D modelov sídla. Uvedená technológia však ponúka využitie aj v omnoho menších mierkach. Druhá časť približuje nové možnosti virtuálneho trojrozmerného zobrazenia pri  vytváraní priestorových modelov krajiny. 3D krajinný model nachádza uplatnenie nielen v územno-plánovacích procesoch,  odborných  analýzach, ale aj ako informačný a propagačný materiál na rozvoj služieb.

Budúcnosť miest spočíva v ich minulosti, z ktorej musia vychádzať a ďalej sa rozvíjať. Chandigarh, dieťa Le Corbusierovho génia, má dnes niečo cez 50 rokov a v jeho prípade sa musíme predovšetkým poučiť z chýb, ktoré tento ambiciózny projekt priniesol. Je odpoveďou na manifest CIAM z roku 1933 a na víziu moderného indického mesta.

Po najvýznamnejších príkladoch medzivojnovej a povojnovej slovenskej architektúry minulého storočia sa rubrika Nadčasová architektúra bude v tomto roku venovať „nepoznanej architektúre“. Teda takej architektúre, ktorú „nepoznaní“ slovenskí architekti s úspechom realizovali po celom svete. Prvým je Ladislav Hudec – architekt, ktorý sa narodil v Banskej Bystrici, vyštudoval na Technike v Budapešti, ako dôstojník rakúsko-uhorskej c. k. armády padol v 1. svetovej vojne do ruského zajatia, dostal sa na Sibír, odkiaľ sa mu spolu s bratom Gejzom podarilo v roku 1916 ujsť do Číny.

Nad Devínskou cestou v Bratislave sa nedávno dokončil bytový projekt Condominium Renaissance. Medzi Matejkovou ulicou, Devínskou cestou a údolím Jurigrad vyrástlo sedem terasových domov s jemným, mierne sa obmieňajúcim a variujúcim tvaroslovím. Bývanie kondominiálneho typu spolu s kvalitou architektúry a ponúkaných služieb zúročuje danosti tejto lokality nad Dunajom na maximum. V hustej spleti rezidenčných projektov realizovaných na Dlhých Dieloch rôznej kvality je tento projekt dôkazom, že sa to dá aj kultivovane.

Dom, ktorý vznikol ako pocta architektovi Miesovi van der Rohe, stojí na argentínskom pobreží. Nápady a vynaliezavosť však hranice ani vzdialenosť neuznávajú, preto aj nás, vzdialených dvanásťtisíc kilometrov, oslovuje pokora architektonického riešenia a dôvtipná realizácia.

Multifunkčné obchodno-zábavné Europa Shopping Center v Banskej Bystrici už rok a pol slúži zákazníkom. Administratívny komplex Europa Business Center sa v týchto dňoch dokončuje. Postupne sa začína II. etapa budovania v lokalite Trosky. Etapa, ktorej výstavba má odštartovať zhruba o rok, prinesie päťhviezdičkový hotel, ďalšie obchody, kongresové a výstavnícke centrum i športovú arénu pre viac než šesťtisíc divákov.

Proces výroby drevených konštrukcií sa začína prípravou výkresovej dokumentácie. Prácu projektových kancelárií dnes zjednodušujú programy na vizuálne konštruovanie drevených konštrukcií. Tie sú schopné okrem vykreslenia konštrukcií striech a stien poskytnúť aj výstupy na CNC tesárske obrábacie centrá. Na základe týchto údajov je výrobca schopný konštrukciu vyrobiť a poskladať do výsledného tvaru.

Hovorí sa, že architektúra je zrkadlom spoločnosti. Výškové budovy boli odjakživa spájané s mocou, či už cirkevnou alebo trhovou. Spomeňme si na „taliansky Manhattan“ v meste San Gimignano. Šľachtici sa doslova predbiehali v stavaní veží, ktoré mali demonštrovať ich bohatstvo a moc. A súčasnosť nie je iná. Oslabnutý vplyv verejného sektora na súkromné iniciatívy vrcholí do akejsi predstavy thatcherovského Anglicka, ktorého hlavným mottom bolo: „Trh vie najlepšie posúdiť, čo a kde postaviť“. Neúspech londýnskeho projektu Docklands potvrdil však potrebu zodpovedného urbanistického plánovania mestských štruktúr, pričom k determinantom ovplyvňujúcim plánovanie výstavby patrí okrem dostatočnej technickej a dopravnej infraštruktúry, vhodnosti funkcie aj vplyv investičného zámeru na existujúcu siluetu mesta. Trend súčasného rozvoja výškových budov nie je žiadnou novinkou, zvýšila sa len intenzita investičného záujmu o tieto stavby, a tak európske mestá musia pružne reagovať na súčasné dianie.

Na poschodové rámy sa bežne používa betón a oceľ. Týmito materiálmi možno vytvoriť tuhé monolitické prepojenie zvislých stĺpov a vodorovných priečnikov. Použitie dreva je v tomto prípade celkom výnimočné. Podstata nového riešenia spočíva v preplátovaní spájaných stĺpov a priečnikov s vybraním na vloženie oceľovej spojky pripevnenej ku každému spájanému prvku svorníkmi.

Pomerne nezastavaná rozvojová lokalita Hrady za Milotínom v severnej časti Zuberca bude bohatšia o nový apartmánový dom. Investičný zámer s apartmánovým funkčným využitím je v obci prvou lastovičkou svojho druhu. Investor plánuje výstavbu 58 apartmánov so širokou flexibilitou celoročného využitia. S realizáciou stavby sa počíta na jar 2009.