Verejná diskusia, ktorá sa uskutočnila v rámci projektu Urbanity v komornej atmosfére botela Marína na dunajskom nábreží v Bratislave, priniesla nový netradičný pohľad na Bratislavu, ale aj iné slovenské mestá. Organizátori projektu si povedali, že k urbanistickým problémom by sa mali vyjadriť odborníci z rôznych sfér spoločenského života, nielen architekti, aktivisti či plánovači. Na nasledujúcej dvojstrane prinášame výber zaujímavých postrehov, ktoré stretnutie prinieslo.
Dve úspešne zrealizované diela, ktoré sú výsledkom spolupráce jedného architektonického ateliéru a stavebnej firmy, podnietili pokračovanie plodnej kooperácie. Tentoraz však obaja zúčastnení vyšli von z mesta, aby rozpracovali projekt vidieckeho bývania, oslobodený od prvkov sentimentálnej dedinskej architektúry. Ateliér Pokorny architekti sa po apartmánovom dome na Banskobystrickej ulici v Bratislave a administratíve Anasoft, ktorú postavili takisto v hlavnom meste, predstavuje s projektom kondomínií v Jablonovom.
Podobne ako stavby, aj detaily, ktoré sú ich súčasťou, podliehajú neustálemu vývoju. Jedným z výrazných prvkov prítomných v architektúre každého umeleckého slohu je keramická mozaika. Inštalácie, ktoré pretrvali desiatky až tisícky rokov sa vyznačujú vlastnou originalitou, reprezentujúcou štýl daného obdobia, či už hovoríme o zakvitnutej secesii alebo geometrickom kubizme. Jedno však majú spoločné – ich krása a intenzita farieb pretrváva veky. Osobitou kapitolou je ručne vyrábaná a na mieru navrhnutá mozaika, ktorá si v modernom dizajne nachádza stále väčšie uplatnenie.
V exponovaných častiach siedmich stredoeurópskych miest si našla publikum zaujímavá výstava. V Bratislave si ju mohli náhodní okoloidúci či turisti pozrieť od 14. júla do 3. augusta na Hviezdoslavovom námestí. Takzvaná City Gallery ponúkala umelecký fotografický cyklus kritických snímok zo siedmich metropol – Berlína, Bratislavy, Budapešti, Ľubľany, Prahy, Varšavy a Viedne. Výstava je súčasťou širšieho projektu Urbanity, ktorý intenzívne prebieha v uvedených mestách v rokoch 2009 až 2010. V rámci neho sa sociológovia, fotografi, teoretici, politici, architekti aj umelci vyjadrujú ku globalizácii prostredia ako novej forme európskej totality.
Do pôdorysu Bratislavy pribudol ďalší veľký bytový projekt – Jégého alej. Jeho dokončená I. a II. etapa prináša 506 bytov a apartmánov, ktoré podľa tvorcov projektu zodpovedajú súčasným kritériám bytovej výstavby. Navonok sa objekt presadzuje výraznou architektonickou členitosťou, ktorá vychádza z troch sekcií tvorených hmotami spojenými ustupujúcimi krčkami s bytmi a schodiskami. Smerom dovnútra zase Jégého alej stavia na prehľadnej a rozmanitej dispozícii bytov s balkónmi, lodžiami a rozľahlou zelenou terasou. Odvážne sú aj ambície developera, ktorý verí, „že po dokončení všetkých etáp Jégého alej napomôže Jégého ulici stať sa v blízkej budúcnosti živou veľkomestskou zónou lemovanou obchodmi, kaviarňami a reštauráciami“.
Drevené priehradové konštrukcie spájané kovovými spojkami s prelisovanými hrotmi sú konštrukcie, ktoré rozšírili použitie dreva na stavbu striech a drevostavieb. Presný návrh, bezpečná konštrukcia redukujúca potrebu drevnej hmoty, možnosť návrhu a výroby zložitých tvarov s rozponom až do tridsať metrov — to sú vlastnosti predurčujúce ich použitie v mnohých objektoch pozemného staviteľstva. K rozšírení priehradových konštrukcií aj pri náročnejších stavbách došlo v posledných rokoch aj u nás.
Otázky energetickej samostatnosti Európskych krajín patria v súčasnosti medzi často skloňované témy. Veľa hovoríme o využívaní obnoviteľných zdrojov – priateľských k životnému prostrediu. Avšak naša spoločnosť sa trvalo vyhýba využívaniu niekedy až prebytkovej suroviny, ktorú produkuje sám život – odpadu. Za naozaj inšpiratívny počin v tomto smere možno považovať nedávno ukončený projekt v Rakúsku. Mesto Viedeň nielenže vymyslelo efektívny spôsob likvidácie prebytočných surovín, ale aj spôsob ako transformovať a využívať obrovskú produkciu odpadov na energiu. Nová spaľovňa odpadu sa vďaka technológii a ekologickému prístupu stala najmodernejším zariadením tohto typu v Európe.
Výber z nedávnej jubilejnej výstavy v Komárne prevažne realizovaných objektov architekta Olivera Csémyho sprístupnili včera v bratislavskej galérii Spolku architektov Slovenska, kde potrvá do 28. augusta.
Josef Polášek, žiak Pavla Janáka a raný spolupracovník Bohuslava Fuchsa, patrí medzi najvýznamnejších československých avantgardných architektov. Pochádzal z chudobných pomerov moravského Slovácka a vo svojej tvorbe sa preto vo veľkej miere zameral na riešenie typologických druhov stavieb so sociálnym poslaním. Realizácie školských budov a mestských obytných súborov pre chudobných patrí v danej oblasti medzi špičkové výkony nielen českej, ale aj európskej medzivojnovej architektúry. Novela zákona z roku 1930 prijatá na podporu výstavby domov s lacnými bytmi umožnila Poláškovi odštartovať svoju samostatnú tvorivú dráhu v troch veľkých realizáciách: funkcionalistické sídlisko v Brne pri Vranovskej (1930 – 1931) a Skácelovej ulici (1931 – 1932) a súbežne kolónia obytných domov pre bankových úradníkov v Košiciach (1930 – 1931), ktorá vychádzala z princípov kolektívneho bývania.
Okolo typického bloku pravouhlej barcelonskej mestskej štruktúry v štvrti Sant Antoni som prechádzal mnohokrát. Okrem príjemnej atmosféry miesta, som si nikdy nevšimol nič zvláštne. Až do chvíle vyhlásenia finalistov prestížneho ocenenia za najlepšiu európsku architektúru Mies van der Rohe Award 2009. Medzi nominovanými, už na prvý pohľad atraktívnymi stavbami, bola aj pomerne nenápadná knižnica s centrom pre seniorov, lokalizovaná do spomínaného mestského bloku. To ma inšpirovalo bližšie spoznať jej príbeh.
Dňa 13. mája 2009 oslávil RHEINZINK za účasti hviezdneho architekta Daniela Libeskinda položenie základného stavebného kameňa svojej novej prijímacej budovy. Vila Libeskind je prefabrikovaná, energeticky nenáročná stavba s drevenou rámovou konštrukciou. Popri použitej prírodnej surovine – dreve – sa aj v ostatných častiach uplatňujú stavebné produkty šetrné k životnému prostrediu.
Viedenské letisko je najdôležitejším dopravným uzlom medzi Východom a Západom. So svojimi 44 destináciami do východnej Európy predbehne Frankfurt, Mníchov aj Prahu. Projekt rozvoja letiska predpokladá zdvojnásobenie počtu pasažierov na 20 miliónov za rok. Prevádzka letiska pritom dokáže zabezpečiť vypravenie cestujúceho maximálne do 25 minút od jeho príchodu na letisko, čo sa zatiaľ nepodarilo žiadnemu inému letisku v Európe. Tieto čísla súvisia s rozsiahlym projektom, ktorý má za cieľ vytvoriť nový terminál letiska, ale takisto v priamom napojení naň vybudovať nové obchodno-administratívne centrum s množstvom hotelov a administratívnych budov, čím sa tzv. Flughafenstadt stane aj ekonomicky významným miestom.
Letecká doprava na Slovensku zažila v ostatných rokoch nebývalý rozvoj, a to najmä vďaka príchodu nízkonákladových leteckých prepravcov. Na letisku M. R. Štefánika v Bratislave v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia, modernizácia a výstavba nového terminálu, ktorý zodpovedá medzinárodným štandardom a vytvára podmienky na rozširovanie v prípade ďalšieho rozvoja leteckej dopravy v našej krajine. V súčasnosti síce letisko registruje útlm súvisiaci s hospodárskou situáciou, v budúcnosti by však aj vďaka obnove malo predstavovať významný dopravný uzol, najmä v segmente nízkonákladovej prepravy. Úlohu veľkého medzinárodného uzla v regióne naproti tomu stále predstavuje blízke viedenské letisko Schwechat, kde v súčasnom období rovnako prebiehajú stavebné práce súvisiace s rozširovaním terminálu.
Priemyselná architektúra nemusí byť len bezduchá škatuľa, v ktorej sa ukrýva výroba alebo sklad. Môže byť aj architektúrou so všetkými svojimi atribútmi, ktorej primárna funkcia i pragmatická dispozícia sa citlivo a súčasne invenčne prejavujú aj na fasáde. Platí to aj pre výrobný a skladový areál spoločnosti TEKMAR SLOVENSKO, s. r. o., ktorý sa nachádza v Lužiankach pri Nitre. „Snažili sme sa o kompaktnú stavbu, v ktorej by sa vyčleňovala hmota administratívy od výrobnej časti,“ hovorí autor projektu Milan Csanda. „Napriek rozličnej konštrukčnej podstate bolo cieľom ich zjednotenie s prelínaním jednotlivých materiálov medzi obidvoma hmotami. Samozrejme, chceli sme dať techniku vnútorného prostredia navonok prostredníctvom výrazného motívu.“
Potreba zelene v slovenských mestách je stále aktuálnou otázkou. Nedostatok voľných plôch v mestských zónach otvára cesty strešným záhradám či vertikálnej zeleni. O týchto možnostiach sa už veľa písalo, ale keď dôjde na lámanie chleba, len máloktorý investor má odvahu skúmať potenciál zelene ako pridanej hodnoty architektúry. To však neplatí v prípade nového projektu, ktorý onedlho vyrastie na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. Prieluku medzi budovou požiarnického zboru a fakultnou nemocnicou vyplní zatiaľ na Slovensku ojedinelá administratívna budova, pútajúca nevšednou rastlinnou fasádou. Projekt Wallenrod má potenciál dokázať, že aj solitérna architektúra dokáže svojím vzhľadom a funkciou humanizovať degradované prostredie, a možno bude inšpiráciou pre celkovú revitalizáciu Mickiewiczovej ulice.
