Odkiaľ sa lieta

Komplex nového terminálu Sever 2 zahŕňa tri základné objekty: spojovací objekt, vlastnú vybavovaciu budovu a prst C. Jeho návrh pochádza z dielne NIKODEM A PARTNER, spol. s r. o., ktorá sa stavbami okolo letiskovej prevádzky zaoberá už od roku 1991.

Spojovací objekt priamo nadväzuje na starý terminál. Ide o dvojpodlažnú halu, ktorá slúži predovšetkým ako prechodový priestor, ale nájdeme v nej aj konferenčné centrum či zázemie pre zamestnancov. Podobne ako vybavovacia hala, aj spojovací objekt má celozasklenú fasádu v priečelí a výraznú oceľovú priehradovú konštrukciu. Líši sa však od nej predovšetkým rozmermi – vybavovacia hala má 57 x 130 m pri maximálnom vzopätí oceľového oblúka 24 m.

Exteriéru haly dominuje zastrešenie s jednoduchou geometriou kruhového výseku. Zastrešenie je rytmicky členené radmi pásov svetlíkov, ktoré vybiehajú do exteriéru. Strecha vytvára mohutný previs nad estakádou, kde je hlavný nástupný priestor. Priečelia haly sú zasklené a poskytujú výhľady z interiéru na areál letiska. V interiéri sa uplatnil kontrast medzi mohutnou konštrukciou zastrešenia haly z ocele, spočívajúcou na radoch pilierov, a prvkami vnútorného vybavenia. Všetky technologické prvky sú priznané, t. j. viditeľné – vrátane lávok v konštrukcii a potrubí rozvodov vzduchotechniky.

Komplex budov terminálu bol navrhnutý pre cestujúcich z krajín EÚ, ktoré prijali schengenské dohody. Vybavovanie cestujúcich preto prebieha zásadne oddelene na dvoch úrovniach. Na vyššom podlaží je odletová hala a tranzitné priestory slúžiace na pohyb cestujúcich k lietadlám, na nižšom podlaží sú situované prevádzky pre prílety. Kontakt cestujúcich s personálom leteckých spoločností prebieha pri pultoch ostrovčekov Check-in.

Ostrovčeky sú vybavené pásmi na dopravu batožín do triediarne na spodných podlažiach. Zatiaľ sú inštalované tri, ale kapacita haly počíta s postupným pridaním ďalších dvoch. Kancelárie leteckých spoločností s výhľadom na priestor haly sú umiestnené na galérii haly na treťom podlaží.

Dominantným výtvarným prvkom haly sú dve mapy svetadielov z keramickej dlažby. Nachádzajú sa priamo naproti hlavnému vchodu do budovy a ich autorom je Pavel Basl. Okrem toho nemožno prehliadnuť podpornú oceľovú konštrukciu, ktorá zabezpečuje stabilitu zasklenia hlavnej fasády. Spevňuje sklo v ťažkých podmienkach letiskovej prevádzky, kde nápor vetra môže dosiahnuť až 140 km/hod. Zároveň slúži ako dekoratívny prvok a opticky člení fasádu.

Na južnej strane je priečelie s mohutnou konštrukciou tieniacich lamiel. „Slnolamy zmierňujú skleníkový efekt a prostredie interiéru haly je vďaka nim energeticky priaznivejšie,“ dopĺňa hlavný inžinier projektu architekt Volman. Tieniace konštrukcie nezabraňujú vo výhľade, naopak, pôsobia skôr ako zrenička oka, za ktoré môžeme južnú stranu terminálu letiska považovať.

Cestujúci, ktorí už prešli colnou a bezpečnostnou kontrolou, sa ocitnú v tranzitnom priestore. Na hornom podlaží prechádzajú chodbou, v ktorej na bokoch nájdeme obchody, reštaurácie a pod. Zo spodného podlažia potom priamo vstupujú na podlažie odletov prsta C a cez filter bezpečnostných röntgenov do tranzitnej chodby, spájajúcej túto časť terminálu Sever 2 s colným priestorom staršej časti terminálu. Hala komunikačného uzla je riešená ako priestor s výškou dvoch podlaží s oblúkovým zastrešením priestorovými oceľovými väzníkmi. Je osvetlená pásmi svetlíkov nad väzníkmi a veľkými zasklenými plochami fasád. Zámerom architektov bolo, aby cestujúci, ktorí pricestovali lietadlami a smerujú k vstupnému vybaveniu, neprechádzali len radom nezaujímavých vnútorných chodieb, ale aby sa v komunikačnom uzle stretávali s pôsobením vnútornej architektúry haly. Preto ňou prechádzajú po zasklenom moste, a preto je prepojená so spodným podlažím príletov priehľadmi.

Prst C má tri podlažia. Na hlavnom, druhom podlaží sú čakárne na odlety, nadväzujúce na nástupné mosty k lietadlám. Na spodnom podlaží sú čakárne na odlety zo vzdialených stojísk. Tretie podlažie slúži na oddelený pohyb cestujúcich, ktorí prichádzajú od lietadiel. Na fasádu prsta C sa použila kombinácia zasklených a plných plôch z hliníka.

Vzhľadom na nevyhnutnosť rýchlej výstavby sa nosné konštrukčné systémy navrhli ako železobetónové prefabrikované skelety, kombinované s oceľovými strešnými nosnými konštrukciami (prevažne s oblúkovými a priehradovými) z oceľových rúrok. Vodorovné stropné konštrukcie tvoria najmä predpäté panely. Skelet je vytvorený z viacpodlažných rámov so stĺpmi so štvorcovým alebo kruhovým prierezom v modulových rastroch 12 x 12 m, 12 x 15 m, miestami alebo na spodných podlažiach 6 x 6 m. Konštrukcie schodísk a výťahov v zázemí sú železobetónové prefabrikované, vo verejných priestoroch oceľové a zasklené.

Zasklené fasády haly sú sfarbené domodra. „Vzhľadom na obrovské množstvo sklenených plôch a väčší počet dodávateľov stavby nebolo jednoduché zachovať jeden odtieň,“ dodáva architekt Volman. Okrem zvládnutia výstavby z architektonickej, technologickej a organizačnej stránky sa autori projektu museli zaoberať aj špecifickými požiadavkami letiskovej prevádzky. Náročné informačné a zabezpečovacie technológie, nevyhnutnosť oddeliť cestujúcich pri príletoch a odletoch, plynulá nadväznosť na ostatné funkcie letiska – to sú len príklady podmienok, z ktorých museli autori návrhu vychádzať.

Zo špecifických technológií možno spomenúť triediaci dopravník (sorter). Skladá sa z jednotlivých článkov, pričom každý má svoje kódové číslo a slúži jednej batožine. Každú batožinu teda možno ovládať a vyklopiť z nosnej podložky na konkrétnu pozíciu príslušného letu, prípadne vytriediť batožinu na podrobnú bezpečnostnú kontrolu. Táto triediareň je batožinovým tunelom prepojená s triediarňou v termináli Sever 1 a je schopná vybaviť päťtisíc batožín za hodinu.

Do Ruzyne sa lietalo už od roku 1937, keď sa ukončila základná výstavba letiska. Ďalšia etapa, na ktorej sa významnou mierou podieľal Vojenský projektový ústav na čele s architektom Filsakom, sa uskutočnila v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. V poslednom desaťročí sa letisko Ruzyně rozrástlo o prsty A a B, nový terminál Juh 2 a podľa projektu Kanaďanov Davida Scotta a Darie Scottovej a českých architektov Petra Frantu a Michala Brixa sa v roku 1997 rozšírila vybavovacia budova terminálu Sever 1. Má mierne zvlnenú strechu a profilom pripomína vtáčie krídla.

Letiskové haly sú vždy výrazným architektonickým počinom. Často bývajú odvážne, ako napríklad stavba terminálu Kansai v Osake v Japonsku od architekta Renza Piana. Ten je vybudovaný na asi dva kilometre dlhom umelom ostrove – nápad je veľmi nečakaný, lebo toto miesto sa nachádza v seizmicky činnej oblasti. Neobyčajný terminál nájdeme aj v španielskom Bilbau, kde sa v poslednej dobe kvalitnej modernej architektúre darí. Tamojšia letisková hala Sondica Airport od Santaiga Calatravu pripomína zobák operenca, jeho interiérové rebrá zasa evokujú predstavy o Jonášovi a veľrybe.

Z tohto hľadiska má nový ruzynský terminál skromnejšie ambície. Je oslavou predovšetkým funkčnosti a jednoduchej estetiky. V porovnaní s parížskym Letiskom Charlesa de Gaulla sa nie je na čo sťažovať – v roku 2004 sa na termináli 2E, ktorý bol v prevádzke iba jedenásť mesiacov, zrútila strecha a pod jej troskami zahynulo niekoľko ľudí. Dovoľme si malú iróniu: hádam bude ruzynský terminál Sever 2 slúžiť dlhšie.