Nový domov pre Lúčnicu. Obnova Hurbanových kasární priniesla kultúre nový priestor

Umelecký súbor Lúčnica patrí už vyše 75 rokov k najvýznamnejším reprezentantom slovenského folklóru a tradičnej kultúry doma aj v zahraničí. Dnes má vôbec prvýkrát po desaťročiach fungovania svoju vlastnú budovu. Sťahovaniu do nových priestorov predchádzala obnova dvojpodlažného objektu Hurbanových kasární na Kollárovom námestí v Bratislave.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

História Hurbanových kasární v Bratislave siaha do 19. storočia, keď objekty pôvodne slúžili armádnym účelom. Významný zlom nastal v roku 2010, keď areál prešiel z rezortu obrany pod správu ministerstva kultúry. V rovnakom období zároveň vznikla aj ambiciózna vízia projektu s názvom Centrum umenia.

Cieľom projektu bolo vytvoriť moderný kultúrny priestor, ktorý zahŕňa prezentačné a výstavné priestory pre rôzne formy umenia, sály, knižnicu aj dielne pre dizajnérov a ďalších tvorcov. Víziu sa však napokon nepodarilo zrealizovať.

Umelecký súbor Lúčnica získal v júni 2020 do prenájmu časť priestorov Hurbanových kasární. O rok neskôr boli na druhom nadzemnom podlaží zrekonštruované dve tanečné sály so šatňami a s potrebným zázemím. V septembri 2022 získal umelecký súbor Lúčnica dvojpodlažný objekt na Kollárovom námestí 10 do výlučného vlastníctva, čím sa začala jeho kompletná obnova. 

Sídlo pre všetkých členov umeleckého súboru

Obnovou prešiel objekt nachádzajúci sa v spodnej časti pozemku v rokoch 2024 – 2025.  Jeho podlažná plocha dosahuje 1 600 m². Vďaka rekonštrukcii v ňom dnes sídlia všetky zložky Umeleckého súboru Lúčnica – tanečný súbor, spevácky zbor, orchester, krojáreň aj administratíva.

Za návrhom obnovy stoja Zuzana Nádaská a Filip Bránický. Spoluautorom stavebnej časti aj interiéru je Michal Kázik, na interiérovom riešení spolupracovali aj Pavol Pilař a Samuel Szkuban. 

Celková investícia do rozsiahlej rekonštrukcie objektu dosiahla približne 2,15 milióna eur. Veľkú časť nákladov pokryl Plán obnovy a odolnosti, konkrétne výzva ministerstva dopravy zameraná na obnovu historických a pamiatkovo chránených budov. Finančné prostriedky smerovali na opravu strechy, fasády a sanáciu vlhkosti, pričom podpora dosiahla 1,35 milióna eur.

Nová etapa pre chátrajúci objekt

„Architektonická obnova objektu v areáli Hurbanových kasární je chápaná ako práca s časom, pamäťou a kontinuitou miesta,” začínajú opis obnovy autori projektovej dokumentácie. V čase začiatku prác bol objekt dlhodobo nevyužívaný a nachádzal sa v pomerne schátranom stave. Novému účelu nevyhovoval po stavebnej ani technickej stránke.

„Dnes vstupuje do novej kultúrnej etapy svojho života ako sídlo US Lúčnica, inštitúcie, ktorej podstata je založená na uchovávaní, transformácii a súčasnej interpretácii tradície,” dodávajú autori návrhu.

Práve tento koncept sa stal východiskom aj pri samotnom návrhu obnovy dvojpodlažnej budovy. Autori návrhu sú presvedčení, že architektúra tu nemôže vystupovať ako dominantné gesto, ale ako rámec, ktorý umožňuje kultúre pretvárať sa, rozvíjať sa a zostať čitateľnou v súčasnom meste. „Návrh vychádza z presvedčenia, že obnova nie je aktom nahradenia, ale vrstvenia,” opisujú.

Nová pasáž ako symbol otvorenosti inštitúcie

Existujúca budova si tak po obnove zachovala svoju pôvodnú mierku, proporcie aj rytmus fasády. Nová architektonická vrstva je jasne čitateľná, avšak bez snahy o prílišný kontrast. Z urbanistického hľadiska návrh reaguje na postupné otváranie Hurbanových kasární smerom k mestu, a to vytvorením pasáže do Dobrovského ulice. Podľa slov autorov návrhu táto perforácia nepredstavuje len funkčné prepojenie, ale aj priestorové vyjadrenie otvorenosti inštitúcie.

Súčasť obnovy tvorila aj kompletná výmena strešnej krytiny a okien, ako aj zateplenie obalových konštrukcií pri zachovaní architektonickej identity objektu. Farebné riešenie fasády nadväzuje na pôvodné okenné rámy v ich historickej farebnosti a dopĺňajú ho tlmené, svetlé pastelovo-sivé tóny novej vrstvy. Nové okenné otvory projektanti zámerne odlíšili mierkou aj materiálom.

Technické riešenie zahŕňalo aj sanáciu vlhkosti, modernizáciu technických rozvodov a adaptáciu podkrovia na plnohodnotné prevádzkové priestory s priznanou strešnou konštrukciou.

„Nové vikiere nevystupujú ako formálny prvok, ale ako nástroj sprístupnenia svetla, priestoru a charizmy objektu,” upresňujú architekti. Dispozičné riešenie celého objektu tvorí funkčne prepojený celok, ktorý vyhovuje každodenným prevádzkovým potrebám umeleckého súboru.

Architektúra ticha a presnosti

Nové sídlo poskytuje Lúčnici kvalitnejšie podmienky na skúšky, tvorbu aj administratívne zázemie. Súčasťou nových priestorov sú skúšobne pre tanečnú a spevácku zložku, priestory pre orchestrálnu prípravu či dostatočné kapacity na skladovanie bohatého kostýmového fondu. Umelecký súbor má vo svojom vlastníctve viac ako 3 000 krojov, kostýmov, rekvizít a hudobných nástrojov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho bohatého dedičstva.

„Obnova sídla Lúčnice je architektúrou ticha a presnosti. Nie je kulisou folklóru, ale jeho nosnou infraštruktúrou. Vytvára prostredie, v ktorom môže tradícia existovať v súčasnosti bez nostalgie a bez popretia vlastného pôvodu. Je dôkazom, že architektúra môže byť súčasne energeticky zodpovedná, kultúrne citlivá a formálne zdržanlivá. A práve v tejto rovnováhe spočíva jej dlhodobá hodnota,” dodávajú autori návrhu v závere jeho opisu.