Čadca získa moderné múzeum. Architektonická súťaž priniesla víziu citlivej transformácie secesnej stavby
Martina Gregová 
Historická budova Kysuckého múzea v Čadci, postavená v rokoch 1914 – 1918 v secesnom štýle, prešla počas svojej existencie viacerými funkčnými premenami. Pôvodne slúžila ako vila a výrobňa ovocných destilátov, neskôr ako hostinec, škola či sídlo múzea. V uplynulých rokoch sa však čoraz výraznejšie prejavovali jej technické nedostatky, absencia bezbariérového prístupu aj nevyhovujúce dispozičné riešenie. Architektonická súťaž na jej komplexnú obnovu priniesla konkrétnu víziu, ktorá má budove vdýchnuť nový život a posunúť múzeum na úroveň súčasných štandardov.
Sídelná budova Kysuckého múzea sa nachádza na ulici Moyzesova 50 v Čadci. Z východnej strany objekt lemuje ulica Námestia slobody, zo severnej zas nábrežie s riekou Kysucou. Zo západnej strany je na objekt radovo napojená susedná stavba. Objekt disponuje jedným podzemným, dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím. Jeho celková zastavaná plocha dosahuje 389 m2.
Budova múzea bola postavená v rokoch 1914 – 1918 v secesnom štýle, pričom podľa zadania súťaže jej architekt nie je známy. Za čias Rakúsko-Uhorska slúžila ako vila rodiny Langfelderovcov aj ako výrobňa a predajňa ovocných destilátov. Počas obdobia 1. ČSR zas ako hostinec, reštaurácia či fotoateliér. Neskôr bola sídlom Strednej ekonomickej školy. Kysucké múzeum v nej sídli od roku 2000.
Súťaž ako výsledok zlého technického stavu a nevhodnej dispozície
V októbri 2025 vyhlásilo Kysucké múzeum, príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, verejnú portfóliovú dvojetapovú architektonickú súťaž s názvom Komplexná obnova budovy Múzea Čadca. Jej primárnym cieľom je získanie takého návrhu, ktorý spomedzi všetkých prihlásených najlepšie splní požiadavky na komplexnú modernizáciu a obnovu pôvodnej secesnej budovy Múzea Čadca.
Hlavnými dôvodmi rekonštrukcie boli absencia bezbariérového prístupu do múzea, nehospodárna prevádzka objektu, nevyhnutné zmeny dispozície a infraštruktúry budovy aj nevyhovujúci technický stav objektu a priestoru pavlačí.
Podľa vyhlasovateľa je hlavným cieľom súťaže skvalitniť priestor pre návštevníkov a zamestnancov, využiť plný potenciál múzea a vyriešiť všetky súčasné stavebno-technické problémy objektu. V priestoroch by po novom mohla pribudnúť aj zimná záhrada s posedením. Pri návrhu boli vítané aj zelené riešenia.
Do prvej etapy súťaže sa so svojimi referenciami zapojilo celkovo 12 účastníkov. Do druhého kola následne postúpili tri tímy – Between, Chronogram a Valenčin Valenčinová. Odborná porota spomedzi troch odovzdaných návrhov za najlepší označila ten od ateliéru Chronogram v zložení Pavol Pauliny, Alexandra Kotrusová a Martin Kotrus.
Zachovanie pôvodného historického charakteru
Podľa slov samotných architektov návrh kládol dôraz na zachovanie pôvodného historického charakteru objektu s ohľadom na potreby multifunkčného objektu zodpovedajúceho požiadavkám 21. storočia.
„Našim cieľom je vytvoriť adekvátne expozičné priestory doplnené o veľkorysé vstupné a oddychové priestory pre návštevníkov. Pri návrhoch interiérov nadväzujeme na už realizovanú stálu expozíciu,“ uvádzajú autori víťazného návrhu na súťažnom paneli.
Víťazný návrh vracia hlavný vstup na čelnú fasádu (z Námestia slobody), pričom návštevníci môžu do objektu vstúpiť aj cez zadný vchod a suterén. Dispozícia suterénu bola v čo možno najväčšej miere zachovaná. Dispozícia nadzemných podlaží prešla takými zmenami, ktoré využívajú pavlače ako hlavný komunikačný priestor. Podkrovná časť objektu bude po novom slúžiť výlučne zamestnancom múzea.
Historická budova bude doplnená ľahkou presklenou prístavbou, ktorá podporí využívanie pavlačí a celému objektu dodá moderný akcent. Porota ocenila výsadbu solitérneho stromu ako dominantného prvku v zóne súčasného parkoviska aj navrhovaný presun hlavného vstupu do objektu Múzea Čadca z ulice Moyzesova s rozšírením chodníka a vytvorením bezbariérového vstupu.
Porota chváli efektívnu dispozíciu
„Návštevník vstupuje do sympatického foyer, ktoré prepája priestory na prízemí s recepciou, kaviarňou a ostatnými priestormi. Knižnica má dobre riešený samostatný vstup. Výhodou návrhu je umiestnenie sociálnych zariadení na každom podlaží, čím sa vytvára hygienické jadro v strede dispozície.
Efektívne vyriešenie podstrešného priestoru formou mezanínu zvyšuje atraktivitu a využiteľnosť 3. nadzemného podlažia, ktoré je celé určené výhradne pre zamestnancov a zodpovedá prevádzkovým nárokom múzea,“ vyjadrila sa porota na margo nového dispozičného riešenia.
„Návrh vyhovel súťažnému zadaniu vo vzťahu k podlahovej ploche expozícií (216 m2) a odborných pracovísk (19 miest). V 2. NP došlo k rozšíreniu expozičnej/výstavnej plochy, čím sa vytvoril najhodnotnejší priestor určený výlučne na prezentačnú činnosť múzea. Úsek riaditeľa je jasne vyčlenený ako samostatný trakt s prepojením na zimnú záhradu s prístupom cez presklenú prístavbu,“ dodala porota. Podľa hodnotenia je návrh spomedzi všetkých predložených najviac vyvážený a predstavil realistický rozpočet.
Realizácia projektu prinesie komplexnú modernizáciu historickej budovy pri zachovaní jej architektonických hodnôt, výrazné zlepšenie prevádzkových podmienok a sprístupnenie objektu širšiemu okruhu návštevníkov vrátane osôb so zníženou mobilitou. Nové dispozičné riešenie, presklená prístavba a doplnenie zelene zároveň podporia atraktivitu múzea a posilnia jeho postavenie ako významnej kultúrnej inštitúcie v regióne.
