Budúcnosť administratívnych priestorov je v menších komunitných a kreatívnych centrách, hovorí Zuzana Zacharová

Priestory, v ktorých sme pred covidom žili, pracovali, oddychovali, vzdelávali sa a zabávali bez obmedzení, pomaly, ale isto vstupujú do novej éry. S architektkou Zuzanou Zacharovou z DF Creative Group sme sa rozprávali o tom, kam podľa nej „kráčajú kancelárie“, čo všetko sa zmenilo a na čo sa môžeme tešiť. Kancelárie dostávajú nový šat!

„Hoci všetci úprimne veríme v návrat k pôvodnému stavu, musíme si otvorene priznať, že nič už nebude také ako  predtým. Aj keď pandémia, ako tvrdia mnohí odborníci, už čoskoro pominie, určitá obava do budúcnosti navždy ostane.

Mnohé zo zavedených opatrení, ktoré sme považovali za dočasné, sa možno stanú trvalými a väčší dôraz na zdravie a bezpečnosť výrazne ovplyvní aj princípy navrhovania všetkých priestorov, administratívu nevynímajúc,“ hovorí architektka Zuzana Zacharová z DF Creative Group, s.r.o.

Náš pracovný štýl sa zmenil a architektúra by mala na to pružne reagovať. Komunitný kancelársky život nie je len o práci, ale najmä o komunikácii, podnecovaní ku kreativite a aj krátkodobom oddychu.

Na čo sa dnes pri návrhu administratívnych priestorov kladie najväčší dôraz?

Dnes sa pri návrhu kancelárií kladie väčší dôraz na meniace sa potreby pracovníka počas dňa. Metóda tzv. zónovania rozdelí priestor podľa aktivít napríklad na tichú zónu, kde sa predpokladá maximálne sústredenie jednotlivcov.

Potom tu máme kreatívnu zónu, kde najčastejšie prebieha tímový brainstorming. Ďalej zóna štandardných spoločne využívaných pracovísk. Nechýba však zóna na neformálne rokovania, miestnosť vybavená technikou na virtuálne stretnutia a ešte aktívnu oddychovú zónu a zónu na občerstvenie.

Všetko v jednej budove a riadené smart technológiou, ktorá zabezpečí optimálne plánovanie času a priestoru, ale aj monitorovanie kvality pracovného prostredia. Samozrejme, nemala by chýbať zeleň a poteší aj umelecké dielo.

Posunula nás niekde doba covidu v prístupe k návrhom administratívnych priestorov?

Obdobie covidu  poznačilo náš prístup ku všetkým priestorom, v ktorých sme predtým žili, pracovali, oddychovali, vzdelávali sa a zabávali bez obmedzení. Hoci všetci úprimne veríme v návrat k pôvodnému stavu, musíme si otvorene priznať, že nič už nebude také ako predtým.

Mnohé zo zavedených opatrení, ktoré sme považovali za dočasné, sa možno stanú trvalými a väčší dôraz na zdravie a bezpečnosť výrazne ovplyvní aj princípy navrhovania všetkých priestorov, administratívnych nevynímajúc. Aj keď pandémia, ako tvrdia mnohí odborníci, už čoskoro pominie, určitá obava do budúcnosti tu už navždy zostane.

Ako sú na tom kancelárske priestory dnes?

Kancelárske priestory sa vďaka inštitútu home office mohli počas jednotlivých vĺn pandémie vyprázdniť vždy ako prvé a s ustupujúcou hrozbou a postupne zvyšujúcou sa zaočkovanosťou zasa aj prvé zapĺňať. Zaujímavé je, že ten návrat k pôvodnému stavu zatiaľ nenastal a zrejme už ani nenastane.

Jednak sa prišlo na to, že mnohé povolania sa dajú celkom dobre vykonávať aj z domu, a zároveň nepriaznivá ekonomická situácia prinútila mnohé firmy znížiť pôvodnú plochu kancelárií na nevyhnutné minimum.

To logicky prinieslo viac spoločne využívaných pracovísk a menších zasadačiek, kde sa zamestnanci párkrát do týždňa stretnú na porade či nevyhnutnej konzultácii a potom sa vrátia pracovať z domu.

Preto aj mnohé developerské projekty v tomto sektore, ktoré nemali zahájenú výstavbu ešte pred pandémiou, vyčkávali, prípadne sa sústredili viac na rezidenčné projekty.

Myslím si, že ani dnes, pokiaľ nemá developer pre svoj projekt strategického nájomníka, do výstavby novej administratívnej budovy sa ani nepúšťa. Trochu inak je to s komerčnými nájomnými konceptmi, ktoré sú založené prevažne na coworkingu, prípadne na mixe rôznych nájomných prvkov a od počiatku bola pre ne budova navrhnutá univerzálne a flexibilne. Tento trend tu bol už pred pandémiou, len sa posilnil jeho význam.

Ako sa podľa vás zmenilo vnímanie administratívne priestoru?

V minulosti boli kancelárie hlavne vizitkou firmy, reprezentovali ju smerom navonok a interný život bol akoby skrytý. Stretli sme sa napríklad s požiadavkou investora, aby zamestnanci mali iný vstup ako klienti a dokonca aj inú úroveň a kvalitu interiéru..

Očakávalo sa, že pracovník bude sústredene pracovať celých osem hodín a bolo treba podať maximálny výkon na minimálnom priestore. Dizajn sa sústredil na ergonómiu nábytku, vhodné osvetlenie či kvalitnú technickú infraštruktúru. Produktivita paradoxne nerástla.

Dôraz bol kladený na efektívne využitie priestoru najmä pri veľkopriestorových kanceláriách. A tak sa do strohej pracovnej štruktúry začali postupne začleňovať aj priestory na krátkodobý oddych či neformálnu komunikáciu zamestnancov, tzv. relax rooms alebo coffe break corners.

Interiér začal čoraz viac zrkadliť hodnoty firmy a aj zamestnaneckú štruktúru. Bežnou súčasťou interiéru sa stali knižnice, tuli vaky, basketbalové koše, relaxačné kreslá, obytné kuchynky, tzv. meeting points a pod.

Aký je stav kancelárskych priestorov a atmosféry v nich dnes?

V období krátko pred pandémiou bola silná potreba priniesť do kancelárií kúsok domácej atmosféry, počas pandémie sme zasa určitú časť našich domovov zmenili na kanceláriu. A čo bude po pandémii ? Aktuálne sa osvedčil tzv. hybridný systém.

Myslím si, že tie hranice sa budú postupne strácať, tá tendencia tu už bola, len pandémia to urýchlila. Dnes môžete pracovať takmer všade, stačí vám k tomu notebook, smartphone a dobrá wifi. Pokiaľ ide teda o samostatnú administratívnu prácu a vzdialenú komunikáciu.

Nič však nenahradí osobné stretnutia, keď sa v pracovnom procese a najmä v kreatívnej činnosti zapája aj neverbálna komunikácia a veci idú nejako lepšie. Takže poďme späť k tomu spájaniu sa, pretože dnes sú administratívne priestory najmä o komunikácii.

V súčasnosti je k dispozícii viacero konceptov, ktoré poznáme pod rôznymi názvami, ale v podstate ide o rovnaký princíp založený na budovaní komunity. Z mnohých by som uviedla napríklad BASE4WORK, QUEBES, MYHIVE, HUBHUB, Campus Cowork a mnohé ďalšie.

Čo si dnes môžeme predstaviť pod kancelárskym životom?

Ak by som tie princípy mala nejako zovšeobecniť, tak by som povedala, že dnes by mala dobrá administratívna budova ponúknuť oveľa viac ako len kancelárie s nevyhnutným príslušenstvom. Náš pracovný štýl sa zmenil a architektúra by mala na to pružne reagovať.

Komunitný kancelársky život nie je len o  práci, ale najmä o komunikácii, podnecovaní ku kreatívnej práci a aj krátkodobom oddychu. Polyfunkcia je nevyhnutná, ale iná ako pred desiatimi rokmi, keď nám stačilo umiestniť na prízemie administratívnej budovy nejakú gastroprevádzku a bankomat.

Dnes majú moderné kancelárske komplexy integrované nielen rôzne gastroprevádzky, obchody a služby, ale aj šport, vzdelávanie, zábavu, kultúru a umenie. Na všetko dohliada tzv. community manager. A navyše nikto dnes nevie celkom presne povedať, čo prinesie budúcnosť, takže by tie budovy mali byť pripravené aj na ďalšie adaptácie.

Ako na to reagujú developeri?

Developeri chcú predovšetkým zarobiť a čísla nepustia. Pokiaľ výstavba administratívnych budov nebude garantovať zisk, urobia všetko pre to, aby pozemky, ktoré vlastnia premenili na dobrú investíciu.

Čiže budú usilovať aj o zmenu územného plánu cestou zmien a doplnkov. Alebo sa posunú do inej lokality, tam, kde byty postaviť môžu.

Odrazila sa na miske váh nejako inak táto zmena?

Odrazilo sa to tak, že aktuálne chcú všetci stavať len byty, keďže je ich stále nedostatok a ich zobchodovanie je bez problémov.

Vplývajú podľa vás tieto zmeny pozitívne na náš pracovný výkon? Je predsa dôležité sa do práce tešiť a mať ten pocit „slobody“.

Určite áno. V práci trávime najaktívnejšiu časť dňa, takže ak sme pozitívne naladení a každá naša pracovná aktivita sa môže odohrávať v adekvátnom priestore, malo by to priniesť dobré výsledky. Dnes sa zamestnávateľ musí o svojich ľudí postarať a k dobrému pracovnému výkonu ich viac inšpirovať aj prostredím.

Myslíte si, že sa charakter kancelárií raz vráti do „pôvodného stavu“ alebo stavu jemu blízkemu?

Ja to vidím tak, že budúcnosť administratívnych priestorov je najmä o budovaní menších komunitných a kreatívnych centier v rámci intravilánu sídiel alebo aj väčších polyfunkčných komplexov na ich okraji, tzv. suburban malls.

Ale myslím si aj, že sa celkovo posilní význam práce z domu. Voľakedy stačilo, ak sme pre klienta navrhli nejaký malý pracovný kút v byte, dnes sa častejšie stretávam s požiadavkou samostatnej oddelenej pracovne.

Pri tejto príležitosti si spomínam na rozhovor s Einarom Jarmundom asi pred desiatimi rokmi, keď sme otvárali výstavu súčasnej nórskej architektúry v Design factory. Zaujal ma jeho RD Cooper, kde sa v jednom objekte nachádzal byt aj kancelária zároveň, ale priestory neboli v interiéri navzájom prepojené.

Každý mal samostatný vstup z exteriéru. Jarmund mi vtedy povedal, že je veľmi dôležité, aby sme ráno z domu do práce odišli a večer sa z práce domov vrátili.