Slovenský rozhlas v Bratislave

Slovenský rozhlas v Bratislave

V roku 1999 sme boli spolu s doc. Imrom Vaškom v Houstone na Clear Lake University, kde sme premietali diapozitívy z Bratislavy. Jednou zo stavieb, ktoré amerických študentov architektúry najviac zaujali, bola budova Slovenského rozhlasu. Rem Koolhaas mal pre svoju návštevu Bratislavy dva dôvody – jedným bol Nový most a druhým obrátená pyramída rozhlasu.



Tento neobyčajne silný architektonický solitér mal od začiatku svojich obdivovateľov i odporcov. Pri nedávnej návšteve rakúskych kolegov mi jeden z nich povedal „je to ako železná päsť režimu, ktorou tu udrel na stôl, aby presadil cez ňu svoju pravdu“.

Nemožno však pochybovať, že ide o výnimočnú budovu, o výnimočný koncept, ktorý je svedectvom, že doba, v ktorej vznikal, bola priaznivo naklonená veľkorysým riešeniam. Boli to liberálne 60. roky s ich politickým uvoľnením, ktoré našlo svoj odraz v architektúre.

Proces vzniku však nebol jednoduchý. V prvej architektonickej súťaži zvíťazil návrh Miloša Chorváta, s vtedy módnym konceptom „placka + vežák“. V ďalšom kole bol potom vybratý návrh architektonického kolektívu Štefan Svetko – Štefan Ďurkovič – Barnabáš Kissling vo forme obrátenej pyramídy z oceľovej konštrukcie. Dielo bolo ukončené až v roku 1985. Obsahuje veľkorysé vnútorné priestory, vynikajúcu koncertnú sieň, dobre vybavené nahrávacie štúdiá.

Urbanistické začlenenie vychádzalo z nereálneho a pomýleného konceptu tzv. priečnej osi – mestského bulváru širokého 90 m, ktorý mal prechádzať z Hlavnej stanice popod Medickú záhradu a Ondrejský cintorín a ústiť do priestoru kultúrno-spoločenského centra pri novom SND.

Budova svojou výraznou formou a veľkou hmotou značne ovplyvňuje okolitú zástavbu. Pôvodné plány prepojenia cez Mýtnu na zástavbu na druhej strane ulice (realizovaný jeden panelový dom) zastavila výstavba Národnej banky Slovenska. Dnes sa vedie diskusia o zachovaní funkcie budovy i o zachovaní budovy vôbec. Autor sám hovorí o širšom využití tak, aby sa tu mohli uplatniť aj iné druhy umenia. „Máme tu niečo ako Guggen­heim Museum v New Yorku. A nevyužívame to…“

Štefan Svetko – narodený v roku 1926 v Mojši, okres Žilina. Architektúru vyštudoval na ČVUT v Prahe v roku 1951. Pracoval v Stavoprojekte Bratislava (1951 – 62), na útvare hlavného architekta mesta Bratislava (1962 – 67), ako architekt Združenia projektových ateliérov pri ZSA (1967 – 70) a Štátneho projektového a typizačného ústavu v Bratislave (1970 – 1991). Od roku 1991 vedie vlastný ateliér.

K jeho dielam patrí základná škola na Dulovej ul. v Bratislave (1954 – 57), bývalá budova Technografie (1955 – 58), súbor obytných domov na Račianskej ul., tzv. Februárka A (s kolektívom, 1955 – 60), hotel Bôrik a amfiteáter na Búdkovej ceste v Bratislave (s kolektívom, 1973). Patril k výrazným osobnostiam slovenskej architektúry 2. polovice 20. storočia a ovplyvňoval dianie na architektonickej scéne Slovenska najmä okolo roku 1968. Žije v Bratislave.

Štefan Ďurkovič – narodený v roku 1929 v Továrnikoch. Architektúru vyštudoval na SVŠT v Bratislave v roku 1953. Spolupracoval prevažne so Š. Svetkom na súťažiach i na urbanistických a architektonických projektoch najmä v oblasti bytovej a občianskej výstavby.

K samostatným dielam patrí napr. Kartografický ústav v Krasňanoch a administratívna budova na Laurinskej ulici. Zomrel v roku 1996 v Bratislave.

prof. Štefan Šlachta
Foto: Dano Veselský