Poisťovne už rátajú škody po požiari v Banskej Štiavnici. Čo bude s nepoistenými štátnymi budovami?

Požiar, ktorý v sobotu vypukol v historickom objekte známej turistickej atrakcie Banka lásky sa rozšíril do ďalších siedmich budov na Námestí sv. Trojice. Poisťovne už teraz rátajú škody. Zarážajúce však je, že štátne budovy: Slovenské banské múzeum a Galéria Jozefa Kollára, ktorým zhoreli krovy a strechy, poistené neboli.

„Niektorí ľudia z ministerstva financií, ktorí hovoria, že do poistného sa dávajú také veľké peniaze, ktoré by bolo podľa nich užitočnejšie ušetriť a platiť len incidenty,“ povedal po požiari v Banskej Štiavnici minister životného prostredia Ján Budaj.

Žiadne závery z chýbajúcej poistky preto nechcel robiť. Škody plánuje vymáhať od pôvodcu požiaru, ktorým by mala byť neďaleká budova Banky lásky, ktorú majitelia poistili v poisťovni UNIQA.

„Aktuálne zisťujeme a analyzujeme rozsah škôd, k ďalším detailom sa preto zatiaľ nebudeme vyjadrovať,“ hovorí manažér korporátneho poistenia majetku UNIQA Tomáš Kráľovič.

Pripoistenie zodpovednosti

V tejto chvíli nie je jasné, či mala Banka lásky okrem svojej budovy pripoistenú aj zodpovednosť a v akej výške. Najprv sa musí vyšetrovaním zistiť príčina požiaru a či zaň majitelia budovy nesú zodpovednosť. Ak by ju nemali, na poistné plnenia z poistenia zodpovednosti by im nárok nevznikol, vznikol by len na plnenia z poistenia vlastnej budovy.

„Vzhľadom na to, že stále prebieha skúmanie rozsahu škôd, viac informácií zatiaľ nemôžeme poskytnúť. Takisto nie sme oprávnení bez súhlasu klienta informovať o detailoch jeho poistenia,“ spresnila Beáta Lipšicová, hovorkyňa poisťovne UNIQA.

Štát musí mať rezervy

Podľa Martina Šustera, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, na poistnom obvykle zaplatíme o desiatky percent viac, než je očakávaná výška škôd. Uviedol to na webe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

„Poistné sa totiž musí poisťovni oplatiť. Okrem nákladov na poistené škody musí poisťovňa vyzbierať aj na svoj zisk, na administratívne náklady aj na poistné podvody. Väčšina ľudí je voči riziku averzná a tak sa proti veľkým škodám rada poistí. Právnické osoby (firmy) sa obvykle považujú za schopnejšie znášať riziká. A štát ako najväčšia právnická osoba v krajine by mal vedieť zniesť aj tie najväčšie riziká. Štát by teda svoj majetok nemal poisťovať v komerčných poisťovniach, čím prepláca možné riziká o desiatky percent. To však neznamená, že by štát mal len tak ignorovať riziká a šetriť na poistnom. Naopak, štát by si mal byť rizík dobre vedomý a byť pripravený ich znášať. V štátnom rozpočte by sme namiesto nákladov na poistné mali mať dostatočnú rezervu na všetky fyzické škody na majetku štátu.“

Vláda príde s konkrétnymi číslami

Obnova objektov v Banskej Štiavnici bude podľa medializovaných informácií financovaná zo zdrojov štátu. Hovorca povereného predsedu vlády SR Matej Neumann nám potvrdil, že výjazdové rokovanie vlády bude v Banskej Štiavnici v najbližších týždňoch, termín ešte nespresnili.

„Presný termín výjazdového rokovania bude známy až vtedy, keď znalci vyčíslia škody po požiari na štátnych budovách v Banskej Štiavnici. Ministri prídu na rokovanie s konkrétnymi číslami a sumami určenými na opravu poškodených budov,“ povedal Neumann.

Pomoc žiadajú aj od EÚ

Slovenský europoslanec Robert Hajšel (SMER-SD) inicioval list poslancov Európskeho parlamentu adresovaný Eurokomisárke pre kohéziu a reformy Elisu Ferreirovú s urgentnou žiadosťou o pomoc pri financovaní následkov požiaru, ktorý v sobotu zachvátil viaceré historické budovy starého centra Banskej Štiavnice.

Ako europoslanec informoval v tlačovej správe, v liste žiada, aby v súčinnosti s kompetentnými orgánmi SR Európska komisia urgentne preskúmala možnosti využitia existujúcich finančných nástrojov EÚ, ako sú štrukturálne fondy pri nevyhnutnej následnej obnove zničených historických a kultúrnych pamiatok.

„S následkami ničivého požiaru, aký včera zažila Banská Štiavnica, nemôže bojovať žiadne mesto samo. Pomôcť mu musí nielen slovenská vláda, ale aj Európska únia,” zdôraznil europoslanec Hajšel, podľa ktorého ide aj o čas, preto začal konať okamžite.

O formách možnej pomoci z európskych zdrojov bude europoslanec osobne v Bruseli rokovať v nasledujúcich dňoch so zástupcami Európskej komisie a Európskeho parlamentu. „K listu sa môžu europoslanci pripojiť do pondelňajšieho rána,“ dodal Hajšel.