Ikona slovenskej architektúry 20. storočia: hotel Carlton

image 65777 25 v1

Príbeh bratislavského hotela Carlton, opradený mnohými historkami a spojený s mnohými slávnymi menami, sa stal dôležitou súčasťou bratislavskej histórie. Jeho vznik a architektúra sú súčasťou týchto legiend, rovnako aj osobnosť jeho autora, architekta Milana Michala Harminca.

Boj o  zachovanie a výsledná rekonštrukcia však Carltonu už nemohli priniesť to postavenie a slávu, ktorú mal v minulosti. Napriek tomu ostal ikonou hotelovej architektúry na Slovensku. Projekt hotela vznikol v rokoch 1925 – 1927 a vychádzal zo starších troch objektov jednoposchodových hostincov, ktoré tu stáli. Najznámejší z nich bol Hostinec u Zeleného stromu, vo dvore ktorého zriadili v roku 1839 konečnú stanicu konskej železnice. Ignác Feigler ml. ich koncom 19. storočia nadstaval na trojposchodové a vytvoril tri nové hotely Carlton, Savoy a National. Pred 1. svetovou vojnou sa stali majetkom jediného podnikateľa. Jeho dedičia sa po vojne rozhodli spojiť ich prestavbou. V Harmincovom ateliéri vznikol projekt, ktorý vyplnil prieluku medzi Carltonom a Savoyom novým objektom už so železobetónovým skeletom. Zvyšok sa nadstaval na šesť poschodí a vytvorila sa spoločná fasáda. Vznikol tak hotel, ktorý v tom čase patril s vyše 400 lôžkami k najväčším v strednej Európe. Mal pozoruhodnú interiérovú výzdobu, najmä štukové ornamenty a vitráže. Pôvodný Harmincov projekt z roku 1925 bol neskôr ovplyvnený jeho mladými spolupracovníkmi, najmä architektom E. Sporzonom. Fasády tak dostali oveľa silnejší modernistickejší charakter.
Historický bar je už tradične prestížnym miestom osobných aj obchodných kontaktov. S kapacitou 40 miest poskytuje ideálny priestor na tlačové konferencie a VIP stretnutia. Elegantný červený interiér baru zdôrazňuje pohodlné sedenie, historická knižnica, útulný kozub i čarovná atmosféra živej klavírnej hudby. Mirror bar je považovaný za jedno z posledných miest v Bratislave, kde môžete pôžitok z kávy doplniť o svoju obľúbenú cigaretu, či cigaru.

Historický bar je už tradične prestížnym miestom osobných aj obchodných kontaktov. S kapacitou 40 miest poskytuje ideálny priestor na tlačové konferencie a VIP stretnutia. Elegantný červený interiér baru zdôrazňuje pohodlné sedenie, historická knižnica, útulný kozub i čarovná atmosféra živej klavírnej hudby. Mirror bar je považovaný za jedno z posledných miest v Bratislave, kde môžete pôžitok z kávy doplniť o svoju obľúbenú cigaretu, či cigaru.

Historický bar je už tradične prestížnym miestom osobných aj obchodných kontaktov. S kapacitou 40 miest poskytuje ideálny priestor na tlačové konferencie a VIP stretnutia. Elegantný červený interiér baru zdôrazňuje pohodlné sedenie, historická knižnica, útulný kozub i čarovná atmosféra živej klavírnej hudby. Mirror bar je považovaný za jedno z posledných miest v Bratislave, kde môžete pôžitok z kávy doplniť o svoju obľúbenú cigaretu, či cigaru.

Polemiky nad rekonštrukciou

Po rokoch prevádzky však začali rôzne stavebné konštrukcie komplexu, sčasti pôvodné drevené, prinášať veľké problémy, napr. zle fungujúce inžinierske siete, zlá požiarna bezpečnosť atď. To viedlo k potrebe rozsiahlej rekonštrukcie celého komplexu. Uvažovalo sa aj o jeho zbúraní a nahradení novým objektom. Rozhodovanie o podobe jeho rekonštrukcie sa rodilo veľmi ťažko. Nostalgické snahy o zachovanie všetkého pôvodného sa ukázali ako nereálne, pretože nová moderná prevádzka si vyžadovala, logicky, nové podmienky. O hotel mali záujem mnohé zahraničné spoločnosti, zostával však majetkom štátu. Až v roku 1997 bola vypísaná súťaž, v ktorej hotel získala belgická spoločnosť TRACTEBEL S. A. Autorom projektu rekonštrukcie sa stal architekt Vladimír Vršanský so spolupracovníkmi (architekti Pavol Senecký, Peter Návrat a Vladimír Zigo), ktorý sa už viacero rokov zaoberal touto úlohou. Rekonštrukcia bola ukončená v roku 2001. Z pôvodnej hotelovej prevádzky sa stala polyfunkčná. Dnes sú tu okrem hotelového ubytovania aj administratívne a obchodné priestory, vybudované je aj prepojenie na podzemné garáže a na Mostovej ulici sa realizuje nový objekt, ktorý sa tiež stane súčasťou komplexu. Spolu s autormi rekonštrukcie areálu SNG (ateliér Kusý – Paňák) sa riešilo aj dotvorenie komplexu Carlton – Savoy zo strany Paulínyho ulice.

Aj interiéry Carltonu prešli rozsiahlou rekonštrukciou.

Aj interiéry Carltonu prešli rozsiahlou rekonštrukciou.

Lobby bar

Lobby bar

AUTOR STAVBY: MILAN MICHAL HARMINC (1869 – 1964)

Patrí k najvýznamnejším slovenským architektom a staviteľom. Rodák z Kulpína na Dolnej zemi začínal ako kreslič v Budapešti a postupne sa vypracoval na autora mnohých významných budov v celom Rakúsko-Uhorsku. Od roku 1914 pôsobil na Slovensku. K jeho dielam patria Szontághovo sanatórium v Starom Smokovci, bývalá budova Tatra banky v Bratislave, budovy SNM v Martine a v Bratislave, desiatky kostolov na celom Slovensku, viaceré školy, nemocnica v Skalici, liečebný dom v Tatranskej Polianke, viaceré vily a rodinné domy. V slovenskej architektúre 20. storočia zanechal nezmazateľnú stopu. Zomrel ako 95-ročný v Bratislave.

AUTOR REKONŠTRUKCIE: VLADIMÍR VRŠANSKÝ (nar. 1950)

Narodil sa v Bratislave, kde v roku 1974 ukončil na SVŠT štúdium architektúry. Krátko pracoval vo Vojenskom projektovom ústave Praha, potom od roku 1975 spoluzakladal a neskôr viedol ateliér v Projektovom ústave obchodu a cestovného ruchu v Bratislave. Po roku 1990 založil a dodnes vedie vlastný Ateliér obchodu a cestovného ruchu v Bratislave. Projekt rekonštrukcie Carltonu patrí k jeho najvýznamnejším dielam. Navrhoval tiež podzemné garáže na Hviezdoslavovom námestí, rekonštrukciu Kernovho domu na ulici Rybárska brána, bytový dom Pomaranč a Casa Pueblo, dostavbu na Mostovej ulici 4 až 6 a hotel Mamut v Bratislave. Za Casa Pueblo dostal spolu so synom cenu CE∙ZA∙AR 2012.

Harmincov projekt z roku 1925 bol neskôr ovplyvnený jeho mladými spolupracovníkmi, najmä architektom E. Sporzonom. Fasády tak dostali oveľa silnejší modernistickejší charakter.

Harmincov projekt z roku 1925 bol neskôr ovplyvnený jeho mladými spolupracovníkmi, najmä architektom E. Sporzonom. Fasády tak dostali oveľa silnejší modernistickejší charakter.

TEXT: PROF. ŠTEFAN ŠLACHTA  
Foto: Dano Veselský
dokumentácia: ING. ARCH. VLADIMÍR VRŠANSKÝ

Článok bol zverejnený v časopise ASB.