Park 4Dvory v Českých Budějoviciach vrátil prírodu do mesta

Vegetácia je dnes v mestách veľmi žiadaným tovarom. Lenže práve pohľad na zeleň ako na tovar, ako na komoditnú zložku kvality života svojou často instantnou realizáciou prírode škodí. Preto poteší, že M&P Architekti a David Prudík Architekti využili pri riešení návrhu a realizácii projektu Park 4Dvory úplne odlišné nástroje. V ich koncepte hrala prím príroda a jej sukcesívna sila.

České Budějovice sa síce môžu pochváliť přemyslovskou históriou pri založení sídla, ale inými torzami svojej nedávnej stavebnej minulosti sa už toľko pýšiť nemôžu. Juhočeská metropola sa totiž počas posledných pár storočí radila k vojenským mestám s posádkou. Okrem ikonického Švejka a rakúsko-uhorských kasární 91. regimentu tu sídlili aj neskoršie útvary delostrelcov, pechoty, motostrelcov a tankistov.

Ako nie príliš príťažlivé dedičstvo minulosti po nich zostalo množstvo vojenských objektov, strelníc a cvičísk, ktoré zjazvovali tvár krajského mesta na sútoku Malše a Vltavy. Jedným z takých rozsiahlych areálov, síce s minulosťou, ale bez budúcnosti, bol aj priestor tankodrómu. Ten vybiehal na okraji štvrte Čtyři Dvory, úzko priliehajúc k areálu bývalých kasární na Ulici E. Rošického.

Poloprírodné územie zaburinené zarastajúcimi náletovými drevinami, s niekoľkými fragmentmi betónových stavieb a dosť veľkým množstvom čiernych skládok. Voči nim boli v kontraste mokraďové tône, z ktorých sa na jar hlásili žaby. Miesto dobré akurát pre terénnych bežcov a psičkárov, skracujúcich si cestu medzi hlavnými sídliskami Máj a Vltava. Jednoducho miesto stojace nielen na okraji mesta, ale aj záujmu pánov z mestskej radnice.

Bol to zdroj častých sťažností a komplikácií, ako to už s podobnými areálmi býva zvykom. Nedá sa pritom povedať, že by územie neskrývalo potenciál. Aj preto sa prakticky počas dvoch dekád viedli okolo možného využitia diskusie, ktorých výstupom bola aj súťaž architektonických návrhov. Na regionálne pomery sa ich zišiel nebývalý počet – až dvadsaťpäť.

Celý park pretína geometrická sieť spojníc. Najvyššia terénna vlna skrýva kaviareň.
Pohľad na kaviareň.
Kaviareň (vpravo) a ihrisko.
Kaviareň ponúka krytý priestor na posedenie až pre 32 návštevníkov.
Vyvýšené cesty sú plné zelene.
Park je vybavený atypickými lavicami Vagabund.
V parku nechýba skejtpark, fitcesta a detské ihriská.
Parkové cesty sú riešené štrkopieskovým násypom.

Park s vlastným životom

Z náročných kritérií poroty sa nakoniec vykryštalizoval projekt, ktorý obyvatelia Českých Budějovíc s nadšením prijali za vlastný. Reprezentatívny Park 4Dvory, za ktorého návrhom stojí tvorivé trio Markéta a Petr Veličkovci (ateliér M&P Architekti) a David Prudík. Akcent na prírodnú zložku tu bol skutočne výrazný, pretože tu dominovala divočina územia zakončeného rybníkmi.

A ako hlavný činný faktor tu vystupuje aj naďalej. Ako je to možné? Veličkovci totiž veľmi správne odhadli, že charakter spomenutého územného celku sa nedá chápať ako statická a zakonzervovaná jednotka, ale ako svojbytný systém jednotlivých poprepájaných habitatov, podliehajúcich svojmu vlastnému vývoju a ovplyvnených sukcesiou.

Tento ekologickými vedami dobre opísaný proces sa zriedka zrkadlí v práci stredoeurópskych krajinárov, a preto treba vyzdvihnúť, ako funkčne ho architekti zapojili do svojho konceptu. Park 4Dvory nie je zložkou mestskej zóny, ale jej doplňujúcou zelenou súčasťou, nárazníkovou zónou a prechodom do otvorenej krajiny.

Je definovaný ako priestor, v ktorom je riadená a usmerňovaná sukcesia – teda rozfázované zmeny v zložení spoločenstiev rastlín a živočíchov – súčasťou žiaducej premeny celého územia. Laicky povedané, na nekosenej lúke nebudete zbytočne sadiť stromy, pretože tie tam do dvadsiatich rokoch porastú samy od seba.

Vylúčite aj plošne pôsobiace vstupy do prebiehajúcich dejov, len ich vhodne usmerníte. Tento spôsob vedenia krajinárskej práce (typický skôr pre lužné lesy Dunaja pred Viedňou a mechaniku poldrov v Holandsku alebo berlínsky Park am Nordbahnhof) v Čechách často nevidno. A to je škoda aj z čisto praktických hľadísk: je to totiž finančne veľmi nenáročný spôsob realizácie komplexnej zelene.

Zelene, ktorá je, pravda, v nástupe trochu pomalšia, ale zato s dlhodobou pridanou hodnotou nového prírodného celku. Patrí sa dodať, že České Budějovice sú v tom trochu popredu: s podielom zelene (vrátane lesov) na rozlohe mesta 10,33 % a parkovej zelene na rozlohe mesta 3,2 % tu už o prospešných efektoch vegetácie niečo vedia. A práve preto ich neinvazívny prístup architektov tak oslovil.

Celý park pretína geometrická sieť spojníc. Najvyššia terénna vlna skrýva kaviareň.
Celý park pretína geometrická sieť spojníc. Najvyššia terénna vlna skrýva kaviareň. | Zdroj: Jakub Holas, Petr Velička

Kde má byť príroda, stačí vegetáciu len usmerňovať

Z čisto geologického hľadiska je územie Park 4Dvory spletitou mozaikou piesčitých násypov a ťažkej ílovitej pôdy, ktorá výrazne povrchovo zadržiava zrážkovú vodu. Členitý reliéf je pre ekológov sympaticky naklonený tvorbe sezónnych tôní a mokradí, ale inak úplne nevhodný na cielenú výsadbu drevín.

Umelé dosadzovanie vyrastených stromov by tu bolo podmienené nákladným hĺbením, nánosom špecifického substrátu, drenáží, a to všetko pre neoptimálne podmienky s pretrvávajúcou neistotou znehodnotenia a rizikom odumretia. Preto celý miestne príslušný projektový princíp riešenia vegetácie spočíval v ponechaní väčšej časti parku prirodzenému vývoju.

Vyhotovená súpiska prítomných drevín slúži ako podklad ďalšej práce, pri ktorej sú regulované nepôvodné a nežiaduce druhy. Pri kroch sú prečisťované prehustené porasty, trávy sa kosia len pozdĺž ciest. Lokálne sa akcelerujú žiaduce procesy výsevom špecifických druhov tráv (úplne pasívne, kôpkovaním a vypadaním).

To všetko pod dohľadom profesionálnych botanikov a fytocenológov z miestnej univerzity. Územie si teda ponecháva svoj charakter a vo svojom vyznení je len ľahko modifikované. Stále však zostáva divočinou, na hony vzdialenou uhladenosti a gýčovitosti väčšiny súčasných intervencií vo verejnom priestore.

Kaviareň (vpravo) a ihrisko.
Kaviareň (vpravo) a ihrisko. | Zdroj: Jakub Holas, Petr Velička

Priestor pre prírodu a pre ľudí

Geometrická sieť spojníc pretína celý Park 4Dvory. Z dôvodu inundácie areálu sú vyvýšené nad terén a riešené štrkopieskovým násypom. Zbrázdená krajinka parku s jeho presypmi a zatrávnenými kopčekmi korešponduje s vloženými stavebnými celkami: kaviarňou krytou terénnou vlnou (zastavaná plocha 170 metrov štvorcových, kapacita pre 32 hostí).

Je dôstojným miestom na zastavenie i posedenie, ktoré, podobne ako množstvo vložených ihrísk a športovo-rekreačných prvkov, svojou nenápadnosťou a realizáciou nenarušuje charakter miesta. Ten si areál uchováva aj po zotmení, pretože osvetľujúce telesá sa obmedzujú len na kríženie ciest. Nie je to instantný zelený bulvár, ale prírode blízke územie. A to je dnes veľmi vzácny prejav.

Projekt Park 4Dvory bol nezávisle ohodnotený IFLA a dočkal sa mnohých ocenení: nominácie BIGMAT a čestného uznania Presta Jižní Čechy (oboje 2015), čestného uznania Grand Prix Obce architektů (taktiež 2015), nominácie na Českú cenu za architektúru (2016), ocenení v súťaži Park roku (2017), v roku 2020 German Design Award winner – Excellent Architecture v kategórii Conceptional architecture, bol prezentovaný na medzinárodných konferenciách v Barcelone a Innsbrucku.

Mesto České Budějovice v súčasnosti pripravuje projekt na rozšírenie Parku 4Dvory, ktorého autorom bude opäť ateliér M&P Architekti a David Prudík Architekti. Základnou myšlienkou nadväzujúceho projektu bude zjednotiť nové priestory a pozemky a napojiť ich na už fungujúcu časť s jasne danou identitou.

V parku nechýba skejtpark, fitcesta a detské ihriská.
V parku nechýba skejtpark, fitcesta a detské ihriská. | Zdroj: Jakub Holas, Petr Velička

PARK 4DVORY

Miesto: České Budějovice
Architekt: M&P Architekti – David Prudík Architekti
Vedúci projektu: Markéta a Petr Veličkovi a David Prudík
Investor: Mesto České Budějovice
Rozloha: 28 400 m2
Realizácia: 2014

Radomír Dohnal