Tip na výlet: CAMP, Baba či Palmovka. Praha inšpiruje špecifickým urbanizmom

Praha je zapísaná v zozname UNESCO, no to určite nie je jediný dôvod, prečo ju navštíviť. Z urbanistického hľadiska je mesto posledné roky inšpiráciou pre Bratislavu v rôznych projektoch.

Praha od roku 2013 pracuje na väčšej aktualizácii strategického plánu mesta. Zástupcovia mestských inštitúcií a verejnej správy spolu s neziskovým a súkromným sektorom diskutujú pod vedením odborníkov o problémoch a o rozvoji českej metropoly. Mesto schválilo územný plán v roku 1999, odvtedy sa dopĺňa a aktualizuje.

Praha zvolila vo svojom plánovaní odlišný postup ako ostatné postkomunistické mestá. Snaží sa do procesu viac zapojiť verejnosť. Verejné témy sprostredkúva vo svojom urbanistickom hube CAMP, kde na to využíva moderné technológie a metódy.

Metropolitný inštitút – inštitút vytvárajúci fungujúci kontext pre Prahu

Mesto má vlastný metropolitný inštitút − IPR Praha (Institut plánování a rozvoje hl. m. Prahy). Bol inšpiráciou a vzorom pre slovenský MIB (Metropolitný Inštitút Bratislava). IPR je hlavným koncepčným pracoviskom Prahy v oblasti architektúry, urbanizmu, rozvoja, tvorby a správy mesta.

Získava, spracúva a aktualizuje dáta potrebné na rozvoj mesta; poskytuje konzultácie, zastupuje Prahu v územnom plánovaní a uskutočňuje rôzne výskumy. Spolupracuje tiež s rôznymi inštitúciami na regionálnej, národnej i na medzinárodnej úrovni, vytvára spolupráce s vysokými školami, neziskovými organizáciami a s firmami v ČR aj na medzinárodnej úrovni.

Pražský inštitút má približne niečo nad 200 zamestnancov. Bratislavský sa rozrastá, aktuálne sa jeho počet zamestnancov pohybuje okolo 40. Viaceré úspešné projekty z Prahy použila aj Bratislava. Príkladom je drevená pražská lavička alebo projekt Sadni si, ktorý sa nachádza na rôznych miestach v Prahe, no v čiernej verzii (v Bratislave je červený).

Raj pre milovníkov urbanizmu a architektúry – CAMP

Metropolitný inštitút v Prahe stojí aj za skvelým projektom CAMP − Centrum architektury a městského plánování, Praha. CAMP sme už spomenuli v úvode ako miesto, kde IPR zapája verejnosť do tvorby mesta a do rozhodovacích procesov. Tento hub je inšpirovaný parížskym Pavilon Arsenal.

CAMP má ambíciu stať sa miestom, kam budú smerovať vaše kroky, keď sa chcete dozvedieť viac o pripravovaných stavebných zámeroch v Prahe (súkromných a verejných). Autori tvrdia, že chcú, aby sa z CAMP-u stala neutrálna platforma na diskusiu, nie miesto, kde presviedčajú verejnosť o nejakom konkrétnom „správnom“ riešení.

Návrhy sú v CAMP-e prezentované v širších kontextoch. Ukazujú, aký majú dosah na dopravu, občiansku vybavenosť a na ďalšie súvislosti. V CAMP-e sa organizujú pravidelné prednášky, diskusie, workshopy, premietania filmov, investori prezentujú svoje projekty. V objekte sa nachádza kaviareň a dizajnové kníhkupectvo. Ide o miesto, kde človek so záujmom o architektúru alebo urbanizmus dokáže stráviť aj pol dňa.

CAMP má aj svoj youtube channel, kde sa nachádza veľa zaujímavých rozhovorov s rečníkmi z celého sveta, ktorí do CAMP-u zavítali. Vstupné je voľné.

Funkcionalistický unikát – Baba

Po CAMP-e odporúčame zavítať do vilovej štvrte na vrchu Baba, ktorá je pre turistov menej známa. Ide o významnú vilovú štvrť v Dejviciach v Prahe 6. Vilová štvrť je zaujímavá tým, že vily boli veľmi nenásilne vložené do prostredia. Stoja na kopci, ktorý sa týči nad Prahou. Z víl máte výhľad na Pražský hrad, Staré Mesto, v súčasnosti už aj na vežiakové štvrte.

Štvrť začali stavať ako funkcionalistickú. V bývalej vinohradníckej oblasti sa v roku 1928 rozhodol Zväz československého diela vybudovať modernú záhradnú vilovú osadu, ktorá by sa stala inšpiráciou moderného bývania pre širšie vrstvy obyvateľstva.

V lokalite sa nachádza niekoľko domoradí vo veľmi zachovalom stave. Kolónia prekonáva podobné oblasti v Európe počtom domov, preto je unikátna v českom, ale aj v európskom meradle. Domy sa postavili ako na šachovnici, aby sa zachovali priestranné záhrady a aj prístup k výhľadom.

Za projektom stojí český architekt a urbanista Pavel Janák. Domy nie sú typické radové, keďže išlo o obyvateľov vyššej strednej vrstvy, ktorí chceli unikátnosť. Viaceré vily však majú podobné betónové a kovové prvky.

Prvé dve ulice Baby si držia svoj funkcionalistický ráz. Ostatné boli postavené neskôr, už za socializmu, čo sa vizuálne odráža na použitých materiáloch a niekedy aj na kvalite. Celá lokalita sa však nesie v podobnej výške budov a materiály sa medzi sebou takisto nebijú. Stále ide o veľmi zaujímavú lokalitu, ktorá môže dodnes slúžiť ako inšpirácia.

Z urbanistického hľadiska sa tiež dajú oceniť široké ulice a chodníky, na ktorých síce zeleň nie je zastúpená až v takom množstve, no dopĺňa ju bohaté množstvo stromov v záhradách a v predzáhradkách.

Palmovka – keď verejný priestor nie je verejný

O Palmovke sa hovorí ako o mieste s najväčším developmentom za posledné roky. Na každom rohu nájdete nové kancelárie, obchody, ale aj bytové objekty rôznych kvalít. Nás zaujal development DOCK, a to z dvoch dôvodov.

Developer sa, ako napovedá aj názov, rozhodol vytvoriť projekt v štýle dokov. Keďže ide o oblasť pri rieke, snažil sa ho urbanisticky zapracovať do prostredia.

V objekte sa nachádzajú promenády, v ktorých pravdepodobne bude po dokončení možné parkovať aj člny. Niektoré z kancelárskych budov majú tvary podobné dokom, v ktorých sa vyrábajú lode. Na ich fasády sa rozhodli vysadiť popínavé rastliny, čo v kombinácii s vodou a kaskádovým tvarom budov pôsobí efektne.

V objekte sa však nachádza veľa betónových a asfaltových povrchov. Do istej miery ich kompenzujú zelenými fasádami a strechami, no počas veľkého tepla je na nich nepríjemne.

Celú štvrť stavia jeden developer. Nestavia len samotné budovy, ale aj verejné priestory. Ako sme sa objektom prechádzali a fotili si lokalitu, prišiel za nami pracovník bezpečnostnej služby a povedal, že sa nachádzame na súkromnom pozemku a nemali by sme robiť fotky. Toto bol z nášho pohľadu zaujímavý moment, pretože vizuálne priestor nebol ohradený a pôsobil ako každý iný verejný priestor.

O verejných priestoroch sa často hovorí ako o základoch alebo o pilieroch demokracie. O miestach, kde sa ľudia môžu stretnúť a verejne vyjadriť svoj názor. Preto nám po upozornení skrsla v hlave myšlienka. Keď verejný priestor stavia súkromný investor a je aj v jeho vlastníctve, môže obmedzovať typy verejného života, ktoré sa na námestí budú diať? Nejde tu len o fotografovanie, ale aj bezdomovectvo, protesty a podobne.