image 101249 25 v1
Galéria(10)

Erste Campus vo Viedni

Neďalekú Viedeň síce vnímame ako nostalgické cisárske sídlo, no v skutočnosti sa mesto rýchlo mení. Medzi najväčšie viedenské projekty v poslednom čase patrí nová centrála spoločnosti Erste od architektov Henke Schreieck. Komplex na mieste zbúranej Südbahnhof, ktorá bola dobre známa väčšine Slovákov prichádzajúcim do metropoly Rakúska, už svojím netradične otvoreným riešením a organickou architektúrou zaujal odbornú aj laickú verejnosť.

01
04
07
02
03
09
10
05 1

Blízka Viedeň rastie a už teraz sa vie, že okolo roku 2030 prekoná hranicu dvoch miliónov obyvateľov. V husto zastavanom meste je však čoraz ťažšie hľadať rozvojové plochy na nové bývanie, obchod a administratívu s dobrou dostupnosťou na prepracovaný systém MHD. Najmä v centrálnej oblasti je rozvoj možný už len vďaka reurbanizácii starších, nedostatočne funkčných priestorov. Realizácia dlho odkladaného projektu novej viedenskej ústrednej stanice na mieste dvoch zastaraných tzv. hlavových nádraží vyvolala obrovskú stavebnú činnosť neďaleko jadra mesta, ktorá bola údajne viditeľná aj z vesmíru. Erste Campus, nová centrála skupiny Erste, patrí k vlajkovým lodiam celého projektu urbanizácie novej hlavnej stanice.

Nová štvrť sceľujúca tri mestské obvody

Väčšina si priestor v susedstve mestského parku Schweitzer Garten (Švajčiarska záhrada) ešte donedávna spájala s legendárnou budovou Südbahnhof, ktorá bola postavená ako povojnové provizórium po zbombardovaní rovnomennej stanice z čias cisárstva. Po odklonení železničnej dopravy na novú hlavnú stanicu v roku 2012 sa začali rýchlo búrať posledné pozostatky stanice, aby uvoľnili priestor novej výstavbe. Štvrť honosne nazvaná podľa susedného barokového zámku Quartier Belvedere spája tri mestské obvody Viedne s odlišným charakterom, ktoré sa stretávajú práve na nároží nového komplexu Erste Campus. Významná rakúska skupina Erste, ktorá má svoje obchodné akvizície v širokom priestore strednej Európy, si nevybrala pre svoju centrálu okolie novej hlavnej stanice Viedne náhodou. Pešia dostupnosť stanice, ktorá má ambíciu stať sa dopravným jadrom strednej Európy, len podčiarkuje to, že objekt sa má stať srdcom spoločnosti s nadregionálnym pôsobením.

Átrium prepája všetky interiéry budovy s verejným námestím aj neverejným parkom.

  Átrium prepája všetky interiéry budovy s verejným námestím aj neverejným parkom.

Od výškovej budovy k rozihranému bloku

Prípravy na vznik kampusu sa začali už v roku 2004 spolu s tvorbou územného plánu celej novej štvrte. Pôvodné úvahy o konvenčnom sídle spoločnosti vo výškovej budove boli aj s ohľadom na blízke barokové rezidencie a veduty svetovo presláveného mesta zamietnuté. Projekt budovy bol v roku 2008 zverený skúsenému tímu architektov Heine Schreieneck, ktorý mal za sebou už viaceré úspešné realizácie administratívnych komplexov, napríklad centrálu koncernu OMV nachádzajúcu sa tiež vo Viedni. Hmotové limity, ktoré pre zástavbu stanovil územný plán, boli pretransformované do unikátneho návrhu, ktorý skĺbil hmotu mestského bloku s hravým tvaroslovím výškových budov.

Prvotný drevený model návrhu.

  Prvotný drevený model návrhu.

Centrála ako „startup“

Koncepcia bola jasná už od začiatku – vytvoriť dôstojné a elegantné sídlo bankovej spoločnosti, ktoré bude však zároveň pôsobiť moderne ako sídla najúspešnejších „startupových“ firiem. Architekti Marta Schreieck a Dieter Henke nechceli skĺznuť ku klasickým návrhom fádnych administratívnych hranolov s pravouhlými pôdorysmi a monotónnymi kanceláriami. Celým komplexom sa teda ťahá snaha o organickosť a originálny dizajn. Finálny návrh preto pozostával z troch nepravidelne zakrivených objektov s átriom uprostred, pod ktorým sú v podzemí objekty prepojené. Riešenie má prepájať a vťahovať okolité mesto do vnútorného areálu, ale zároveň vizuálne rozširovať komplex do okolia.

Pôdorys prízemia celého komplexu.

  Pôdorys prízemia celého komplexu.

Zeleň nadohľad

Kvalitná architektúra musí myslieť najmä na svojho koncového používateľa, v tomto prípade zamestnancov skupiny Erste. Dôraz sa preto kládol na príjemné pracovné prostredie s kontaktom so zeleňou v átriu, ale aj susedným mestským parkom. Átrium však spĺňa aj inú úlohu. Architektom komplexu sa podarilo presvedčiť investora, aby sa exteriérové priestory čo najväčšmi otvorili verejnosti, ktorá tak zabezpečí, že areál bude živý aj mimo pracovných hodín. Na riešenie sadových úprav boli prizvaní rakúski krajinní architekti Maria Auböck a János Kárász, ktorí vytvorili unikátny dvojúrovňový zelený priestor s príjemnou mierkou, hoci je obklopený kancelárskymi budovami. Kým spodná úroveň je prístupná verejnosti, horná úroveň na oblých premosteniach je určená zamestnancom.

Vstupná hala do administratívnej časti spolu so zeleným átriom.

 Vstupná hala do administratívnej časti spolu so zeleným átriom.

Transparentnosť v každom detaile

Nápadité riešenie kancelárskej časti sa začína už vo veľkorysom parteri, ktorý slúži ako nástupný priestor do jednotlivých zložiek spoločnosti. Cieľom bolo nevytvoriť chladný administratívny parter, ale priestor, ktorý oživí aj okolité uličné priestory. Verejnosť tak môže využívať obchody, kaviarne a reštauráciu orientovanú do okolitých ulíc a átria. Verejné prízemie plynulo prechádza do vnútrofiremnej časti, kde sú umiestnené zasadačky aj rozsiahle auditórium. Samotné priestory sú riešené mimoriadne flexibilne, čo umožňuje nastaviť rozsah pracovných jednotiek na poschodiach od 30 až do 70. Možnosťou je tiež riešenie pracovísk vo forme „open space“, ale aj ako jednotlivé kancelárie. Celú administratívnu časť prepája najmä snaha o vysokú transparentnosť všetkých priestorov, čo umožňujú celozasklené fasády i veľké a otvorené interiéry.

Zelené átrium uprostred komplexu.

  Zelené átrium uprostred komplexu.  

Dôraz na kvalitné, ale nie drahé materiály

Mimoriadny dôraz sa kládol na výber kvalitných materiálov. Investor nepripustil žiadne imitácie, ale zároveň nechcel drahé a okázalé materiály, ako sú mramor či žula. Materiálová škála pre jednotlivé priestory bola citlivo vybraná spolu s investorom pomocou vzorkových dosiek. Rozhodnutie nakoniec padlo na kombináciu dreva, jemne tónovaných kazeínových omietok a terrazzovej podlahy. Remeselná kvalita nemohla chýbať pri všetkých detailoch, dbalo sa aj na použitie ručného opracovania, najmä pri drevených prvkoch stien, ktoré nakoniec dosiahli rozmer takmer 40-tisíc m2.

Oddychová zóna vo vstupnej hale.

Oddychová zóna vo vstupnej hale.

Inšpiratívna i pre iných

Komplexné riešenie Erste Campus dáva víziu, že aj administratívna zástavba, ak je dostatočne transparentná, otvorená verejnosti a mestskému priestoru, spoluvytvára pozitívny obraz o meste a jeho identite. Nová centrála chce byť vnímaná ako nekaždodenný priestor, ktorý zároveň svojou kvalitou zvyšuje každodenný štandard svojich zamestnancov aj obyvateľov Viedne.

Erste Campus Wien

Miesto: Viedeň, Rakúsko
Investor: Erste Group Bank AG
Developer: Erste Group Immorent AG
Autori návrhu: Henke Schreieck Architekten
Návrh interiéru: Kinzo
Hlavný projektant: Gmeiner Haferl
Výstavba: 1. Q/2012 – 1. Q/2016
Úžitková plocha: 14 500 m2
Plocha pozemku: 25 000 m2
Parkovacie miesta: 600

Rez komplexom Erste Campus.

  Rez komplexom Erste Campus.

 

TEXT: Ivor Švihran
DOKUMENTÁCIA: Henke Schreieck Architekten
FOTO: Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2018.