Bezručova Office and Residence: funkcionalizmus oblečený v luxuse

Nedávno bol odovzdaný do užívania luxusný development Bezručova Office and Residence, ktorý počas svojej realizácie vyvolal viaceré diskusie odbornej i laickej verejnosti. Zložitá rekonštrukcia významnej funkcionalistickej pamiatky v strede bratislavského Starého Mesta sa pod dohľadom príslušného pamiatkového úradu dokončila a začína plniť svoju novú funkciu. Bezručova Office and Residence. Výstavba stála bezmála 47,9 milióna eur.

Objekty Bezručova 3 a 5 tvoria jednotný hmotovo-kompozičný celok vymedzený ulicami Bezručova, Gajova, Lomonosovova a Dobrovičova. Obe budovy sú národnou kultúrnou pamiatkou a predstavujú jeden z najvýznamnejších príkladov funkcionalistickej medzivojnovej architektúry na Slovensku. Dielo architektov Aloisa Balána a Jiřího Grossmanna bolo navrhnuté a zrealizované s použitím najmodernejších konštrukcií a materiálov svojej doby.

V rámci rekonštrukcie objektu Bezručova 3 došlo k odstráneniu nepôvodnej nadstavby so šikmou strechou, dobudovanej v neskorších obdobiach počas využívania budovy. Asanovaná časť bola nahradená novou nadstavbou s ustúpenými podlažiami tak, aby jej tvarové a materiálové riešenie vizuálne tvorilo kontrastnú líniu medzi novou a pôvodnou časťou objektu.

Funkčnú náplň objektu Bezručova 3 tvorí primárne bývanie (byty) a apartmánové bývanie, situované na prvom až šiestom nadzemnom podlaží, dopĺňajú ich občianska vybavenosť so zdravotníckym zameraním a kancelárske priestory.

Každý byt a apartmánový byt má vlastnú lodžiu alebo terasu s možnosťou prirodzeného osvetlenia a vetrania aj do priestoru dvoch átrií, do ktorých sú prevažne orientované priestory kuchýň a kúpeľní. Väčšie z átrií, nachádzajúce sa v strede objektu, je prístupné pre obyvateľov a návštevníkov budovy. Funkčné celky budovy sú vzájomne prepojené novovybudovanou podzemnou garážou pod Lomonosovovou ulicou.

Realizačný projekt s pomocou BIM

Generálnym projektantom realizačnej fázy projektu sa stala spoločnosť ACREA, ktorú oslovil generálny zhotoviteľ. „Našimi podkladmi bol projekt na stavebné povolenie, ktorý spracoval architekt Dušan Dinaj,“ hovorí Ing. arch. Michal Pasiar, riaditeľ spoločnosti ACREA.

„Nadväzovali sme na jeho projekt a od začiatku sme s ním boli v úzkom kontakte s tým, že sme nemali ambíciu do jeho konceptu vstupovať. V čase podpisu zmluvy, teda v októbri 2016, sa však už na stavbe lial betón a my sme museli počas výstavby celý objekt nanovo vyprojektovať. A to nehovorím iba o geometrii, ale o celkovej energetickej koncepcii, čo sa dotklo prakticky všetkých profesií,“ vysvetľuje Dinaj.

BIM využívali najmä subdodávatelia pri koordinácii – vzduchotechnika, vykurovanie, zdravotechnika a podobne. Tí si model pochvaľovali. „Pri rekonštrukcii často prichádzali kolízne situácie a som presvedčený, že bez BIM-u by sme mnohé z nich nevyriešili. Netreba si však robiť ilúzie, že v období, keď sa už leje betón, je k dispozícii dostatok času na dokonalý model. Našou úlohou bolo najmä predbehnúť stavbu, keďže sa začala bez projektu, a poskytovať pre ňu použiteľné výstupy. Dnes vieme, že to technicky nie je možné… Nakoniec sa nám to podarilo dokončiť do zdarného konca, riešili sme veci typické pre rekonštrukciu, pri ktorej je vždy istá miera neočakávaných situácií,“ dodáva.