Nedostatok financií alebo ich nesystémové prerozdeľovanie? Ako sa na Slovensku zachraňuje kultúrne dedičstvo
Broňa Tarnócy V zmysle Ústavy Slovenskej republiky je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo, preto by ochrana jeho vybranej súčasti – pamiatok – mala byť samozrejmosťou. Právny rámec pre ochranu pamiatok vytvára zákon. Zdá sa, že ako pre koho. Čo presne dnes znamenajú slová zákona: „... je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo“?
Ctrl + C 2024 a Crtl + V 2025
„A to nehovorím o podprograme 1.2, pod ktorý spadajú diela chránené organizáciou UNESCO ako napríklad Banská Štiavnica, Levoča, Bardejov, Vlkolínec… Sú to veľké projekty. Podprogram 1.3 zahŕňa edičnú a publikačnú činnosť. Ani tam nepadli žiadne rozhodnutia. V podprograme 1.4 bolo navrhnuté bodovanie žiadateľov v roku 2024 schválené komisiou až v júli. Ministerka kultúry nebola schopná ani v auguste rozhodnúť, kto koľko dostane,“ vysvetľuje situáciu Mazúr.
Rozhodnutie o prerozdelení financií padlo až v septembri a zdá sa, že absolútne nespravodlivo. Jeden zo žiadateľov získal z celého balíka (cca 1 milión eur) až 800-tisíc eur. Ostatní žiadatelia dostali zmluvy na podpis. Túto situáciu si isto všetci veľmi dobre pamätáme. Vieme, že niektorí ich nepodpísali, ale vrátili ich. Vedeli totiž, že už je neskoro a nebudú môcť dodržať termíny vyúčtovania, keďže práce prebiehajú do konca septembra-októbra.
„Sezónu v roku 2024 môžeme pokojne nazvať úplne stratenou. A v tomto roku sa to opakuje opäť – odborná komisia zasadla v marci, rozdelila relatívne dosť peňazí, obodovala projekty a vedenie ministerstva dostalo výstupy z komisie. Do dnešného dňa (23. jún) nebol však nikto informovaný, aká je situácia, či protokoly ministerka podpísala a či sú pripravené zmluvy. Ministerstvo ich má od apríla a zatiaľ to vyzerá tak, že za dva mesiace s tým nespravili nič. Celé vedenie Ministerstva kultúry SR je čistá hrôza, kocúrkovo,“ vysvetľuje situáciu k dnešnému dňu Mazúr.
Jeho slová potvrdzuje aj architekt Martin Varga: „V súčasnosti prebieha ten istý scenár ako minulý rok: odborné komisie zasadli a rozhodli už v marci, no do dnešného dňa nemáme informácie napriek tomu, že sme sa pýtali na základe infozákona. Bez odpovede (dúfam, že sa to čoskoro zmení). Už sme mohli dva mesiace murovať.“
Ignorovanie odporúčania členov odborných komisií
Ľudia, ktorí už od apríla mohli pracovať, sú stále v neistote. Prečo? MK SR pravdepodobne nevenovalo dostatočnú pozornosť príprave zmlúv a zverejneniu vyhodnotenia žiadostí včas. Keby ministerstvo konalo promptnejšie, ľudia by mali istotu, vedeli by, koľko financií dostanú, a mohli by začať robiť. A ako na to reagujú mnohé občianske združenia? Najčastejšie si v takýchto prípadoch požičajú peniaze. Môžu tak začať pracovať čo najskôr a neskôr si ich prefinancujú.
Náklady na obnovu sú totiž rozložené počas celého roka a sú reálne a opodstatnené od jeho začiatku. Ale keď nikto nevie, kedy bude projekt schválený a koľko nakoniec dostane, je to veľmi zlé. Niekedy až likvidačné. Tento problém sa opakuje už druhý rok a ľudia sú z toho nešťastní. „Financovanie obnovy pamiatok je všeobecne na pleciach ich vlastníkov, a to z ich vlastných zdrojov, pôžičiek a hypoték a možných domácich a zahraničných grantov.
V podstate jediným zdrojom finančnej pomoci na výskum a obnovu pamiatok zo strany štátu, ktorý reprezentuje ministerstvo kultúry, je jeho dotačný program Obnovme si svoj dom.
No, žiaľ, výška alokovaných finančných prostriedkov je nedostatočná, a čo je podľa môjho názoru horšie, v poslednom období pôsobí nesystémovo a netransparentne. Najmä preto, že finálne rozhodovanie o pridelení dotácií často úplne ignoruje odporúčania členov odborných komisií. Aj preto sa mnohí z nich vzdali členstva v týchto komisiách.
Výsledkom je, že ľudia – vlastníci alebo správcovia pamiatok – sú demotivovaní, strácajú dôveru a možnú obnovu odďaľujú alebo ju prerušia,“ vysvetľuje Miloš Dudáš, pamiatkar a bývalý dlhoročný riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Žilina a vysokoškolský pedagóg.
Problematické a nesystémové prerozdeľovanie financií
Pri takomto nesystémovom prerozdeľovaní financií nie je šanca opraviť celý objekt za jednu sezónu. „Preto je to rozdelené do viacerých sezón. Ak sa niečo rozpracovalo v minulých rokoch a nebolo ešte úplne dokončené, hrozí deštrukcia jednotlivých častí stavby. „Na konci dňa“ investované peniaze, práca a čas vyjdú úplne nazmar. A môže sa to robiť sčasti odznovu až vtedy, keď budú financie.V takýchto prípadoch hrozí deštrukcia niektorých častí pamiatky, kde už bola čiastočne začatá rekonštrukcia, alebo jej konzervácia,“ spresňuje aj Mazúr.
„V prípade krajských pamiatkových úradov táto neistota a úplné finančné podhodnotenie nielenže začali obmedzovať odbornú prácu v teréne, ktorá je pre pamiatkara alfou a omegou, ale v poslednom období celkom zmrazili akékoľvek vlastné odborné projekty či iniciatívy, dokonca veľmi obmedzili účasť pamiatkarov na vedeckých či odborných podujatiach doma a v zahraničí,“ dodáva Dudáš, podľa ktorého nedostatky v procese financovania bránia komplexnej obnove.
„Prioritne ani nejde o nedostatok financií, ale o ich problematické a nesystémové prerozdeľovanie. A potom o výšku samotnej dotácie. Tá by mala vždy reflektovať realizovateľnosť ucelenej a logickej etapy obnovy pamiatky. Podľa mňa je lepšie podporiť menej projektov, ale vyššou a zmysluplnou sumou ako veľa projektov, kde suma má takmer len symbolickú výšku. Aj v tomto prípade platí, že niekedy menej je viac.“
Za najčastejšie nedostatky alebo prekážky v procese financovania, ktoré bránia komplexnej obnove, považuje architekt Martin Varga predovšetkým absenciu dlhodobého plánu financovania, ako aj starostlivosť o jednotlivé národné kultúrne pamiatky, dlhodobú garantovanú podporu od štátu a akceptáciu samotného procesu.
Ako príklad uvádza obnovu Bojnického zámku: „Keď si predstavíme projekt obnovy Bojnického zámku, mal by mať niekoľko rokov (minimálne tri) na prípravnú a výskumnú dokumentáciu a následne aspoň šesť rokov na realizáciu. To, samozrejme, nie je možné v súčasnosti zaručiť.“
Prerušená kontinuita bude mať trvalé následky
Dnes sa v priamom prenose deje deštrukcia na všetkých úrovniach, vo všetkých dôležitých oblastiach, ktoré MK SR pod súčasným vedením ničí. Cielene likviduje to, čo sa roky budovalo – boli odvolaní všetci riaditelia krajských pamiatkových úradov, takmer všetci riaditelia múzeí a galérií. Kontinuita bola úplne zrušená tak, ako aj mnohé pripravované kultúrne podujatia.
„Je to absolútna katastrofa. Nič dobré nás nečaká, neviem, koľko rokov bude trvať, kým sa naša kultúra z tohto spamätá. To, čo robí súčasné vedenie ministerstva kultúry, je úplne nesprávne,“ dodáva Ratibor Mazúr.
