Vladimír Benko: Za kvalitu sa platí
Akú víziu ponúka kandidát na funkciu predsedu Slovenskej komory stavebných inžinierov? Ako tínedžer chcel hrávať futbal za AC Miláno, neskôr ho vábilo čaro jadrovej fyziky, sníval o pilotovaní na stíhačkách, aby sa nakoniec definitívne upísal stavebníctvu. Pôsobil na Stavebnej fakulte STU v Bratislave, na Technickej univerzite vo Viedni, vybrala si ho americká firma Commercial Intertech v Luxembursku, spolupracoval na veľkých projektoch pre nemecké i rakúske stavebné firmy, prednášal, organizoval konferencie.
Pole vašej pôsobnosti je naozaj široké. Ako to všetko stíhate?
Je to náročné, ale zatiaľ to ide. Absolvoval som aj manažérske kurzy vo švajčiarskej firme, kde som sa naučil rozvrhnúť si rozumne čas. Dôležité je triedenie informácií, vyberanie si podstatných priorít pre realizáciu, ale hlavne pohľad do budúcnosti – koncipovanie dlhodobejších cieľov. Najpodstatnejšou súčasťou úspešného napredovania sú ľudia, s ktorými spolupracujete. Bez nich by som nespravil nič.
Ako prvý podpredseda SKSI ste minulý rok zorganizovali inšpiratívnu panelovú diskusiu s medzinárodným obsadením, na ktorej sa diskutovalo o súčasných problémoch verejného obstarávania a dôležitosti kvalitných stavieb. Čo z nej pre Slovensko vyplynulo?
Vo sfére verejného obstarávania sa prijali v legislatíve na Slovensku zákony nastavené v Európskej únii. V zásade existujú dve možnosti: verejné obstarávanie na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky alebo najnižšej cenovej ponuky…
…tá druhá je u nás populárna, ale od kvality má občas poriadne ďaleko.
Určite, pretože platí, že kto ju dá, ten berie. Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka je trochu komplikovanejší proces s náročnejšou prípravou metodiky. Na jednej strane je to váha kvality všetkých ponúkaných služieb aj s údržbou prevádzky a na druhej legislatívne vyladenie pre takýto spôsob obstarávania.
Vieme na Slovensku legislatívne upraviť podmienky na dosiahnutie kvalitnejších stavieb?
Slovensko je jedným z 27 štátov Európskej únie, a keď to funguje v niektorých štátoch EÚ, iste je to možné nastaviť aj na Slovensku. Stavební inžinieri sú na Slovensku nútení, aby išli do najnižšej cenovej ponuky, inak zákazku nedostanú. Máme tu aj veľkú konkurenciu zahraničných inžinierov, a, žiaľ, v mnohých prípadoch sú to práve oni, ktorí tlačia minimálne ceny niekedy až pod hranicu priamych nákladov. Naše inžinierske kancelárie sa potom dostávajú do situácií, keď im trh nedovolí, aby si obstarali primeraný hardvér a softvér, či platili prenájom kancelárie.
To bol aj hlavný dôvod na zorganizovanie panelovej diskusie?
Hlavným dôvodom bolo nájsť cestu na zabezpečenie kvality stavieb a najmä ich predpísanej spoľahlivosti proti zlyhaniu, aby sa konštrukcie nemuseli zosilňovať skôr, ako dôjde ku kolaudácii – čoho sme svedkami, a nielen na Slovensku. Predovšetkým z týchto dôvodov nás v Komore zaujíma výsledný produkt a jeho príslušná kvalita, ktorá sa dá dosiahnuť len dôsledným nastavením vo všetkých oblastiach: stavebný zákon, vyhlášky, stavebné firmy, projektanti, stavebný dozor a podobne…
Čím by sa teda malo riadiť nastavenie honorárového poriadku?
Jeho nastavenie je jednoduché – za kvalitnú prácu musí byť primeraná odmena. Samozrejme, prítomná musí byť aj kontrola. Keď niekto dostane na takú náročnú prácu dostatok času aj financií a svoju prácu nezvládne v primeranej kvalite, musí niesť zodpovednosť a dôsledky, a to sa musí zistiť skôr, ako sa začne so stavbou. Na Slovensku, ale aj v drvivej väčšine krajín Európskej únie, je to zatiaľ ponechané na voľný trh. Jedinou krajinou, ktorá to posúva v rámci EÚ dopredu, je Nemecko. Spočiatku síce bol ich honorárový poriadok v rozpore s európskym voľným trhom a museli ho zo svojej legislatívy odstrániť, ale v roku 2009 sa im ho podarilo dostať naspäť. A tak na svoje inžinierske a projektové práce majú zákonom predpísané dodržiavanie honorárových poriadkov s minimálnymi a maximálnymi cenami, a je to zrejme jediná krajina, kde je kontrola spoľahlivosti nezávislým odborníkom stanovená zákonom.
Má maximálna cena zmysel?
Tá je pre možnú korupciu dôležitá skôr pre iné krajiny. Majú však smolu – vzhľadom na európsku legislatívu sa to mohlo urobiť len s platnosťou pre Nemcov. Uzákonený honorárový poriadok mali aj krajiny, ktoré sa zúčastnili spomenutej panelovej diskusie v Bratislave – Gréci, Bulhari, Malta a spomínaní Nemci. Gréci ho však museli stiahnuť, možno aj vzhľadom na svoje problémy, no a Malta má zase len 600-tisíc obyvateľov, takže to bolo pre nich neefektívne. V Bulharsku zatiaľ platí, pričom dokonca vyhrali aj všetky súdy s protimonopolným úradom. Honorárový poriadok je platný aj v Luxembursku, dokonca aj pre súkromný sektor, kde má odporúčací charakter.
V apríli tohto roku budete kandidovať na funkciu predsedu Slovenskej komory stavebných inžinierov. Akú víziu ponúkate?
Chcel by som posunúť Komoru v niektorých veciach iným smerom. Niektoré z nich som už naznačil, ale zhrniem to. Bol by som rád, keby Komora prispela k naplneniu hlavného cieľa – a tým je primeraná kvalita stavieb za primeraný honorár a ceny na všetkých úrovniach. Jednou z najdôležitejších úloh je zabezpečiť členom Komory kvalitné celoživotné vzdelávanie. Aj preto pripravujeme v spolupráci so ZSPS a Stavebnou fakultou STU niekoľko vzdelávacích projektov, ktoré budú orientované aj na členov našej Komory.
Ďalšou vašou iniciatívou bolo zabezpečenie prístupu členov k normám. Aká je dnes situácia?
Všetci členovia Komory majú už elektronický prístup k prakticky všetkým normám, ktoré pre svoju prácu potrebujú. Ak si vyhodnotíme pokrok za posledné tri roky v oblasti informačných technológií, tak je úplne jasné, do ktorých oblastí Komora musí v najbližšom období zainvestovať, ak chce svojim členom – autorizovaným inžinierom – ponúknuť služby, ktoré im v ich práci budú pomáhať. Najdôležitejšie ale bude presviedčať organizácie pôsobiace v stavebníctve – ZMOS, ZSPS, veľké firmy a nakoniec i poslancov v parlamente – aby sa nám podarilo schváliť nový a najmä funkčný stavebný zákon a nastaviť tak slovenské stavebníctvo do budúcnosti.
A na záver sa vrátim ešte k tomu najpodstatnejšiemu – ku kvalite stavieb. Chápu už ľudia jej kľúčový význam?
Myslím, že viac-menej áno, pretože keď ľudia stavajú svoj vlastný rodinný dom, tak sa neriadia najnižšou cenou. Vtedy všetci vedia, že za kvalitu sa platí.
Spracoval Ľudo Petránsky, autor pôsobí v časopise ASB.
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.
–>–>
