FOKUS: Sucho sužuje celú Európu. Trpia farmári i priemysel

Zažívame extrémne sucho. Rok 2022 môže byť najsuchším a najteplejším v histórii.

Ak sa vám zdá, že tohtoročné leto bolo nadpriemerne horúce, nejde len o subjektívny pocit. Európu trápili extrémne horúčavy a obrovské suchá. Popraskaná a vyschnutá pôda v mnohých lokalitách Európy i Slovenska pripomínala zábery z katastrofických filmov.

Okrem početných lesných požiarov, ktoré zasiahli Španielsko, Portugalsko, Nemecko i susedné Česko, malo počasie dosah aj na zníženú hladinu európskych riek. V talianskej rieke Pad tento rok tečie najmenej vody za posledných 70 rokov, podobné je to v Nemecku na Rýne, v Srbsku na Dunaji alebo vo Francúzsku na Rhône a Loire.

Nízke prietoky ochromili transportný ekosystém. Rýn, ktorý pramení v Alpách a ústi do Severného mora, pretína ekonomické srdce Európy a patrí medzi významné dopravné tepny v Nemecku a Holandsku.

Na kľúčovom úseku pri meste Kaub klesla hladina vody pod kritickú úroveň a lode museli plávať s tretinou nákladu, čo zdražuje riečnu dopravu, ktorá je kľúčová napríklad pre zásobovanie nemeckých uhoľných elektrární. Na Rýne odkryla nízka hladina takzvané Hungersteine (kamene hladu). V minulosti na nich ľudia vyryli roky, v ktorých ich sužovalo obrovské sucho.

Zvyk mal upozorniť budúce generácie, že ak klesne voda pod hladinu kameňa, čaká ich obdobie neúrody a hladu. Najsuchší júl od roku 1935 zažilo aj inak upršané Spojené kráľovstvo, kde spadlo len 35 % priemerných zrážok, čo spôsobilo vôbec prvé vyschnutie prameňa rieky Temža. V Srbsku nízka hladina Dunaja odkryla vraky vojnových lodí z čias druhej svetovej vojny.

Stáročné suchá

Tohtoročné sucho môže byť najhoršie za uplynulých 500 rokov. Nie je to zveličovanie stavu, ale záver analýzy z konca augusta z dielne Spoločného výskumného centra, ktoré spravuje Európska komisia. Pás sucha sa tiahne od Lisabonu až po ukrajinské hranice.

Jediná oblasť, ktorá netrpí suchom, je východná Európa v línii od Bieloruska a Estónska na východ. Vývoj a dôsledky dlhotrvajúceho sucha v Európskej únii potvrdzujú znepokojujúcu situáciu z júla – približne 47 % územia EÚ sa nachádza vo varovaní, teda zrážok bolo menej ako zvyčajne. Ďalších 17 % územia EÚ je v stave najvyššej pohotovosti, to znamená, že vegetácia a plodiny sú už poznačené suchom.

99 % územia Slovenska aspoň v nejakej intenzite zasiahlo sucho koncom júla 2022, extrémne sucho zasiahlo takmer 60 % územia Slovenska.

Správa síce uvádza, že v časti Európy zrejme medzi augustom a októbrom spadnú obvyklé množstvá dažďových zrážok, ale „možno ich nebude dostatok na to, aby sa tieto územia úplne spamätali z deficitu nahromadeného za vyše pol roka“. Extrémne suchá zažíva aj Slovensko.

Stačí sa pozrieť na lesy v niektorých regiónoch. Listy na stromoch uschli a opadávajú ako na jeseň. Najhoršia situácia bola koncom júla, keď podľa údajov zverejnených na portáli Intersucho.sk extrémne sucho zasiahlo takmer 60 % územia Slovenska a sucho aspoň v nejakej intenzite zasiahlo 99 % územia Slovenska.

V polovici augusta prišli vytúžené zrážky a situácia sa zlepšila aspoň na západnom a v časti stredného Slovenska. Na východnom Slovensku však ostalo extrémne sucho na Zemplíne, Above, Gemeri i v Slovenskom Rudohorí. Extrémne sucho stále trápi 7 % územia Slovenska.

Október ani november situáciu nezachránia

Z hľadiska zrážok je na tom Slovensko podobne ako v roku 2003, keď hydrológovia zaznamenali jeden z najsuchších rokov na celom území za posledných 150 rokov. Hlavnou príčinou jeho vzniku bol markantný nedostatok zrážok v období od februára do augusta 2003.

V niektorých oblastiach Podunajskej nížiny nespadla počas týchto siedmich mesiacov ani polovica dlhodobého priemeru zrážok, čo v kombinácii s nadnormálne teplým počasím spôsobilo najhoršie sucho v doterajšej histórii pozorovania. Rok 2022 vážne ašpiruje na to, že rok 2003 prekoná, ale všetko sa vyjasní počas októbra a novembra, ktoré sú na zrážky tradične štedrejšie.

„Aj keby boli z hľadiska zrážok tieto mesiace normálne, rok 2022 sa aj napriek tomu zaradí medzi najsuchšie v histórii,“ vraví klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho.

Problémy s tohtoročným suchom začali už vlani v septembri, keď mali problémy s nedostatkom zrážok niektoré oblasti na juhu stredného a východného Slovenska. Nedostatok vlahy mohla zachrániť zima. Lenže tá bola mierna a na zrážky veľmi chudobná.

V apríli boli zrážky relatívne v norme, ale situáciu s deficitom nezachránili. V máji a júni už zrážky chýbali najmä na východnom a strednom Slovensku. Nástup letných teplôt v júni, júli a na začiatku augusta sucho len vyšperkovali. Zopár búrok situáciu zásadnejšie nezmení.

Aby sa sucho vyriešilo aspoň vo vrchnej časti pôdy, ideálne by bolo, keby podľa Pecha pršalo na území Slovenska rovnomerne niekoľko mesiacov každý druhý alebo tretí deň. Aby sa situácia začala zlepšovať aj v podzemných vodách, bolo by potrebné, aby prišla normálna a na zrážky a sneh bohatšia zima. A to je, zdá sa, najväčší problém.

Tohtoročné sucho môže byť najhoršie za uplynulých 500 rokov, vyplýva z analýzy Spoločného výskumného centra, spravovaného Európskou komisiou.

Chýbajúce zimy

V minulosti sa vyskytli suché roky (1947, 1976, 1983), ale zimné mesiace boli takmer vždy zárukou vysokej snehovej pokrývky, ktorá „uťala“ sucho.

Snehová pokrývka zabezpečila, že sa sucho neprehuplo z jedného roka na druhý ako v tomto roku. Stáva sa však štandardom, že sneh v nížinách jednoducho chýba. Zvyčajne sa do 24 až 48 hodín roztopí a voda z územia rýchlo odteká.

Ak by sa držala v podobe snehu až do marca alebo apríla, mohla by zohrávať významnejšiu úlohu v hydrologickom cykle, ktorý, žiaľ, zrýchľuje. Je to vážny problém, pretože v budúcnosti sa budú vyskytovať v nížinách na juhu Slovenska len zimy stredomorského charakteru, ktorý sa vyznačuje dažďom bez snehu. Nasledovať budú jarné a letné suchá, ktoré budú pravdepodobne ešte intenzívnejšie, ako sme ich zažívali v tomto roku.

„V posledných 30 rokoch na Slovensku dochádza aj k zmene hydrologickej bilancie vody v krajine. Predovšetkým v južných nížinných tokoch pozorujeme dlhodobý úbytok vody v riekach,“ upozorňuje hydrologička z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied Pavla Pekárová. Až do roku 2000 tento pokles hydrológovia pripisovali na vrub poklesu zrážok, keď 30-ročné priemery zrážok klesli z hodnoty okolo 770 milimetrov v roku 1940 na 730 milimetrov v roku 1990.

Po roku 2000 však množstvo vody v riekach naďalej klesá, a to napriek tomu, že ročné úhrny zrážok od roku 2000 mierne rastú. Dôvodom je, že po roku 2000 začal stúpať takzvaný bilančný výpar. Zvýšený výpar podľa Pekárovej súvisí so zvýšenou teplotou vzduchu, ktorú prináša klimatická zmena.

Čím je teplejšie, tým viac vody sa z krajiny vyparí a tým menej vody odtečie riekami. Príroda tak žije v labyrinte, kde všetko so všetkým súvisí, a nájsť jednoduché riešenie neexistuje. Prognózy do budúcnosti neznejú optimisticky. Na extrémne horúčavy a suchá sa skrátka treba pripraviť.

Klimatické predpovede hovoria o tom, že letá budú v priemere teplejšie, ale to nutne neznamená, že každý ďalší rok bude prekonávať ten predošlý. Vplyv na to majú aj faktory, ktoré s činnosťou človeka nesúvisia, ako oceánske prúdenie, atmosférické vplyvy či zmeny v slnečnom žiarení.

„V lete sme prekonali z hľadiska priemernej letnej teploty extrémne leto z roku 2019. Momentálne (k 16. augustu) je to 23,2 °C pre oblasť západného Slovenska. Takéto letá sa v minulosti nevyskytovali často a šesť najteplejších liet bolo po roku 2000,“ hovorí klimatológ Jozef Pecho. Odhaduje, že tento rok nemusí byť len najsuchším, ale zároveň aj najteplejším v histórii meraní na Slovensku.

Farmári hovoria o škodách

Dlhodobé horúčavy a nedostatok dažďa sa podpisujú na úrode. Poľnohospodári hlásia výpadky v produkcii, ale množstvo a kvalita obilia sa líšia v závislosti od regiónov. „Počasie urýchlilo dozrievanie obilia, obilie zahorelo, má menej odnoží. Žatva sa začala skôr o dva až tri týždne,“ tvrdí hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.

Upozornila, že žatva nie je prekvapivo katastrofálna, ale v regiónoch sú obrovské rozdiely úrodnosti. Sú prípady, kde je viac ako 90 % rozdiel medzi jednotlivými poľnohospodármi, ale aj medzi jednotlivými pozemkami toho istého farmára. Trnavskí poľnohospodári počas žatvy upozornili, že pre nedostatok zrážok sú úrody obilnín podpriemerné, a obdobné správy prichádzali aj z iných regiónov – o extrémnom suchu hovoria v Spišskej Novej Vsi, Prešove, Svidníku, Michalovciach aj Košiciach.

Mimoriadne sucho trápi aj poľnohospodárov z regiónu Vranov nad Topľou. Množstvo zrážok od apríla do júna tam nedosiahlo ani 100 milimetrov. Rastliny sa vyvíjali pri nedostatku vlahy, preto boli riedke, v niektorých lokalitách sa ich vývoj ukončil predčasne. Medzi najviac postihnuté patria jesenné plodiny, teda napríklad sója, cukrová repa a najmä kukurica.

Aké budú výpadky úrody, bude jasné po skončení leta. Jedným z účinných protiopatrení, ako bojovať so suchom, sú závlahy, ale tých je nedostatok. V minulosti bolo vybudovaných takmer 500 závlahových čerpacích staníc. V súčasnosti štátny podnik Hydromeliorácie spravuje 461 závlahových čerpacích staníc, z ktorých 162 prenajíma.

Závlahové sústavy prechádzajú podľa SPPK modernizáciou, ale jej rýchlosť je otázka peňazí. V minulosti boli mnohé závlahové sústavy poškodené a rozkradnuté. Poľnohospodári začali používať nové moderné spôsoby zavlažovania. Ide najmä o využívanie kvapkovej závlahy šetriacej vodu, ktorú využívajú zeleninári a ovocinári.

„V súčasných klimatických zmenách si už totiž poľnohospodári netrúfnu pestovať plodiny len tak, bez závlah. Sú také plodiny, ktoré je bez vody riziko pestovať, ako je cukrová repa, osivová kukurica alebo zemiaky,“ dodáva Holéciová.

Sucho ohrozuje aj chovy a následne živočíšnu výrobu. Chovatelia upozorňujú, že sú nútení používať krmivo, ktoré mali pripravené až na jeseň. „Niektoré podniky už dnes vedia, že pre nedostatok krmiva budú nútené posielať svoje zvieratá na bitúnky,“ povedala Holéciová.

Chovatelia oviec avizovali, že im bude chýbať približne 25 až 30 % krmiva, a už teraz ohlasujú zníženie množstva ovčieho mlieka o polovicu. Situáciu ešte viac komplikujú zvyšujúce sa ceny energií.

Voda nie je samozrejmosť

Slovensko má šťastie, že patrí k málo krajinám, ktoré sú v zásobách pitnej vody sebestačné. A nie je to samozrejmosť. Vyše dve miliardy ľudí na svete nemajú prístup k bezpečnej pitnej vode. Priemerný Slovák spotrebuje až 100 litrov vody denne, ale len 12 litrov využije na pitie a varenie.

Vodou splachuje WC, polieva trávnik alebo napúšťa bazén. Voda sa berie ako niečo samozrejmé, preto ju ani štát, ani samosprávy nepovažovali za životne dôležitú komoditu, ktorú treba chrániť. Naopak, v minulosti sa realizovali projekty, ktoré vodnému bohatstvu Slovenska ubližovali.

Výstavba obrovských nákupných centier a nehnuteľností v blízkosti riek, ako aj intenzívne poľnohospodárstvo si vyžiadali prijatie opatrení, ktoré majú vodu z územia čo najrýchlejšie dostať. Sucho počas leta nám ukázalo odvrátenú stránku problému – chýbajúce riešenia, čo budeme robiť v prípade, ak nám mesiace nenaprší a sucho postihne celú krajinu.