Sčítanie obyvateľov ukázalo v rámci obnovy domov priepastné rozdiely medzi okresmi

Spišské Podhradie
Zdroj: iStock

Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov z minulého roka ukázali, že tretina domov na Slovensku nemá zateplenie ani nové okná. Problém energetickej efektívnosti budov nadobudol medzičasom hlbší, oveľa vážnejší finančný aj sociálny rozmer.

Výsledky minuloročného sčítania obyvateľov, domov a bytov nepríjemne prekvapili. Ukázali totiž, že tretina rodinných domov na Slovensku nemá zateplenú fasádu ani vymenené okná. Energetická neefektívnosť rodinných domov je závažným problémom. Jej zvýšenie je, na rozdiel od dočasného, aj keď nevyhnutného rozdávania šekov alebo zastropovania cien energií, systémovým opatrením.

Príspevok alebo preplatenie nákladov na zateplenie príbytkov či výmenu pôvodných okien pomôžu domácnostiam ušetriť náklady na bývanie aj o niekoľko rokov. Prispelo by to k riešeniu energetickej chudoby, nech to bude v slovenskej legislatíve znamenať čokoľvek. Definícia energetickej chudoby sa na Slovensku vylaďuje už takmer šesť rokov. Medzitým ceny energií narástli do výšok, ktoré ohrozujú nielen nízkopríjmové domácnosti.

Zima a obavy z rastu cien energií

Obavy domácností z enormných cien energií a blížiacej sa zimy rastú. Takmer tri štvrtiny oslovených užívateľov internetu majú podľa prieskumu Nielsen Admosphere Slovakia obavy z rastu cien energií v ďalších mesiacoch. Prieskum sa týkal iba ľudí, ktorí sú aktívni na internete. Ak by sa do prieskumu zapojili aj tí, ktorí nepoužívajú internet, miera obáv by bola pravdepodobne vyššia.

„Aj napriek tomu, že výpovedná hodnota dát je vysoká, tak práve v takýchto témach môže byť celkový výsledok na všeobecnej populácii mierne odlišný. Ceny energií sa významne dotýkajú aj menej príjmových skupín, starších ľudí a podobne. A to sú práve skupiny, ktoré môžu v online populácii chýbať,“ vyhodnotil obchodný riaditeľ výskumnej agentúry Nielsen Admosphere pre Česko a Slovensko Marek Zámečník.

Rastúce ceny energií najviac ohrozujú domácnosti vo finančnej tiesni, ktoré bývajú v nevykúrených príbytkoch v energeticky neefektívnych budovách. Za minimálny počet ľudí, ktorí sú na Slovensku vo vážnej finančnej tiesni, možno považovať poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Spolu s rodinnými príslušníkmi a ostatnými členmi domácností ich je aktuálne okolo 130-tisíc, čo je cez 2 % populácie. V priemere dostávajú približne 150 eur mesačne.

Obnovená je len pätina domov

Nepriaznivá finančná situácia je však len jednou z charakteristík energetickej chudoby. Tá sa týka širšieho okruhu ľudí a súvisí aj s kvalitou bývania. V nedostatočne vykurovaných príbytkoch na Slovensku žije 309-tisíc ľudí, čo je takmer 6 % obyvateľstva. Tepelné podmienky bývania ovplyvňuje vek domov, kvalita materiálov použitých pri výstavbe či doterajšie rekonštrukcie.

Nízky podiel úplne zateplených rodinných domov s vymenenými oknami z minuloročného sčítania je alarmujúci. „Podiel obnovených domov 20 % nás nepríjemne prekvapil,“ potvrdila riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová. Dlhodobo sa totiž komunikovalo, že obnovou prešla približne polovica rodinných domov. Potenciál na obnovu rodinných domov je podľa nej väčší, ako predpokladali.

Na Slovensku máme 1,08 milióna rodinných domov, z nich až 70 % bolo postavených pred rokom 1980. Bez zatepleného obvodového plášťa je 738-tisíc rodinných domov, teda 68 % z celkového počtu. Len v štyroch zo 79 okresov Slovenska má viac ako polovica rodinných domov zateplenú fasádu. Neprekvapí, že ide o dva bratislavské a dva košické okresy (Bratislava I a III, Košice I a III).

Situácia pri bytových domoch nie je taká kritická. Zateplené obvodové múry nemá 44 % z nich, čo je 34-tisíc bytoviek. Tu pomáhali dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Pomoc rodinným domom aktuálne ponúka Plán obnovy a odolnosti SR.

Starý dom
V ekonomicky slabom regióne bude mať značná časť majiteľov domov problém so spolufinancovaním nákladov na obnovu domu. | Zdroj: iStock

Ambiciózne ciele obnovy rodinných domov

Plán obnovy chce z prostriedkov Európskej únie zlepšiť energetickú hospodárnosť približne 30-tisíc rodinných domov. Na obnovu je vyčlenených 500 miliónov eur, ktoré je potrebné vyčerpať do polovice roka 2026. Už týchto 500 miliónov možno podľa analytika platformy Budovy pre budúcnosť Richarda Paksiho považovať za mierne ambiciózny cieľ.

Odôvodňuje to tým, že slovenské ministerstvá ani trh a domácnosti nemajú skúsenosti s takouto masívnou podporou do segmentu rodinných domov. „Aj napriek tomu, že trh sa môže pripravovať na nápor (žiadateľov), podľa skúseností z okolitých štátov je zrejmé, že tlak na kapacity môže byť naozaj veľký,“ dodáva Richard Paksi a poukazuje aj na otázku dostupnosti stavebných materiálov.

Plán obnovy bol pripravený ako reakcia na koronakrízu a jeho hlavným cieľom bolo znovu rozbehnúť ekonomiku po pandémii. Problém energetickej efektívnosti budov nadobudol medzičasom hlbší, oveľa vážnejší finančný a sociálny rozmer.

Prudko vzrástli nielen ceny energií, ale aj stavebných materiálov, kapacity stavebníctva sú obmedzené a súčasne sa ukázalo, že potenciál obnovy rodinných domov je väčší. Čisto teoreticky, stačí zrátať rodinné domy bez zateplenej fasády v troch okresoch a ich počet presiahne možnosti Plánu obnovy.

V niektorých regiónoch bude spolufinancovanie problémom

V okresoch Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota je takmer 32-tisíc rodinných domov bez zateplených obvodových múrov. V každom z týchto okresov je vyše 80 % rodinných domov bez zatepleného obvodového plášťa. Pritom v ekonomicky slabom regióne nemožno očakávať od značnej skupiny majiteľov domov ani spolufinancovanie nákladov. Ide o okresy s najvyššou odkázanosťou na dávky v hmotnej núdzi.

Kým na tisíc obyvateľov Slovenska pripadá 24 osôb v hmotnej núdzi, v rožňavskom okrese je to viac ako 80 a v okresoch Rimavská Sobota a Revúca 108 až 132 osôb. Dlhodobý program systematickej obnovy starších rodinných domov by mal počítať aj s príjmovo najslabšou skupinou, ktorá si nedokáže našetriť na spolufinancovanie nákladnejšej investície.

Najčastejšie možno neobnovený rodinný dom, ktorý je pritom starší ako 40 rokov, nájsť v okresoch južného a východného Slovenska. V 11 okresoch je minimálne každý tretí dom, starší ako 40 rokov, bez rekonštrukcie. Nemá zateplený obvodový plášť, vymenené okná ani zrekonštruovanú strechu. Dôvody neobnovenia obydlia sú, samozrejme, rôzne a nie vždy súvisia s hmotnou núdzou, ale napríklad s vyľudňovaním okresu.

V oblasti obnovy domov sú medzi slovenskými okresmi, podobne ako v ekonomickej výkonnosti, priepastné rozdiely. Okresy Bratislavského kraja majú nižší ako 12-percentný podiel rodinných domov bez rekonštrukcie.

Pri starších ako 75-ročných domoch (ku dňu sčítania) predpokladáme nízku mieru obývateľnosti. Bez nich je na Slovensku približne 250-tisíc rodinných domov, postavených medzi rokmi 1945 a 2010, ktoré neprešli žiadnou rekonštrukciou. Ide o staršie rodinné domy, u ktorých je potenciál na zvýšenie energetickej efektívnosti. Pritom úspora energií po zateplení fasády, obnove strechy, výmene okien a dverí či zdrojov tepla môže dosiahnuť podľa Plánu obnovy a odolnosti SR minimálne 30 %.

SITA