Stavebníctvo na Slovensku
Stavebníctvo je jedným z rozhodujúcich odvetví hospodárstva Slovenskej republiky. V súčasnosti sa jeho podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu pohybuje na úrovni asi 6 % a zamestnáva viac ako 7 % obyvateľov pracujúcich v slovenskom hospodárstve. Aj keď rok 2007 zaznamenal celkový nárast objemu stavebnej produkcie a zamestnanosti, priemerná nominálna mzda naďalej pokrivkáva za celoslovenským hospodárskym priemerom. V nasledujúcom článku sa venujeme vývoju niektorých ekonomických ukazovateľov v stavebníctve a prognózam ich vývoja.
Štruktúra podnikov a zamestnanosť
Od roku 1989 prešlo stavebníctvo zásadnou zmenou v druhoch vlastníctva podnikov. Rozhodujúce postavenie majú súkromné podniky, ktoré nahradili bývalé štátne organizácie. Podľa zdrojov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, slovenské stavebníctvo charakterizuje vysoký, takmer 100 % podiel stavebnej produkcie realizovanej súkromným sektorom. Takmer 91 % podnikateľských subjektov tvoria živnostníci. Minulý rok sa evidoval celkový nárast počtu podnikateľských subjektov o 8,6 %.
Štatistiky ministerstva koncom roka 2007 zaznamenali v stavebníctve v priemere 165 200 zamestnancov stavebných podnikov, čo je približne o 40 000 zamestnancov viac ako v roku 2001. Trend zvyšovania počtu pokračoval aj v prvom polroku 2008, kedy sa vyšplhal až na 175 300 osôb. Z celkového počtu zamestnancov tvoria živnostníci a zamestnanci malých podnikov (do 19 zamestnancov) približne 71 %. Ich produkcia v prvom polroku 2008 predstavovala asi 50 % z celkovej stavebnej produkcie. Z regionálneho hľadiska v roku 2007 najvyšší priemerný evidenčný počet zamestnancov v stavebníctve zaznamenali podniky so sídlom v bratislavskom kraji.
„Stavebníctvo napriek rastu počtu zamestnancov pociťuje v dôsledku investičného boomu výrazný nedostatok kvalifikovaných odborníkov,“ tvrdí Alena Ohradzanská, riaditeľka odboru stavebníctva na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Podľa posledných odhadov chýba stavebným firmám 5 až 8 tisíc ľudí, a to nielen v robotníckych povolaniach, ale aj v nižšom a strednom manažmente.
Problémom je aj nízka spoločenská prestíž a imidž slovenského stavebníctva, ktoré súvisia predovšetkým s malou atraktívnosťou pracovného prostredia v stavebníctve – nízkou mzdou, sezónnosťou, dlhým pracovným časom a neochotou cestovať za prácou.
To sa prejavuje najmä nezáujmom mládeže študovať na stredných odborných školách stavebného zamerania. Na druhej strane však stavebné profesie patria vo všeobecnosti k tým, ktoré sa pomerne ľahko uplatňujú na zahraničných pracovných trhoch, čo slovenskí stavbári aj využívajú. Kým v roku 2006 pracovalo v zahraničí zhruba 46 000 stavbárov, v roku 2007 to bolo už približne 51 000 osôb. V prvom polroku 2008 sa ich počet odhaduje na 50 200. Podľa Aleny Ohradzanskej súčasný vývoj naznačuje, že v danej problematike nejde len o prechodný stav. „Nedostatok pracovných síl pociťuje celé európske stavebníctvo. Spomalenie tempa vývoja stavebníctva nie je žiaducim riešením na odstránenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. V budúcnosti predpokladáme prílev pracovnej sily zo zahraničia.
Štát preto bude musieť prispôsobiť odborné školstvo potrebám ľudských zdrojov pre stavebníctvo, zvyšovať celkovú kvalifikáciu, vzdelanosť a odbornosť zamestnancov a v konečnom dôsledku odbúrať to, čo stále považujeme za konkurenčnú výhodu slovenského stavebníctva – nízku cenu slovenskej pracovnej sily.“
Vývoj podielu zamestnanosti vo vybraných odvetviach na zamestnanosti v hospodárstve SR spolu v % (2003 – 2007)
Zdroj: Spracované podľa podkladov prebratých z Ročenky slovenského stavebníctva 2008
Mzdy v stavebníctve
V porovnaní s celou slovenskou ekonomikou rastú mzdy v odvetví stavebníctva dlhodobo pomalším tempom – napriek viacročnému rastúcemu trendu zamestnanosti v stavebníctve. „V rámci štátov Európskej únie sa hodnotia ako jedny z absolútne najnižších,“ tvrdí Alena Ohradzanská.
„V minulom roku priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v stavebníctve predstavovala 15 561 slovenských korún (516,53 eur). To je síce oproti predchádzajúcemu obdobiu približne o 7 % viac, avšak o 4 585 slovenských korún (152,2 eur) menej ako v celom slovenskom hospodárstve, kde priemerná mzda predstavuje 20 146 slovenských korún (668,7 eur), pri medziročnom 7,2-percentnom raste.
Za prvý polrok 2008 sa tento rozdiel v porovnaní s hospodárstvom Slovenskej republiky ešte zvýšil – na 5 036 slovenských korún (167,16 eur). Mesačná nominálna mzda v stavebníctve vzrástla len o 7,3 % – na 15 914 slovenských korún (528,25 eur) a predstavuje štvrtú najnižšiu mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky.
Priemerná nominálna mzda zamestnanca v stavebníctve však závisí aj od veľkostnej štruktúry podnikov. Kým vo veľkých stavebných podnikoch (500 a viac zamestnancov) sa v prvom polroku 2008 pohybovala priemerná mesačná mzda vo výške 27 252 slovenských korún (904,6 eur), v podnikoch od 250 do 499 zamestnancov to bolo 26 725 slovenských korún (887,1 eur) a v podnikoch od 50 do 249 zamestnancov predstavovala len 21 393 slovenských korún (710,12 eur).
Živnostníci, ktorí sa podieľajú na viac ako tretine stavebnej produkcie a tvoria viac ako polovicu zamestnancov v stavebníctve, vykazujú absolútne najnižšie mzdy. Ich výška je 10 039 slovenských korún (333,23 eur), čo predstavuje približne 63 % z priemeru miezd v stavebníctve. Treba však dodať, že platy živnostníkov sa štatisticky len odhadujú. Vzhľadom na pretrvávajúce neformálne odmeňovanie v stavebníctve, môžu byť v skutočnosti oveľa vyššie.
Tabuľka: Vývoj počtu podnikateľských subjektov (2003 – 2007)
* V tomto počte sú zahrnuté aj podniky s nezisteným počtom zamestnancov.
Zdroj: Spracované podľa Ročenky slovenského stavebníctva 2008
Štatistický úrad Slovenskej republiky odhaduje, že slovenskí občania v roku 2006 zaplatili 10,7 miliardy slovenských korún (355,17 miliónov eur) za stavebné úpravy, rekonštrukcie domov a bytov, ktoré vykonali remeselníci bez daňového dokladu. Podľa odhadov tvorí čiernu ekonomiku v stavebníctve 15- až 20-tisíc pracovníkov.
Priemerné zárobky ovplyvňuje aj fakt, že stavebníctvo je odvetvím, ktoré zamestnáva vysoké percento nekvalifikovanej pracovnej sily. Z hľadiska budúceho mzdového vývoja však predpokladáme, že tlak na rýchlejší rast miezd výrazne narastie.“
Vývoj cien
V roku 2007 zaznamenalo stavebníctvo rýchlejší priemerný rast cien v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Ceny stavebných prác sa zvýšili o 4 %, ceny materiálov a výrobkov (tuzemských priemyselných výrobcov spotrebovávaných v stavebníctve) boli oproti predchádzajúcemu obdobiu vyššie o 5,6 %. Tempo rastu cien stavebných materiálov bolo počas celého roka vyššie ako dynamika cien stavebných prác.
V prvom polroku 2008 sa situácia zmenila – ceny stavebných prác rástli rýchlejšie ako ceny stavebných materiálov. Celkovo sa ceny stavebných prác zvýšili o 4,7 %. Podľa slov Aleny Ohradzanskej ovplyvnil cenový vývoj prevažne rýchlejší rast cien energií, a to najmä vysoký rast svetových cien pohonných hmôt.
„Treba si ale uvedomiť, že do cien v stavebníctve sa nepremieta len globálny nárast cien energií a ostatných vstupov do výrobných procesov. Cena je reakciou aj na celkové podmienky trhu. V cenách stavebných prác sa zohľadňuje napríklad zvýšenie kvality vykonávaných prác, rentabilita zákazky, kvalifikácia, vzdelanosť a odbornosť pracovnej sily, úroveň ponuky a dopytu, regionálne špecifiká a podobne.“
Miera inflácie a medziročný rast cien priemyselných výrobcov a stavebnej výroby (2001 – 2007) v %
Zdroj: Spracované podľa podkladov prebratých z Ročenky slovenského stavebníctva 2008
Tabuľka: Porovnanie vývoja nákupných a výrobných cien stavebných materiálov s cenami stavebných prác v rokoch 2001 – 2007
Zdroj: Spracované podľa podkladov prebratých z Ročenky slovenského stavebníctva 2008
Stavebná produkcia
Od roku 2000 objem stavebnej produkcie medziročne pravidelne rastie. Historický dvojmiestny rast stavebnej produkcie zaznamenaný v rokoch 2005 a 2006 sa nepodarilo v minulom roku zopakovať. Napriek tomu odvetvie stavebníctva ako celok stále napreduje. Podľa predbežných výsledkov Štatistického úradu Slovenskej republiky dosiahla stavebná produkcia v roku 2007 sumu 160,3 miliárd korún (5,32 miliárd eur) – teda zhruba 8-percentný nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu. Najvyšší podiel (24 %) vyprodukovali stavebné podniky Bratislavského kraja, najnižší (7 %) podniky Banskobystrického kraja.
Nárast reálneho objemu stavebnej produkcie (približne o 8 %) ovplyvnil predovšetkým zvýšený dopyt po stavebných prácach realizovaných na novej výstavbe, rekonštrukciách a modernizáciách v tuzemsku. Ten v roku 2007 predstavoval 81-percentný podiel na štruktúre stavebnej produkcie. Napriek zvýšenému objemu stavebných prác v zahraničí (o 14 %) slovenské stavebníctvo aj naďalej výrazne ovplyvňuje domáce, lokálne prostredie. Prírastok stavebnej produkcie kladne ovplyvnil vyšší počet zamestnancov. Rast obmedzuje, podobne ako v predchádzajúcich obdobiach, podstatne nižšia produktivita práce na zamestnanca.
Vývoj podielu odvetvia stavebníctva na tvorbe HDP a celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR (2001 – 2007) v %
Zdroj: Spracované podľa podkladov prebratých z Ročenky slovenského stavebníctva 2008
Minuloročná bytová výstavba v objeme 44,4 miliárd korún (1,74 miliardy eur) tvorila podľa predbežných výsledkov štatistických údajov 27,7-percentný podiel na celkovej stavebnej produkcii. V prvom polroku 2008 sa jej podiel zvýšil na 30 %. Vzhľadom na dopyt po bytoch, počet rozostavaných bytov, ohlásených a pripravovaných projektov, sa predpokladá ďalší rast počtu dokončených bytov a zvyšovanie objemu stavebných prác na výstavbe bytových budov. Rastúci dopyt po bytoch pozitívne ovplyvňuje aj ekonomický rast krajiny, rast príjmov obyvateľstva, dostupnosť úverov a v určitej miere aj podpora zo strany štátu.
Podľa ministerstva najvýraznejší segment z hľadiska druhov výstavby predstavuje nebytová výstavba. „V roku 2007 dosiahla výšku 68,3 miliárd korún (2,27 miliárd eur), čo predstavuje 42,6 % z celkovej produkcie stavebníctva. Oproti predchádzajúcemu roku tak zaznamenala približne 5-percentný nárast. V prvom polroku 2008 sa jej podiel na celkovej produkcii dokonca zvýšil na 44,8 %. Príčinou rastu je pretrvávajúci dopyt po kvalitných administratívnych priestoroch. Naďalej pretrváva dopyt po obchodných zariadeniach a nákupných centrách. Rast zaznamenala aj výstavba hotelov a zariadení na voľnočasové aktivity,“ hovorí Alena Ohradzanská.
Etablované spoločnosti rozširujú alebo plánujú rozšíriť svoje výroby (automobilky, elektrotechnika) a pribúdajú aj nové logistické a distribučné centrá. Podľa informácií z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja je na území Slovenska k dispozícii 51 priemyselných parkov s rôznym zameraním a desiatky priemyselných zón. Okrem rozostavaných komplexov sú v Bratislave ohlásené multifunkčné komplexy na rôznom stupni rozpracovanosti vo finančnom objeme od 8,7 miliárd korún (288,8 miliónov eur) do 50 miliárd korún (1,66 miliárd eur).
Najväčším segmentom v inžinierskej výstavbe je aj naďalej výstavba ciest a výstavba nadradenej dopravnej infraštrutúry (diaľnice a cesty). Národná diaľničná spoločnosť v minulom roku dokončila a spojazdnila 43 kilometrov diaľnic, z toho 15,6 kilometrov predstavujú neúplné diaľnice len s dvoma pruhmi. Vývoj objemu stavebnej produkcie inžinierskych stavieb predstavoval v minulom roku 41,6 miliárd korún (1,38 miliardy eur). V porovnaní s predchádzajúcim obdobím poklesol o 4,2 %. V prvom polroku 2008 sa podiel inžinierskej výstavby znížil na 20,4 %.
Vývoj štruktúry stavebnej produkcie podľa smerov výstavby (2001 – 2007) v %
Zdroj: Spracované podľa podkladov prebratých z Ročenky slovenského stavebníctva 2008
„Pokles bol zaznamenaný hlavne v dôsledku nižšieho objemu stavebnej produkcie na dopravnej infraštruktúre. Výraznejšie zvýšenie v tomto smere výstavby očakávame až v rokoch 2009 a 2010 pri úspešnej aplikácii PPP pri výstavbe diaľnic, hovorí Alena Ohradzanská.
„Stavebný trh bude aj naďalej ovplyvňovať domáce prostredie. Vyplýva to z nevyhnutnej potreby zlepšiť vybavenosť Slovenska stavebnými fondmi, tak aby sa v tomto smere priblížilo k úrovni vyspelých krajín európskej únie. Celkovo očakávame, že dynamika rastu sa síce zmierni, stavebníctvo však bude naďalej profitovať predovšetkým z realizácie zahraničných investícií do infraštruktúry a využívania prostriedkov z fondov Európskej únie.
Tabuľka: Vývoj základných ukazovateľov v odvetví stavebníctva SR ako celku v rokoch 2001 až 2007
* Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami
Zdroj: Spracované podľa podkladov prebratých z Ročenky slovenského stavebníctva 2008
Ďalší vývoj
Aktuálnou mediálne rezonujúcou témou je finančná kríza, ktorej vplyv určite pocíti aj Európa. Názory aký bude mať vplyv na vývoj stavebníctva sa líšia. Podľa Aleny Ohradzanskej závisí súčasný vývoj stavebníctva predovšetkým od finančných možností potenciálnych investorov verejného a súkromného sektora.
„K rozhodujúcim faktorom, ktoré ovplyvňujú stavebný vývoj patria ekonomický rozvoj štátu, vytvárajúci vnútorné zdroje investovania, a hospodárska politika, orientovaná na tvorbu stabilného podnikateľského prostredia. Tá zároveň podporuje prílev zahraničných investícií, konkurencieschopnosť a ekonomickú silu podnikateľských subjektov či obyvateľstva. Z uvedených faktorov vyplývajú ďalšie činitele, ako sú pripravenosť a schopnosť investorov čerpať prostriedky z európskych fondov, úroveň rôznych foriem podpory financovania bývania a dostupnosť úverových zdrojov financovania výstavby.
Dôležitá vo vzťahu k rozvoju stavebníctva je aj schopnosť osvojenia si nových druhov financovania výstavby (napr. realizácia PPP projektov) a vývoj nových finančných produktov pre samotné podniky a ich klientov. Vývoj stavebníctva ovplyvňuje aj úroveň adaptácie podmienok európskeho stavebného trhu, schopnosť udržať, prípadne rozširovať teritoriálne pôsobenie slovenských stavebných kapacít, úroveň vybavenia stavebnými fondmi, úroveň organizácie a riadenia, rozvoj a implementácia nových technológií, ktoré umožňujú znižovanie nákladov, ako aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva.
Vývoj stavebnej produkcie v SR v roku 2007 podľa krajov v %
Zdroj: Spracované podľa podkladov prebratých z Ročenky slovenského stavebníctva 2008
Stavebný rozvoj často brzdí zložitá administratíva súvisiaca s výstavbou, komplikované a dlhé rokovania so samosprávami, nepripravenosť územia na rozvoj, nevysporiadané majetkovoprávne vzťahy, posuny začatia realizácie stavieb a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.“
V otázkach prechodu Slovenskej republiky na európsku menu zastáva Alena Ohradzanská všeobecný názor, že zavedenie eura pri súčasnom trende vývoja slovenského stavebníctva nebude mať žiadny výrazne pozitívny, ale ani negatívny dosah na situáciu v stavebníctve.
„Vstup do eurozóny môže pre tuzemské stavebné spoločnosti znamenať napríklad odstránenie neistoty, ktorá pramení z priebežných zmien kurzu národnej meny, a rovnako zjednodušenie a zlacnenie platobného styku. Na druhej strane predpokladáme, že podobne ako v iných krajinách, ktoré prijali euro, dôjde k rastu cien. Neočakáva sa však výrazná inflačná vlna. Prechodný pokles kúpnej sily obyvateľstva môže obmedziť aktivity v oblasti opráv, údržby a modernizácie bytového fondu. Prejaviť sa môže aj pokles dopytu po novej bytovej výstavbe, predovšetkým z dôvodu rastúcej zadĺženosti domácností a väčšej nasýtenosti trhu s bytmi.
Zrejme dôjde k rastu cien stavebných materiálov a stavebných výrobkov. V snahe o rýchlejšie vyrovnávanie miezd očakávame, že spolu s vyspelými štátmi Európskej únie stratí slovenské stavebníctvo v podmienkach rovnakej meny postupne komparatívnu výhodu lacnej pracovnej sily.“
Miriam Turancová
