Spoločnosť by mala byť odolnejšia. Čo je dobré pre deti, je dobré pre všetkých, hovoria držiteľky špeciálnej ceny ASB

Občianske združenie PUNKT získalo za výnimočnú podporu komunitného života a miestnej ekonomiky, ako aj za prepojenie potrieb obyvateľov s urbánnym rozvojom a architektúrou i za zodpovedný prístup ku klimatickým zmenám špeciálne ocenenie časopisu ASB.

Občianske združenie Punkt vzniklo v roku 2007 s cieľom propagácie a podpory výskumu v oblasti dizajnu, výtvarného umenia, architektúry a urbanizmu. Dnes je to organizácia, ktorá sa rozsahom svojich aktivít stala jedinou neziskovou organizáciou svojho druhu na Slovensku. Jej poslanie je pre spoločnosť intenzívnejšie a naliehavejšie ako kedykoľvek predtým.

Rozprávanie sa, počúvanie, toleranciu, empatiu, spájanie a prepájanie sa potrebujeme v časoch, ktoré teraz intenzívne prežívame vo všetkých oblastiach našich pracovných i súkromných životov, viac ako kedysi. A preto sme sa o tvorbe kvalitných komunít a prostredia rozprávali so zakladateľkami občianskeho združenia PUNKT, architektkou Barbarou Zavarskou a fotografkou Illah van Oijen.

Mesto, komunitný život a Dobrý trh bola platforma, ktorej v roku 2007 pravdepodobne rozumel málokto. 

Barbara Zavarská: Ak sa pozrieme späť do roku 2008, keď sme organizovali prvú Pecha Kucha Night, uvedomíme si, že prostredie i prístup sa zmenili. V tom čase sme ešte zachytili obdobie pred realitnou krízou. Naši partneri boli prevažne z oblasti stavebníctva.

Práve oni mali záujem zviditeľniť sa na podujatiach. Postupom času vzhľadom na situáciu prirodzene opadol. Dnes opäť vidíme záujem zo sféry stavebníctva o prácu, ktorú robíme, o „mäkké techniky“. Developeri vnímajú intenzívnejšie potrebu mať vo svojej výstavbe pridanú hodnotu, ktorá naozaj budí v komunite záujem a kultivuje verejný priestor.

Už nestačí mať len anonymné rezidenčné bývanie, kde človek príde z práce, vyspí sa a ide naspäť. Záujem o prostredie a čas v ňom strávený rastie. Zároveň sa výrazne mení charakter susedstva. Pred niekoľkými rokmi sme sa začali venovať participácii, v ktorej vidíme mnoho príležitostí na rozvoj.

Čo robí verejný priestor bezpečný pre život a komunitu?

Illah van Oijen: Scott Peck povedal: „Komunita je pocit hlbokej bezpečnosti a mimoriadneho rešpektu.“ Už niekoľko dekád odborníci pracujú s odkazom tohto významného psychiatra pri výskume v rámci budovania komunity.

Nezvyčajný rešpekt a bezpečnosť v rámci komunity sú výsledkom pravidiel komunikácie v nej, ktoré Scott Peck identifikoval. Rozvíjal takzvané vodítka komunikácií, ktoré pomôžu vybudovať vzájomný rešpekt. Fungujú medzi jednotlivcami, v rámci skupiny ľudí. Je jedno, či ide o štvrť, ideovú komunitu alebo rodinu.

Aj pocit bezpečia a rešpektu sa dá v mestotvornom prostredí preukázať. Keď je miesto navrhnuté a vytvorené tak, že sú v ňom jasne definované priestory, ich pravidlá a funkcie, je pocit komunity silnejší. Sú to napríklad také miesta, kde môžu ísť deti samy do školy. To, čo je dobré pre deti, je dobré pre všetkých.

BZ: Toto je dôležitý psychologický moment. Potom je tu, samozrejme, aj to, že dochádza k pretaveniu teórie do praxe, napríklad dizajnu priestorov a priestorových princípov. Sú isté dôležité aspekty, ktoré by mal verejný priestor spĺňať, aby bol skvelým miestom.

Mal by mať silnú sociálno-spoločenskú rôznorodosť, rôzne využitie a aktivity a mal by byť bezpečný, zelený, komfortný a v neposlednom rade ľahko dostupný rôznymi spôsobmi dopravy, prepojený s inými miestami. Ak sa komunita cíti v priestore bezpečne, priestor sa prirodzene rozvíja, funguje vo všetkých svojich oblastiach dobrým smerom.

Akým spôsobom by sme mali tvoriť priestory tak, aby sa v nich obyvatelia cítili bezpečne, rozvíjali ich a boli aj trvalo udržateľné?

BZ: Trvalá udržateľnosť je dnes nadužívaný pojem. Podľa definície je udržateľnosť schopnosť pokračovať v dôležitých funkciách donekonečna bez poklesu kvality. Neviem, či je to dosiahnuteľné. Myslím si, že skôr odolnosť je to, na čo sa potrebujeme zamerať. Je to schopnosť prosperovať tvárou v tvár zmenám. Ako tvoriť odolné mestá a komunity? To je tá správna otázka!

Ako teda tvoriť odolné mestá a komunity?

IO: Máme skúsenosť s Panenskou ulicou v Bratislave, kde organizujeme Dobrý trh už 12 rokov. Túto lokalitu sme vybrali vďaka dvom faktorom: zabudnutá a zanedbná kvalita prostredia a aktívna susedská komunita. V tom čaše fungovali susedské grilovačky a všetci sa poznali. Takáto súdržnosť bola na tú dobu unikátna. Podarilo sa nám spojiť s ľuďmi, ktorí sú aktívni na ulici.

Dnes sa naďalej stretávame a rozprávame o spoločnej tvorbe verejného podujatia Dobrý trh, kde je zapojených cca 60 susedských subjektov. To, že sa poznáme a pravidelne stretávame, má pozitívny vplyv na dianie aj mimo Dobrého trhu. Prostredníctvom našich spoločných aktivít sme sa naučili, čo znamená spolupracovať. Delíme sa o priestory, zdroje, nápady. Naučili sme sa riešiť problémy spolu.

Môžete byť konkrétnejšia?

IO: Pred šiestimi rokmi prišiel návrh zo strany Starého Mesta na obnovu a rekonštrukciu Panenskej. Susedia sa o tom dozvedeli a sami si povedali, že predložený návrh nie je dobrý. Bolo zaujímavé, že reagovali samotní obyvatelia a ozvali sa nám, aby sme to riešili spoločne . Uvedomili si, že ak má ich okolie prejsť rekonštrukciou, musí byť veľmi kvalitná, komplexná, logická a hlavne vyriešiť ozajstné problémy územia, nielen byť na okrasu.

To, čo je dobré pre deti, je dobré pre všetkých. – Illah van Oijen

Ako ste reagovali?

IO: Spojili sme sa a spoločne sa stali „advokátom“ lepšieho riešenia lokality na základe participatívnych stretnutí. Uvedomili sme si, že keď už je táto lokalita taká aktívna, že dokáže prispieť svojimi názormi a obyvatelia o nej majú toľko znalostí, že ju vedia aktívne spolutvoriť a podieľať sa na jej rozvoji i na tom, ako bude vyzerať verejný priestor, mala by ich počúvať samospráva.

Kontaktovali sme ju, vypočula nás, pochopila a následne vznikol prvý manuál verejných priestorov na Slovensku vytvorený na základe participatívneho procesu, výskumu a prieskumu potrieb lokality. Je to ukážkový proces, ktorý iniciovali obyvatelia. Uvedomili si, že majú kvalitnú a dobrú ulicu, miesto, ktoré si zaslúži pozornosť a má byť vytvorené čo najlepšie, napríklad aj s podporou samosprávy či mesta. Videli sme ochotu zdola aj zhora.

V akom stave je ulica dnes?

IO: Postupne sa rekonštruuje, vidieť kontinuitu. Politika sa mení, ale kontinuita ostáva. Stále existujú ľudia, ktorí si pamätajú minulosť. A to zmenou politiky našťastie nezanikne. Je tu citeľná kontinuita a história.

Jediné, čo potrebujeme, je pravidelne sa stretávať v neformálnej atmosfére, vymieňať si informácie a odovzdávať ich ďalej. Uvedomovať si, čo a prečo sa deje, čo je dôležité, čo sledujeme. To je tá odolnosť, o ktorej Barbara rozprávala. Odolnosť spočíva v tom, že ak sa objaví problém, zvládneme ho.

Vytvorili ste projekt CTZN (Citizen), platformu o ľuďoch a mestách. Môžete ho priblížiť?

BZ: Platforma vznikla počas pandémie ako reakcia na potrebu vytvoriť niečo, čo bude zahŕňať množstvo aktivít, ktoré robíme ako občianske združenie PUNKT, no ktoré nie sú také hmatateľné a viditeľné. Dlhodobo spájame rôzne skupiny ľudí, aby sme spolu našli riešenia. Rozprávame sa o rôznych cieľoch a riešime problémy komplexne. Cítili sme potrebu to nejakým spôsobom ukotviť.

Väčšinou organizujeme tematické stretnutia. Spájame expertov s užívateľmi, stakeholdermi, študentmi, umelcami a dizajnérmi. Chceli sme pokračovať v organizovaní expertných pracovných skupín, inšpiratívnych podujatí a zároveň výstupy z nich naďalej prezentovať a poskytovať verejnosti.

Trvalá udržateľnosť je dnes nadužívaný pojem. Neviem, či je to dosiahnuteľné. Viac sa potrebujeme zamerať na odolnosť. – Barbara Zavarská

Snaha je pomôcť ľuďom, s ktorými sa stretávame pri práci, ktorých pozývame do debaty. Dvakrát do roka tvoríme tematické publikácie. Sieťujeme zaujímavých ľudí. Pozývame ich na podujatie Warm Data Labs, čo je inšpiratívny skupinový proces, ktorý vieme facilitovať. Následne sú všetci účastníci skupín pozvaní stať sa súčasťou redakcie tematického online čísla.

Vytvárame tak priestor pre rôznych ľudí, ktorí sa môžu medzi sebou spoznať a následne publikovať to, čo je pre nich dôležité. Citizen je platforma o ľuďoch a mestách, o ich sieťovaní a zviditeľnení. o ich podpore a vytváraní priestoru pre ich nápady a myšlienky tak, aby sa mohli postaviť za to, čo robia.

Ako konkrétne im pomáhate?

BZ: Všetko sa začína skupinovým procesom, stretnutím, kde sa vzájomne spoznáme a porozprávame o konkrétnej téme. Vďaka tomu máme prezentovaných viacero pohľadov na danú tému. Obyvatelia sa neučia od nás, ale od seba navzájom. S touto skúsenosťou idú ďalej. A to nielen k písaniu o danej téme, ale prenášajú ju i „do sveta“ svojich iných aktivít.

S ľuďmi následne ďalej pracujeme, mentorujeme ich, aby vedeli kvalitne dopracovať svoje zadania. V zásade sledujeme akoby „kampaň“ pre spoločenskú tému. Keď sme napríklad riešili udržateľný turizmus, zaujímali sme sa o kontext, priniesli sme pozitívne riešenia z domova a zo zahraničia a tému uzatvorili verejným podujatím CTZN Dialógy. Naň pozývame slovenských i zahraničných lokálnych expertov. Spolu diskutujú, navzájom sa inšpirujú. Do otvoreného formátu diskusie môže vstupovať publikum.

V závere tvorby chceme prinášame ponaučenie, návrh vo forme akčných krokov, ktorý by mohol pomôcť pri riešení danej témy pre verejnosť, samosprávu aj expertov. Snažíme sa tému spísať a posunúť ďalej. To je vlastne náš systém, ako vzdelávame cez platformu Citizen. Interdisciplinaritu sa snažíme sledovať a rozširovať ju nielen medzi architektov a urbanistov, ale aj medzi sociológov, ekonómov, umelcov. To je od začiatku nášho vzniku naším hlavným zámerom.

Ako projekt udržiavate?

BZ: Uvažovali sme o rôznych finančných modeloch, tak ako pri iných projektoch tu aplikujeme viaczdrojový fundraising. Uprednostňujeme obsahové partnerstvá, čo znamená, že sa partner reálne o dané témy zaujíma a obsah často tvoríme spoločne. Môže ísť o akúkoľvek tému, ktorá reflektuje na mesto ako ekosystém. Myslíme si, že treba investovať do šikovných výskumníkov, fotografov, spisovateľov, aby sa venovali témam mesta.

Veľká téma, ktorej sa budeme venovať najbližší rok a zrejme aj dlhšie, je alternatívna doprava a cyklistika. Obsah bude vznikať participatívne v medzinárodnom projekte so zapojením iniciatív a miest Tartu, Berlín, Praha, Katovice a Bratislava. Jeho súčasťou budú aj umelecké intervencie a na záver majú vzniknúť odporúčania pre európske politiky.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2022