Ján Mazúr: Chceme byť strážcom verejného záujmu

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) má za sebou prvý rok existencie. Ten bol podľa slov Jána Mazúra, ktorý je poverený jeho riadením, najmä o rozbehu organizácie, o výbere vhodných ľudí, nastavovaní procesov a rozbiehaní prvých projektov. Nosné témy nášho rozhovoru boli o naplnení prvotných ambícií MIB, jeho vzťahu k magistrátu a developerom, tvorbe manuálu verejných priestranstiev, stratégii v doprave a rozvoji mesta vôbec.

Ako by ste charakterizovali MIB?
Ako koncepčné pracovisko. Vytvárame stratégiu, princípy, aký by mal byť rozvoj mesta. Za uplynulý rok máme za sebou veľmi dôležité obdobie budovania inštitúcie, ktoré vždy trvá nejaký čas, ale nedá sa nijako zázračne preskočiť. Ani dnes nemáme plný stav zamestnancov.

Povypadávali vám zo skrine kostlivci z predchádzajúceho vedenia mesta?
MIB začína s čistým stolom. K náročným úlohám patrí nastavovanie spolupráce a koordinácia medzi niektorými dodávateľmi a spolupracovníkmi mesta. Uvediem príklad. Realizujeme projekty na verejnom priestranstve a stalo sa nám, že ulica, na ktorej sa pred časom robili siete, sa bude musieť otvárať znovu.

Škoda, že neexistoval spojovací bod, kde by sa takéto informácie „koordinovali”, aby sa úpravy robili komplexne. Potom by mali silnejší výsledný efekt a aj by kratšie trvali. A o kostlivcoch na magistráte či v mestských podnikoch by sa dalo rozprávať dlho.

Čo sa podarilo uskutočniť počas uplynulého roka?
MIB pripravil a už aj zverejnil niekoľko architektonicko-urbanistických súťaží. Pripraviť súťaž trvá bežne mesiace aj roky: znamená to získať podklady, pozbierať dáta, v akom stave je daná vec v súčasnosti, čo sú potreby do budúcna, a na základe týchto podkladov sa píše reálne a funkčné zadanie.

Takto je už aj vyhodnotená súťaž na bytový súbor s prvými nájomnými bytmi v Bratislave, na ktorú sme získali veľmi dobré ohlasy. Vznikol návrh, ktorý oslovil odbornú verejnosť aj ľudí žijúcich v okolí. Určite má význam vypracovať dobré zadanie a nechať rozhodovať súťaž o najlepšom riešení. Okrem iného v tom, že nastavujeme latku, ako by mala vyzerať súťaž a celý proces pred ňou a po nej.

Za sebou máte zatiaľ prvú urbanisticko-architektonickú súťaž na bytový súbor v Ružinove. Aké sú jej výsledky?
Mesto plánuje postaviť nájomné bývanie na doteraz nekoncepčne využívanom mestskom pozemku a záujem o súťaže bol zo strany architektonických ateliérov obrovský. Prihlásilo sa 76 projektov zo Slovenska, z Česka a Rakúska.

Víťazný návrh videli ako prví ľudia, ktorí bývajú v okolí budúceho súboru. Ľudia z okolia, ktorí prišli na verejné podujatia, sami povedali, že sa im „páči“, boli spokojní, že návrh rešpektuje súčasný priestor. Pýtali sa, či vieme garantovať, že sa nebude stavať niečo iné, lebo toto je dobré riešenie.

A dokážete to garantovať?
Garancia je v tom, že je to výstavba mesta a územný plán ho rovnako ako ostatných nepúšťa k ničomu masívnejšiemu. Ak sa urobí územné rozhodnutie podľa tohto konkrétneho plánu, ako je nastavený, bude do konca volebného obdobia dokumentácia hotová a už sa na nej nič nebude meniť.

Aktuálne prebieha súťaž na Živé námestie – Námestie SNP a Komenského námestie. V akom je stave?
Je to obrovský projekt a svojím spôsobom aj veľkosťou unikátny. Prvého apríla je konferencia v Starej tržnici, ktorej sa zúčastnia už vybrané štyri tímy zo všetkých prihlásených tímov zložené z architekta, krajinného architekta a dopravného inžiniera. Konferencia je súčasť súťaže, je úvodom v procese súťažného dialógu a slúži na predstavenie témy všetkým stranám komplexne a priamo na mieste.

Aké sú ďalšie vypísané súťaže?
Ďalšou je súťaž na obnovu Mestských kúpeľov Grössling, ktoré budú slúžiť svojej pôvodnej funkcii po viac ako štvrťstoročí od úplného zatvorenia, čo je veľká vec. Je to mestský priestor, ktorý môže byť v centre mesta a byť otvorený pre všetkých, preto tak aj koncipujeme súťaž a funkcie, ktoré by v tomto unikátnom priestore mali byť.

Do priestorov objektu pribudne aj kultúrno-vzdelávacia funkcia vďaka presťahovaniu časti mestskej knižnice. Ďalší typ súťaže sa aktuálne realizuje pri Železnej studničke, kde je plánované predĺženie promenády v úseku od bývalých Ferdinandových kúpeľov, okolo dvojice rybníkov až po Snežienku. Súčasťou súťaží je aj participácia s občanmi.

Spomínali ste súťaž na nájomné byty, z ktorých sa stala už aj politická téma – napríklad pri zostavovaní novej slovenskej vlády. Ako podľa vás treba vnímať túto agendu na Slovensku, aby mala svoj zmysel?
V otázke nájomného bývania má Bratislava aj celé Slovensko obrovský dlh. Nejde len o nájomné byty postavené mestom, ale aj ostatnými úrovňami verejnej správy, napríklad mestskými časťami, VÚC či štátom. V neposlednom rade ide aj o náhradné nájomné bývanie.

Je dobré, že si to uvedomujú aj ostatní, aj politickí hráči, čo by mohlo pomôcť systematickej zmene politiky na centrálnej úrovni. Zároveň musíme byť realisti, aké byty, na akých pozemkoch a v akej kvalite potrebujeme a sme schopní zrealizovať v aktuálnych podmienkach.

No v porovnaní so susednou Vied­ňou je to poriadne tristné…
V Bratislave je približne 200-tisíc bytov, no iba približne 1 % z nich sú nájomné byty v správe mesta či mestskej časti, teda asi 2 300 bytov. Susedná Viedeň má dosah na asi 60 % nájomných bytov, priemer v Európskej únii je 10 % nájomných bytov. Téme sa teda musíme venovať. Dostupné bývanie sa dnes týka množstva obyvateľov Bratislavy, nielen sociálne slabších skupín.

Verejný priestor?
Tvorí sa manuál verejných priestranstiev. MIB vytvára „návod“, ako by sme mali vo verejnom priestore veci tvoriť, dopĺňať, opravovať, aby v celom meste vznikol jednotný pocit z verejného priestoru, príjemný pre obyvateľov.

V rámci investícií do verejného priestoru sa v spolupráci magistrátu a MIB podarilo vybrať približne 40 projektov. Tie sa budú realizovať ešte v tomto roku a zlepšia viditeľne verejný priestor naprieč všetkými mestskými časťami.

Ako vyzerá tím MIB stojaci za týmito projektmi?
Pre mesto dnes pracujú architekti ako Peter Lényi, ktorý má s architektonickými súťažami a ich procesom najviac skúseností na Slovensku. Útvar verejných priestranstiev vedie architekt Roman Žitňanský, od novembra vedie Kanceláriu participatívneho plánovania Milota Sidorová, ktorá sa dlhodobo venuje tvorbe inkluzívneho mestského prostredia.

Projekt Grossling vedie Gábor Bindics, ktorý stojí za úspešnými príbehmi, ako je vrátenie života do Starej tržnice, vznik kultúrneho centra KC Dunaj, za projektom Živé námestie a ďalšími. Takto by som mohol menovať ďalších ľudí.

Na otázky, čo je vlastne MIB, odpovedáte, že je strážcom verejného záujmu. Čo to presne znamená?
Hľadáme riešenia dobré pre budúcnosť Bratislavy, preto máme tím odborníkov, preto získavame podklady založené na dátach a nestaviame na prvé miesto vždy komerčný záujem. Otázka kvalitného verejného priestoru sa v Bratislave roky neriešila, potrebujeme podporiť vznik kvalitnej architektúry, mať jasné pravidlá, ako chceme, aby mesto vyzeralo, aby sa v ňom ľudia cítili dobre. Okolie výrazne formuje pocit ľudí z mesta.

Ako do svojich plánov zapájate verejnosť?
Zvyčajne cez Kanceláriu participatívneho plánovania. Ľudia veľmi oceňujú, že sa s nimi komunikuje. Doteraz na to neboli zvyknutí.

Je tento dopyt občanov naozaj veľký?
Áno. Participatívnym procesom sme robili dotazník ku Komenského námestiu – pýtali sme sa ľudí, ako priestor vnímajú dnes, čo by tam chceli mať do budúcna. Zapojilo sa vyše 2 000 ľudí. Aj podľa participatívneho prieskumu sa na Komenského námestí pripravujú podklady pre architektonickú súťaž, ktorá prinesie nové riešenie tohto priestoru.

Pri súťaži na bytový súbor s nájomnými bytmi v Ružinove sme robili už dve stretnutia s obyvateľmi okolia, kde by mali byty vzniknúť. S predstihom začíname zisťovať, čo ľuďom chýba na Krížnej ulici, a za mesiac sa do dotazníka prihlásilo približne 3 000 ľudí. Okrem toho sa zameriavame na tematické stretnutia s užívateľmi, ktorí zvyčajne neprídu na verejné prerokovania.

Udržujete pri participácii aj sociál­nu rôznorodosť a najmä odbornosť?
Určite, participácia je aj o zapájaní expertiek a expertov z iných disciplín, aby výsledok reflektoval potreby ľudí z najrôznejších aspektov – vek, so­ciálne či rodové hľadisko. Plánujeme fokusové skupiny, stretnutia s deťmi a mládežou, seniormi a zdravotne znevýhodnenými. Títo všetci sú totiž užívatelia verejných priestorov okrem zdravých a ekonomicky aktívnych ľudí a najviac trpia zanedbanosťou verejnej infraštruktúry.

Snažíme sa o cielený záber na všetky skupiny obyvateľov tak, aby sme čo najlepšie postrehli potreby ľudí každého veku, pohlavia, ekonomickej situácie, rovnako obyvateľov či návštevníkov mesta. Po vzore najkvalitnejšieho mesta na život na svete, ktorým je Viedeň, pestujeme prístup férovo „zdieľaného“ mesta.

Ako to vyzerá s Plánom Bratislava 2030?
Plán Bratislava 2030 je názov, ktorý sme použili pre dokument Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Nerobíme formálny dokument, ktorý nám prikazuje zákon, riešime participatívne potreby mesta a ľudí, ktorí v ňom žijú. Na jeho príprave sa zúčastňuje okolo sto zástupcov z rôznych mestských častí, odborných inštitúcií.

Nechceme robiť formálny dokument, zbierame podnety a zapracúvame ich, aby tento plán odzrkadľoval potreby mesta a ľudí. Nerobíme ho zhora ani od stola, ale každý mesiac sa stretávajú pracovné skupiny zástupcov z mesta, jednotlivých mestských častí a odborníkov na danú tému.

Bude tento plán realizovaný postupne?
Áno, napojenie plánu, informácií a dát, ktoré pri jeho tvorbe vzniknú, je kontinuálny proces. Určite nerobíme strategické plánovanie tak, že nám po roku vypadne zoznam úloh a aktivít, ktoré budeme desať rokov implementovať, pretože tie úlohy by veľmi rýchlo „zostarli“.

Počas tohto roka pripravujeme mechanizmus postavený na merateľných ukazovateľoch a cieľoch, ktorých napĺňanie budeme priebežne sledovať, prehodnocovať, a ktorý budeme postupne napájať na programový rozpočet mesta.

K ďalším úlohám MIB patrí získavanie, sumarizácia a analýza dát ako podkladov na prípravu rozhodnutí pre potreby mesta. Splnili ste ju?
Pri dátovej politike veľmi intenzívne spolupracujeme s magistrátom. Dáta, ktorými mesto disponuje, chceme čo najviac využiť. Viaceré mestské dáta dnes slúžia ako „open data“, aby z nich mohli čerpať aj iné organizácie a aby vznikali kvalitné podklady.

Podarilo sa posilniť tím, ktorý dnes zbiera a analyzuje dáta v podstate z najrôznejších odvetví. Kvalitné dáta sú užitočné a nevyhnutné pri všetkých témach, ktorým sa mesto venuje, či je to školstvo, doprava, alebo rozvoj mesta.

Vstupujete aj do diskusií o rozvoji mesta?
Rozvoj mesta je citlivá téma. Roky bol zanedbávaný, zásahy vo verejnom priestore sa doteraz nekoordinovali v miere, ktorú si naše mesto zaslúži, úpravy sa nerobili systematicky. Doteraz sa potreby ľudí nereflektovali pri zadaniach vo verejnom priestore, ľudia nie sú zvyknutí, že mesto komunikuje.

Developeri často zasahovali do mesta necitlivo. Dôvera ľudí, že ich potreby budú zohľadnené a mesto ich vypočuje, je veľmi nízka. Napätie v oblasti rozvoja mesta je pochopiteľné, opraviť sa dá len trpezlivou komunikáciou a nebude to hneď. Musíme postupne vytvoriť priestor na diskusiu, ktorá je základom dôvery.

V minulom čísle ASB sme mali analytický článok o tom, že územný plán zaostáva za rozvojom mesta. Prečo to tak je?
Územný plán sa tvorí roky, je to dokument, ktorý je záväzný pre všetkých, aj pre mesto samotné. Na zmenách územného plánu sa aktuálne pracuje na magistráte. Prebieha odborný proces a bude sa schvaľovať v zastupiteľstve. Práve zmeny územného plánu reagujú flexibilnejšie a rýchlejšie na potreby v rozvoji mesta, kým bude pripravený nový, aktuál­ny územný plán.

Ďalším vážnym problémom Bratislavy je doprava. Podarilo sa vám uskutočniť najdôležitejšie zámery, i keď viem, že to asi bude na dlhšiu cestu…
MIB rieši dopravu v súvislosti s projektmi, ktoré má na starosti. Sleduje dobré napojenie na súčasnú infraštruktúru napríklad pri zadaniach do súťaží na nové bytové súbory pre nájomné byty, ktoré sa majú stavať.

Riešime tiež, ako by mal pri jednotlivých projektoch, do ktorých MIB vstupuje, vyzerať ideálny profil cesty, aby odzrkadľoval potreby peších, cyklistov aj verejnej a individuálnej automobilovej dopravy. Myslíme aj na potreby parkovania rezidentov.

Aké sú vaše princípy v nových projektoch pri rozvoji mesta a dopravy?
Sú jednoznačné: prednosť má verejná doprava, cyklodoprava a pešia doprava pred individuálnou, preferujeme dostupnosť verejnej dopravy, aby sme do nej pritiahli viac cestujúcich a odbremenili mesto aj klímu. Zároveň však chápeme a zohľadňujeme potreby vodičov. Celková organizácia dopravy je však v kompetencii mesta.

Spomínali ste developerov, ktorým sa často vytýka, že určujú rozvoj mesta a pod ich vplyvom sa často mení aj územný plán. Oni vám zase v súčasnosti vytýkajú, že im mesto bráni vo výstavbe. Ako to vnímate?
O zasahovaní developerov do rozvoja mesta počúvame v podstate posledné dva roky. Akoby v minulosti bolo verejným tajomstvom, že čo developeri chcú, to od mesta dostanú. A teraz, keď mesto prestalo akceptovať apartmány slúžiace následne po schválení na trvalé bývanie, namiesto toho, že majú slúžiť občianskej vybavenosti, počúvame, ako mesto bráni výstavbe. Rozvoj mesta musíme dostať pod kontrolu, a to aj pod verejnú.

Aká je v tomto úloha MIB?
My z odborného hľadiska hovoríme, čo je a bude vo verejnom záujme. Nikdy sme nepovedali, že nová výstavba je nevyhnutne zlá, ale hovoríme, že všetky opatrenia, ak majú zvýšiť kvalitu života, sa musia diať podľa jasných a transparentných pravidiel. Menej parkovacích miest znamená viac životného priestoru pre ľudí a viac zelene v meste, kde už pociťujeme klimatickú krízu.

To je záujem všetkých, nielen tých, ktorí majú zisk z parkovacích stojísk. Pokiaľ obyvatelia nebudú cítiť a vidieť, že aj ich kvalita života v meste sa zlepší, prečo by mali chcieť novú výstavbu? Developeri musia prichádzať s kvalitnými projektmi, otvorenejšie a partnersky komunikovať s obyvateľmi.

Spolupracujete aj s útvarom hlavnej architektky Bratislavy?
Kompetenčne máme iné úlohy. MIB strategicky vytvára víziu pre rozvoj mesta, reprezentuje verejný záujem. Niežeby to hlavná architektka nerobila, ale kompetenčne sa míňame. Spolupracujeme však štandardne.

Na útvare hlavnej architektky sa vytvorilo veľa dát a materiálov – napríklad na ostatnom Metropolitnom fóre bol prezentovaný Atlas dopadov zmeny klímy na území Bratislavy. My s ním pracujeme ako s podkladovým materiálom pri nastavovaní vhodných prístupov pre jednotlivé lokality.

Časť odbornej verejnosti vám vyčíta, že v MIB nie je zapojených dosť urbanistov pri rozvoji mesta. Zlepší sa to?
MIB rastie organicky a máme naozaj špičkových odborníkov na kompetencie, ktoré aktuálne zastrešujeme. Čo sa týka urbanistov, v rámci organizačnej štruktúry prejde pod MIB časť sekcie územného plánovania, ktorá bude zastrešovať urbanistické riešenia. Preto verím, že uspokojíme aj náročnú odbornú verejnosť.

Na čele MIB sa vystriedalo niekoľko ľudí a stále nie je vybratý riaditeľ po výberovom konaní. Nie je to vnímané na verejnosti ako nedôveryhodné?
MIB rovnako ako viaceré inštitúcie mal vyhlásené na jeseň transparentné výberové konanie, z ktorého vzišiel kvalitný kandidát, no po úspešnom výbere sme sa nedohodli na podmienkach nástupu. Výberové konanie sa zopakuje, v tejto chvíli nie je vytýčený dátum.

Vy ste prišli do MIB z prostredia finančného práva. Prečo ste prijali túto výzvu?
Téme mestského rozvoja sa venujem niekoľko rokov. Bol som súčasťou projektu Aliancia Stará tržnica, pracoval som už na Pláne Bratislavy. Okrem finančného práva som študoval aj verejnú správu a manažment vo verejnej správe v Nemecku.

MIB je nová inštitúcia, na svoj rozbeh okrem odborníkov potrebuje aj vedenie, ktoré im pripraví podmienky na prácu. Vedieme diskusiu s rôznymi stranami, s mestskými časťami, verejnosťou, odbornou verejnosťou aj developermi, mojou úlohou je zabezpečiť, aby odborníci z MIB mali silnú pozíciu a dobré podmienky na túto zmysluplnú diskusiu.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2020.