Richard Rybníček: Táto krajina nemá víziu ani kontinuitu

Richard Rybníček sa pohybuje vo vysokej komunálnej a regionálnej politike dlhý čas a má kritické postrehy k fungovaniu Slovenska ako štátu. Hĺbkovú reformu verejnej správy považuje za nevyhnutnú a podstatný je pre neho aj propodnikateľský prístup mesta Trenčín k developerom a jasne definovaný územný plán. S primátorom Trenčína sme sa rozprávali o dianí v samospráve, vzťahu mesta k investorom, verejnému priestoru, o daniach, železničnej a autobusovej stanici v meste, o vojenských objektoch a ďalších témach.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Koľko má mesto Trenčín nájomných bytov? Pripravujete výstavbu ďalších ?

Máme 191 nájomných bytov plus 10 ubytovacích zariadení – montovaných obytných buniek. Na „čakačke“ je asi 130 ľudí. Chceme sa zapojiť do štátom regulovaného nájomného bývania, ale našou ambíciou je, aby sme si my určovali, kto bude v bytoch bývať. Mnohé z nich by mali byť tzv. štartovacie.

V nájomných bytoch by mala byť aj stredná trieda, ktorá si v budúcnosti kúpi napríklad byt na hypotéku a odíde. Nech tam je s nimi aj sociálna skupina ľudí, ktorí v živote z toho bytu nebudú chcieť odísť, pretože nemajú výbavu na to, aby mohli zarábať viac a presťahovali sa do väčších bytov. Táto inklúzia je pre nás extrémne dôležitá.

Sú úradníci na stavebnom úrade dostatočne informovaní o Stavebnom zákone, ktorý platí od apríla?

Na stavebnom úrade sa postupne zoznamujú s celým systémom. Problémy sú, pretože mnohí tomu ešte nerozumejú. Zatiaľ musím povedať, že prechod bol plynulý. Rieši to u mňa môj prvý viceprimátor Ján Forgáč, ktorý to má v gescii. Som hlboko presvedčený, že primátori ani starostovia by nemali podpisovať stavebné povolenia a stavebná agenda by nemala byť pod mestami a obcami.

Najväčšia agenda a sila, ktorú máme mať ako primátori, je, že máme robiť rozhodnutia, či stavby sú alebo nie sú v súlade s územným plánom. Najväčšia moc primátorov a starostov sa má prejaviť v rozhodovaní o územných plánoch. Máme byť dotknutým orgánom, ktorý projektantovi vydáva stanovisko, či zámer je alebo nie je v súlade s územným plánom.

Keď už je, tak si myslím, že stavebné povolenie má podpísať štátny úradník na okresnom úrade už ako hotovú vec. Za stavebné povolenie majú zodpovedať tí, ktorí od štátu majú pečiatky na to, že to môžu robiť, teda projektanti. Chápem, že starostovia malých dedín sa nechcú toho zbaviť, pretože pre nich je to najväčšia moc.

Mnohí z nich ani územné plány nemajú a môžu si takto „povodiť“ podnikateľa, ako chcú, podľa toho, či mu podpíšu alebo nepodpíšu stavebné povolenie. Územný plán je to, čo by sme mali kontrolovať, čo by nás malo dostatočne chrániť pred nezmyselným rozvojom mesta alebo územia.

Na pôde mesta Trenčín majú byť nové projekty. Bývalá Merina na Karpatskej, polyfunkčná zóna Idea Grande City Hub v Zlatovciach. Čím sa stal Trenčín takým zaujímavým pre developerov?

Tým, že developeri vidia jasný, čitateľný územný plán. Je to kľúčová vec. Idú do území, ktoré sú presne definované aj z hľadiska dopravného riešenia, uloženia sietí alebo riešenia pre peších. Druhá vec je, že projekty pripravujú v úzkej spolupráci s hlavným architektom mesta.

Pri vybavovaní akýchkoľvek územných rozhodnutí alebo stavebných povolení už nie sú žiadne problémy, lebo všetko je v súlade s územným plánom. Zároveň sme k nim zhovievaví, ako pro podnikateľsky orientované mesto. Chápeme, že projekt musí aj ekonomicky vychádzať. Hľadáme cestu, aby to bolo ekonomicky výhodné pre nich a aby pre to nás malo zmysel z hľadiska rozvoja aj architektonickej štruktúry územia.

Máte podmienky, návrhy, keď ide o brownfieldy v Trenčíne?

Naše brownfieldy sú v dotyku s centrom mesta, takže majú k tomu veľa čo povedať aj pamiatkové úrady. Preto všetko, čo sa týka historického centra mesta, riešime s pamiatkarmi. Pre nás je kľúčovým kritériom v rámci developingu Meriny napríklad výška zástavby. Aby sa zachoval pohľad z diaľnice, z väčších diaľok na mesto.

Ak sú brownfieldy v blízkosti hradu, tak ide o to, do akých výšok môžu byť postavené budovy kvôli panoramatickým výhľadom. Druhá zásadná vec je to, že dopredu budujeme tieto plochy tak, že im stanovujeme presné dopravné riešenia, aby si potom developer dokázal budovu postaviť aj z hľadiska budúcich väzieb na školy, škôlky, obchodné služby a tak ďalej. Developeri o týchto podmienkach vedia, a preto ich s nami od začiatku konzultujú, keďže takto ušetria čas aj peniaze.

Ako sa vám spolupracuje s developermi pri rozvoji mesta?

Veľmi záleží aj na kvalite alebo stratégii developera. Sú developeri, ktorí stavajú bývanie typu, že postavia dom, parkovacie miesta a stačí. Potom sú developeri, ktorí chcú „involvovať“ väčšie zdroje, takže zadávajú tieto projekty významným architektonickým kanceláriám a neriešia len to, že niekto niekde býva a má kde zaparkovať, ale ako sa v tom území cíti.

Od developerov, ktorí si vyberajú lukratívnejšie miesta, sa vyžaduje, aby to zadávali cez súťaže. Je to otázka Meriny, Karpatskej aj v Dolnom meste, kde sa stavajú veľmi kvalitné architektonické projekty. S týmito developermi riešime dostupnosť škôl. Všetko záleží na tom, aký príde developer a čo chce stavať.

Po dokončení Meriny, Karpatskej, Grande City Hub pribudne 5-tisíc nových obyvateľov?

Ak som to dobre počítal, tak by to malo byť možno na konci roku 2030 okolo 3 600 bytov, ktoré sú napríklad v kategórii, kde sa mladej rodine viac oplatí bývať v meste a mať všade blízko bicyklom ako si brať hypotéky a stavať v okolitých dedinách domy, pretože život im tam komplikuje dochádzka.

Hovoríme o približne 3 600 bytoch, ak počítate jednu rodinu krát tri, tak hovoríme o počte 9- až 10-tisíc ľudí. Existuje jedno veľké územie medzi OBI a obchodným centrom Laugaricio, ktoré sme začali urbanisticky pripravovať.

Táto zóna by v budúcnosti mala byť obytnou zónou až s 30-tisíc obyvateľmi. Keď sa v budúcnosti budú tieto pozemky predávať, budú všetci developeri presne vedieť, že je to územie s jasným zadaním, v akých výškach, polohách, štruktúrou a dopravným riešením môžu počítať.

Súd v Banskej Bystrici rozhodol, že mesto má zaplatiť 1,7 milióna, čo je zmarená investícia v centre mesta, pretože sa pre archeologický nález nemohlo pokračovať. Zaplatí túto sumu? Odvoláte sa vyšší súd?

Už sme ju zaplatili, lebo sme museli. Nemali sme inú možnosť ako sumu zaplatiť. Nevieme sa s tým zmieriť a budeme sa snažiť ďalej súdiť, aby sme minimálne túto sumu vymohli od štátu, ktorý je zodpovedný za túto vec. Bol to práve štát, cez ministerstvo kultúry, ktorý dodatočne vyhlásil múr, ktorý našiel developer, za národnú kultúrnu pamiatku. Nebolo to rozhodnutie mesta, ale štátu.

Zároveň od začiatku máme dôkaz, že developer mal vo svojom rozhodnutí jasné upozornenie na to, že tam môžu naraziť na pamiatku. Developer o tom vedel a stalo sa mu to. Stali sme sa aj „obeťou“ rôznych názorov a výkladov zákonov sudcov všeobecných súdov a aj ústavných sudcov.

Máte manuál verejných priestorov od ateliéru Between. Čo sa zmenilo v správe a tvorbe verejných priestranstiev?

Dokument, ktorý sme teraz schválili zastupiteľstvom, je čerstvý. Má asi mesiac. Dovtedy sme na všetky kľúčové verejné priestory robili buď slovenské, alebo medzinárodné architektonické súťaže. Niektoré sme robili so Slovenskou komorou architektov a niektoré cez vestník veľkých súťaží.

Súčasnú pešiu zónu sme urobili cez veľkú architektonickú súťaž. Sú tam veľmi kvalitné environmentálne opatrenia, veľmi kvalitná dlažba, je to urobené aj pomocou položenia sietí, aj s vodozádržnými opatreniami v súlade s 21. storočím. Takto robíme väčšinu verejných priestorov. Odteraz pôjdeme podľa manuálu, ľudia pocítia, že väčšina chodníkov bude zo zámkovej dlažby. Budeme musieť s poslancami na komisii životného prostredia komunikovať každú investíciu, musí byť riešená presne podľa manuálu.

Je to aj dobre, ale zároveň to môže byť dvojsečná zbraň, lebo materiály sú pomerne drahé a bude to mať vplyv na investície. Som presvedčený, že sme jedno z mála miest, ktoré takýto manuál má. Občan takto pocíti jednotnú formu typu osvetlenia v meste, bude sa v ňom cítiť oveľa príjemnejšie, budeme mať jednotné sedenie, lavičky a podobne. Časom bude mať Trenčín kompaktnejšiu vizuálnu stránku a ľudia sa budú všade cítiť rovnako príjemne.

Na budúci rok sú komunálne voľby. Plánujete kandidovať?

Je to 50 na 50. Politik by mal vedieť, kedy má odísť. Na budúci rok budem už 16 rokov primátorom krajského mesta, nie malej dedinky. Považujem za slušné dať priestor niekomu novému. Som veľmi unavený. Politika nie je zamestnanie, je to služba. Mám 8-ročného syna, ktorého chcem podporovať v jeho aktivitách. Uvidím, ako zareaguje rodina.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2025