Quo vadis, letisko?

Quo vadis, letisko?

Bratislavské letisko čaká v blízkej budúcnosti viacero významných zmien. Jednou z nich bude bezpochyby zvyšovanie priestorových kapacít letiska. Za posledné obdobie sa počet cestujúcich niekoľkonásobne zvýšil a očakáva sa ďalší nárast. V roku 2000 nedosahoval počet cestujúcich ani 300-tisíc za rok, zatiaľ čo v minulom roku to bolo už o milión viac. Súčasná budova, ktorú tvorí pôvodný rekonštruovaný terminál z počiatku 70. rokov a prístavba z 90. rokov, tak nestačí pokrývať potreby narastajúcej letiskovej dopravy. Pôvodný generel letiska z roku 1999 nezodpovedá súčasným potrebám a vývojovým trendom v leteckej doprave a preto nemôže poskytnúť základy pre jeho ďalší rozvoj. Cieľom projektu nového terminálu je kapacitne zabezpečiť potreby letiskovej dopravy do roku 2014, konkrétne asi 4,2 milióna cestujúcich za rok, a získať čas potrebný na vypracovanie stratégie ďalšieho rozvoja.

Čakanie na dokončenie privatizácie

Podľa zákona o verejnom obstarávaní bola na projekt terminálu letiska začiatkom mája minulého roka vyhlásená verejná anonymná súťaž. Z dvanástich uchádzačov svoje ponuky odovzdali traja. Vyhodnotenie súťaže sa uskutočnilo koncom júna 2005. Víťazom sa stal autorský kolektív pražskej projektovej kancelárie AGA – Letiště, s. r. o., pod vedením Ing. Petra Čiviša. Výsledok súťaže potvrdil Úrad pre verejné obstarávanie svojím rozhodnutím zo dňa 9. augusta 2005. Na prelome rokov 2005 – 2006 bol zahájený proces privatizácie letiskovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS). Víťazom výberového konania sa stalo medzinárodné konzorcium Two One. K naplneniu procesu privatizácie je potrebné súhlasné vyjadrenie Protimonopolného úradu. Ku dňu redakčnej uzávierky sa k výsledku privatizácie Protimonopolný úrad SR nevyjadril. Jedným z členov konzorcia Two One je viedenské letisko Schwechat. Na zámery člena víťazného konzorcia s letiskom sme sa opýtali pána Ing. Jaroslava Macha, riaditeľa oddelenia stratégie a rozvoja akciovej spoločnosti Letisko M. R. Štefánika: „K zámerom nových vlastníkov letiska sa nemôžem vyjadrovať, pretože ich nepoznám, resp. poznám iba tie, ktoré boli prezentované v médiách. V každom prípade sa dá predpokladať, že k rozvoju letiska dôjde, pretože je nevyhnutný. Do akej miery sa bude letisko rozvíjať – to je otázkou pre nových vlastníkov”. Ďalej dodáva, že bez ohľadu na ukončenie procesu privatizácie sa dá predpokladať zahájenie rozsiahlej investičnej výstavby.

Východiská rozvoja

V súčasnosti letisko zabezpečuje vybavovanie cestujúcich v rámci dvoch terminálov. Východiskom pre projekt rekonštrukcie a dostavby terminálu letiska je zachovanie jeho stálej prevádzky. Z uvedeného vyplýva, že rozšírenie, resp. dostavba terminálov je možná len juhozápadným smerom. Autori návrhu z pražského ateliéru AGA – Letiště dodávajú, že zvolený východiskový koncept tak inklinuje k líniovej stavbe. Existujúce vybavovacie budovy budú s novým terminálom v jednom celku. Projekt rekonštrukcie a dostavby akceptuje šírkový a výškový štandard pôvodného terminálu s troma nadzemnými prevádzkovými podlažiami. Nová časť terminálu bude prepojená s pôvodnými terminálmi. Vstupné a vybavovacie priestory v prízemí terminálu 1A zostanú zachované. Pribudne verejná vybavovacia hala v 2. NP terminálu 1A a 1B, ktorá je koncipovaná cez dve podlažia.

Architektonické riešenie

Architektonický výraz celku vytvorí moderná budova novovzniknutého terminálu a rekonštruovaná budova z 90. rokov, ktoré vzájomne vytvoria zaujímavý kontrast. Jednoduchú presklenú fasádu novej budovy oživia konzoly, pripomí- najúce krídla a zároveň prekrývajúce rozptylový priestor pred budovou letiska. Vznikne nová spojnica medzi príletovou halou terminálu 2 a rekonštruovanou verejnou halou na úrovni 1. NP. Dôjde tak k prepojeniu doteraz oddelených verejných priestorov formou oceľovej rámovej konštrukcie s obvodovým plášťom zo skla. Grafický informačný panel s hodinami, inštalovaný v západnej časti priečelia, dá prichádzajúcim k budove letiska dôležitú informáciu o aktuálnom čase.

Dispozičné riešenie

Vychádza z prevádzkových požiadaviek a potrieb pri odlete a prílete cestujúcich. Objemy hlavných prevádzkových priestorov sú navrhnuté podľa predpisov IATA (International Air Transport Association – Medzinárodná asociácia leteckých dopravcov), ktoré platia pre vybavenie priestorov a zaistenie oddeľovania cestujúcich zo schengenských a ostatných krajín. Hlavné prevádzkové objemy zabezpečujúce prílety a odlety budú v dvoch úrovniach a oddelia verejnú a letiskovú časť.

Vstup pre odlety bude vzhľadom na novovzniknutý celok situovaný centrálne. Hlavná verejná odletová hala na 2. NP vybaví neoddelene všetkých cestujúcich. Do hlavnej verejnej odletovej haly sa cestujúci presunú pohyblivým chodníkom, prípadne schodiskom alebo výťahom. Hala vytvorí s verejnou príletovou halou kompaktný priestor s potrebným zázemím, službami a občerstvením. Nový terminál poskytne spolu 40 miest obchodného vybavenia. Priestranstvo haly bude čiastočne delené na pokojovú zónu na sedenie s výhľadom na pohorie Malých Karpát a samotný halový priestor, presvetlený galériou v úrovni 3. NP. Toto predelenie dotvoria okrem vlastných stĺpov aj steny z lanovej oceľovej konštrukcie, ktoré zároveň poskytnú oporu popínavým rastlinám. Zo strany letiskovej časti bude umiestnená tranzitná hala, ktorá cestujúcich privedie k východom (gateom) F až N a potom cez galériu „Schengen“ k nástupným prstom A a B, odkiaľ budú cestujúci autobusmi dopravení k lietadlám. Tranzitná hala cestujúcich mimo „Schengen“ dovedie až k zóne hraničnej kontroly. Odtiaľ budú postupovať do oddelenej tranzitnej haly a k východom (gateom) A až E a cez vlastnú galériu sa dostanú k nástupnému prstu C a k autobusom. Celkovo ponúkne terminál 14 gateov.

Samostatnou kapitolou letiskovej prevádzky je jej príletová časť. Tá bude tiež riešená na princípe oddeľovania cestujúcich do dvoch základných skupín.

Pri prílete budú cestujúci zo schengenského priestoru privezení do juhozápadnej časti budovy k vstupu, ktorý ich vovedie do haly výdaja batožiny, odkiaľ sa spájacím krčkom po prípadnej colnej kontrole presunú do verejnej príletovej haly. Samostatným výstupom sa dostanú na chránenú rozptylovú plochu v exteriéri verejnej časti letiska. Cestujúci z ostatných krajín prejdú príletovou halou, nachádzajúcou sa v bývalom objekte z 90-tych rokov, a po absolvovaní hraničnej kontroly dostanú priamo východom haly do predletiskového priestoru alebo prepojovacím objektom do kompaktného priestoru spoločnej verejnej odletovej a príletovej haly. Priestory technického zázemia a triediarne batožiny nájdu svoje miesto na prízemí nového terminálu zo strany letiskovej časti. Letiskový dispečing bude ako samostatný prevádzkový celok zakomponovaný vo forme nadstavby na nástupnom prste C. Garážovanie mobilných prostriedkov pre technickú obsluhu lietadiel sa presunie z terminálu 1A do novej časti terminálu 1B. Samostatný prevádzkový objekt, situovaný mimo terminálu, poskytne k dispozícii centrálne šatne, vybavenie posádok, centrálny vstup pre zamestnancov a pod.

Nové šaty

Spoločný obvodový ľahký plášť v základnom module troch metrov odeje novú budovu terminálu v kombinácii kovových panelov sivostriebornej farby a presklených plôch. Prízemie bude v časti letiskovej plochy a na severovýchodnej fasáde tvorené pohľadovým betónom s priznanou štruktúrou debniacich prvkov. Vstupnú severozápadnú fasádu v celej výške pokryje štrukturálne zasklenie. Výraz nástupných prstov oživí striedanie čírych a farebných tabúľ zo skla. Priestor letiskového dispečingu ako súčasť nástupného prstu C vyformuje železobetónová konštrukcia s troma šikmými presklenými stenami, vykonzolovanými nad letiskovou plochou.

„Pozemská“ doprava

Priestor pred objektom haly dostane takisto novú tvár. Pôvodný koncept jednosmernej slučky pred budovou terminálu zostane zachovaný. Jasnejšia hierarchia komunikačných priestorov automobilovej dopravy a peších trás však vnesie do tohto priestoru viac bezpečnosti a lepšiu orientáciu. Zvýšené prahy prechodov pre chodcov v profile cestnej komunikácie jasne určia prioritu peších a spomalia premávku vozidiel. Obsluha letiska autobusmi a MHD bude realizovaná v pruhu vzdialenejšom od budovy terminálu. Parkovanie vozidiel rieši samostatný projekt hromadnej garáže a parkoviska. Počas výstavby terminálu budú na parkovanie využité plochy súčasného parkoviska. 

Názov: Terminál, Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS), Bratislava
Miesto: Letisko M. R. Štefánika, Bratislava
Investor: Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)
Developer: nie je známy
Autori architekt. riešenia:
Ing. Petr Čiviš
Ing. Jan Socha
Ing. arch. Jiří Novák
Ing. arch. Oleg Haman
Terminál:
celková pôvodná zastavaná plocha: 7 310 m2
celková navrhovaná zastavaná plocha: 14 532 m2
celková pôvodná podlažná plocha: 19 960m2
celková navrhovaná podlažná plocha: 38 800 m2
Územné rozhodnutie: august 2006
Stavebné povolenie: december 2006
Začiatok realizácie: máj 2007
Ukončenie realizácie: apríl 2009
Predpokladané náklady: 2 475 238 000 Sk (bez DPH)

(lh)
Vizualizácie: imagesFX, architectural rendering – visual effects