Prieskum: V rezorte práce je najväčší záujem o nájomné bývanie s troma izbami
Monika Voleková Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uskutočnilo avizovaný (júl 2022) predbežný dobrovoľný prieskum o štátom podporovanom nájomnom bývaní medzi svojimi pracovníkmi.
Z oslovených 45-tisíc reagovalo na dotazník 3044 ľudí. O jeho výsledkoch informoval v pondelok (15. augusta) minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.
Najväčší dopyt mali účastníci prieskumu o nájomné bývanie v Bratislave. Na druhom mieste bolo krajské mesto Prešov. Metropola východného Slovenska Košice sa umiestnila na tretej priečke a štvrté bolo západoslovenské krajské mesto Trenčín.
Na piatom mieste bolo okresné mesto Spišská Nová Ves. Presne 50 % odpovedajúcich, ktorí chcú nájomné bývanie sú ženatí/vydaté, na druhom mieste (31%) sú slobodní a na treťom rozvedení (17 %).
Na východe majú záujem o väčšie byty
Minister Krajniak v júli hovoril, že najväčší záujem predpokladajú o 2-izbové nájomné byty, prieskum ukázal, že sú to 3-izbové byty, 2-izbové byty boli na druhom mieste a 4-izbové na treťom. V regiónoch východného Slovenska majú v rámci celého štátu najväčší záujem o byty 2- až 4-izbové.
Minister si to vysvetľuje záujmom mať v rodine viacero detí. Počet single žijúcich ľudí sa odrazil na preferencii 1-izbového bytu, najväčší záujem o takéto bývanie je v Bratislave. Dôležitou preferenciou pre investorov je podľa Krajniakovho názoru čas dochádzania do práce z bydliska, na celom Slovensku je najviac preferovanou pol hodina.
Minister informoval, že predbežný prieskum sa už uskutočnil v rezorte vnútra. Pokračovať bude v rezorte školstva, vedy a športu. „Profesie vo verejnom záujme budeme zvýhodňovať tak, že v projekte nejaké percento bytov ponúkneme učiteľom, zdravotným sestrám či zamestnancom v sociálnych službách. Ak to využijú, v poriadku. Väčšina bytov aj tie, ktorí takýto zamestnanci nevyužijú, budú k dispozícii pre ostatných záujemcov,“ vysvetlil.
Pripravili nariadenie vlády o výške nájomného
Návrh maximálnych cenových stropov pre nájomné bývanie v jednotlivých regiónoch predstavil vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý s tým, že ide o nariadenie vlády SR. Tento týždeň ho chcú poslať do legislatívneho procesu, do medzirezortného pripomienkového konania.
Sú to ceny za nájmy vrátame poplatkov, energií a príspevku zamestnávateľa. Materiál obsahuje aj vzorec výpočtu regulovaného nájomného. „Podľa prieskumu rezortu práce, nájomné bývanie je zaujímavé, ak rozdiel oproti hypotéke je od 100 do 300 eur,“ konštatoval vicepremiér Holý.
Bude štát platiť ako zamestnávať príspevok na nájomné bývanie?
Pri súčasnej situácii s pozemkami a podmienkami na stavebnom trhu je veľmi otázne, či a kedy vznikne aspoň časť avizovaných nájomných bytov so štátnou podporou. Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika samotné nájomné v týchto bytoch bez príspevku zamestnávateľa, ktorý nie je automatický, sa v niektorých krajoch výrazne blíži ku komerčnému nájmu.
Výsledky prieskumu o záujme o nájomné byty, ktoré v pondelok prezentovalo hnutie Sme rodina, podľa odborníka v niektorých krajoch priamo odporujú pri predstave o dochádzaní do práce predbežne avizovaným lokalitám výstavby prvých projektov s nájomnými bytmi.
Predstavené porovnanie lacnejších nájmov za bývanie s podporou štátu voči hypotékam je podľa analytika veľmi ilustračné. „Navyše nie je vôbec zrejmé, do akej miery budú zamestnávatelia ochotní prispievať zamestnancom na bývanie. Pretože bez príspevku zamestnávateľa sa nájom napríklad v Bratislave a aj niektorých ďalších krajoch výrazne blíži komerčnému nájmu. Ak by napríklad štát chcel suplovať zamestnávateľov, budú to platiť všetci daňoví poplatníci, čo nie je férové ani udržateľné,“ podotkol Búlik.
Očakáva, že kúpa bývania s pomocou hypotéky či stavebného úveru bude aj v ďalších 10 rokoch jednoznačne dominovať a na tom nič nezmení ani snaha politikov o naštartovanie masovej výstavby nájomných bytov.
SITA
