Monopoly v investičnom procese: vodárenské a kanalizačné siete sú špecifickou oblasťou

V investičnom procese existuje niekoľko kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú celkovú investíciu.

K základným faktorom patria investormi neobľúbené, tzv. vyvolané investície, s ktorými však investor musí vo svojej kalkulácii nákladov počítať. Nie je tajomstvom, že iniciatívu investora si mnohí vysvetľujú ako príležitosť na realizovanie svojich zámerov. Politici chcú, aby sa riešili parky a chodníky, najnovšie aj škôlky a školy.

Správcovia sietí požadujú neraz rekonštrukcie svojich zanedbaných vedení. Ak chce investor svoju investíciu naozaj realizovať, neraz sa ocitne v bizarnej situácii, keď musí okrem svojej vlastnej investície riešiť aj výstavbu siete, ktorej nie je vlastníkom. Špecifické postavenie v tejto oblasti majú vodárenské a kanalizačné siete, ktoré sú spravidla v danej lokalite absolútnym monopolom.

Pravidlá na úseku vodovodov a kanalizácií vs prax

Donedávna mohol investor polemizovať s takouto myšlienkou: sieť si nechám a budem ju prevádzkovať alebo si sieť nechám a dám ju do správy, alebo sieť jednoducho prevediem za symbolickú sumu do vlastníctva vodárne. Vlastnenie vodovodnej a kanalizačnej siete totiž neprinášalo investorovi žiadne výhody, pretože vlastník dominantnej siete bol vždy pripravený účtovať vlastníkovi pobočkovej siete iba maximálne sumy za dodávku pitnej vody a za odvod splaškovej vody.

Tu je dramatický rozdiel medzi majiteľmi elektrických a vodárenských sietí. Zatiaľ čo zriadenie pobočkovej elektrickej siete je možné aj z pohľadu ekonomického, pri kanalizácii a vodovode takáto možnosť nie je. Vyššie uvedené umožňuje vlastníkovi dominantnej siete výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO), v zmysle ktorého vodárenská spoločnosť fakturuje konečnému užívateľovi cenu na základe výnosu regulátora.

V cene je, samozrejme, zakalkulovaný aj „primeraný“ zisk. Pobočková sieť bola podľa vodární spravidla konečným spotrebiteľom. Jej majiteľ tak potom nemal žiadnu motiváciu túto sieť prevádzkovať, keďže cena na vstupe a výstupe jeho časti siete bolo rovnaká. S účinnosťou od 1. 1. 2022 však môže byť vlastníkom verejnej kanalizácie a verejného vodovodu už iba zákonom určený verejnoprávny subjekt (napríklad obec).

Takže ak výstavbu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie realizovala súkromná obchodná spoločnosť, je povinná vlastníctvo týchto sietí previesť na určený verejnoprávny subjekt na základe zmluvy o prevode vlastníctva verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Dôvodom je verejný záujem na ochrane zdravia ľudí a základné ústavné právo na ochranu zdravia, ktoré má prednosť pred právom vlastniť majetok aj právom na podnikanie.

Zákonná úprava však nerieši otázku odplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva verejných vodovodov a verejných kanalizácií, čo necháva priestor možným alternatívam refundácie nákladov na ich výstavbu vynaložených súkromnými osobami, ako aj na nejednotný prístup zo strany oprávnených nadobúdateľov.
V praxi sa potom realizuje model, v ktorom investor bezodplatne prevedie vybudované vodohospodárske dielo monopolnému hráčovi, čím de facto buduje ďalej jeho dominanciu a dáva mu bezplatne do rúk predmet podnikania aj spolu s kmeňom zákazníkov!

Čo hovorí zákon

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VV a VK“), ak výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektmi verejného práva, je podmienkou na vydanie územného rozhodnutia zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej stavbe medzi jej vlastníkom a subjektom verejného práva a podmienkou na vydanie kolaudačného rozhodnutia zmluva o prevode vlastníctva verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie medzi vlastníkom stavby a subjektom verejného práva.

Zákon však neuvádza, že zmluva musí byť bezodplatná ani nijako inak nešpecifikuje spôsob určenia odplaty za prevod vlastníckeho práva. Nie je preto vylúčené, že súčasťou zmluvy o prevode bude dojednanie zmluvnej ceny za prevod vlastníckeho práva k VV a VK.

Ustanovenie zákona o VV a VK v § 3 ods. 2 upravuje spôsob, ktorým sa napĺňa dikcia uvedenej podmienky, že vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môžu byť z dôvodu verejného záujmu len vybrané subjekty verejného práva. Zásah do základného práva vlastniť spočíva v tomto prípade v obmedzení výkonu disponibility s vlastníckym právom v časti obmedzenia možných adresátov prevodu vlastníctva. Odôvodnenie nevyhnutnosti zásahu spočíva v zabezpečení uvedeného verejného záujmu v nadväznosti na zákonom limitovaný okruh oprávnených vlastníkov tejto vodohospodárskej infraštruktúry.

Ide o výrazný zásah do základného práva nakladať s vlastným majetkom, pretože nielenže obmedzuje prevoditeľnosť tohto majetku len na vybrané subjekty verejného práva, ale zároveň určuje časový moment, kedy sa tak musí udiať. Keďže uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva VV a VK je podmienkou vydania kolaudačného rozhodnutia, pôvodnému vlastníkovi je upreté právo vec užívať a požívať jeho úžitky hneď od počiatku.

Zákon de facto určuje konkrétny subjekt, ktorému sa musí verejný vodovod a verejná kanalizácia previesť, pretože nemožno predpokladať, že ktorákoľvek iná obec než obec, resp. obce, na ktorých území sú VV a VK vybudované, by mala vzhľadom na svoju územnú pôsobnosť záujem ich nadobudnúť. Rovnako okruh oprávnených právnických osôb (právnických osôb s majetkovou účasťou obce, združenia obcí, resp. združenia týchto osôb) bude v konkrétnom prípade limitovaný. V praxi teda možno očakávať, že záujemca o prevzatie VV a VK do vlastníctva bude len jeden.

Takto výrazne obmedzená disponibilita limituje možnosti vlastníka vyjednávať o podmienkach prevodu vlastníckeho práva vrátane ceny prevádzaného majetku na minimum.

Zmluvná cena je výsledkom dohody zmluvných strán, pokiaľ kogentné zákonné ustanovenia neupravujú konkrétny spôsob jej určenia. V danom prípade zákonná povinnosť prevodu vlastníctva vytvára nerovné postavenie zmluvných strán, kde nadobúdateľ môže uzatvorenie zmluvy podmieňovať jej bezodplatnosťou (bez uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve stavebník nemôže získať územné rozhodnutie k stavbe, resp. ju skolaudovať).

Vodárenské spoločnosti sú podnikateľské subjekty, ktoré sú schopné produkovať zisk. Nie je žiadnym tajomstvom, že práve pre túto schopnosť sa v minulosti uskutočnili pokusy o ich privatizáciu. A táto ambícia nie je definitívne mŕtva.

Čo s tým?

Štát má právo určiť vo verejnom záujme, že niektoré veci môžu byť iba vo vlastníctve určitých subjektov. Zásah do vlastníckeho práva pôvodného vlastníka v podobe povinnosti previesť vec do vlastníctva iného je v tomto smere legitímny a využíva sa v právnom poriadku aj v iných obdobných situáciách (pri strategicky významných inžinierskych stavbách). Aby však oprávnené subjekty túto výnimku zo slobody vlastníctva nezneužívali, mali by byť podmienky prevodu upravené transparentne vrátane úpravy nároku na odplatu.

V zmysle horeuvedeného by teda logicky prichádzalo do úvahy doplnenie legislatívy o spôsob určenia ceny za prevod VV a VK, resp. povinnosti vyplatiť pôvodnému vlastníkovi náhradu za prevod vlastníctva (obdobne ako je to v prípade vyvlastnenia zisku).

K riešeniu daného stavu by mohla pomôcť novela zákona, ktorá by donútila monopolistu splácať investíciu napríklad vo forme lízingu, kvalitná tvorba územných plánov a útvar Hlavného arbitra, ktorého úlohou by bolo spravodlivé nastavenie podmienok realizácie investičných zámerov vo vzťahu k vyvolaným investíciám, vecným bremenám a právam prechodu.

V území, ktoré má komplikované majetkové vzťahy, je potrebné hľadanie kompromisu pri realizácii tých zámerov rozvoja infraštruktúry, ktoré sú v súlade s dlhodobou stratégiou výstavby, definovanou spravidla územným plánovaním.