Má slovenské stavebníctvo potenciál vyhrabať sa z vlastnej jamy? (4. časť)
Osobitnú kapitolu v agende štátnych i komunálnych politikov tvorí nájomné bývanie – v súčasnosti jeden z najpálčivejších problémov Slovenska, a to pre jeho sťaženú fyzickú i cenovú dostupnosť. Na jednej strane tu v dôsledku zmeny postojov k nehnuteľnostiam určeným na bývanie v prospech ich nadobúdania do osobného vlastníctva absentuje primeraný záujem zo strany dopytu, ktorý by výstavbu v danom sektore dlhodobo stimuloval. Na druhej strane sa ponuka spolu s pokračujúcim odpredávaním družstevného, a najmä nájomného bytového fondu zmenšila na historické minimum.
Ten si pred problémom konečne prestal zakrývať oči – veď obmedzený prístup k takejto forme bývania nepriaznivo vplýva aj na mobilitu pracovných síl v rámci republiky. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR preto predložilo, Národná rada SR schválila a prezident SR podpísal novelizovaný zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB), ktorý v navrhovanej podobe nepredpokladá zvýšené požiadavky na rozpočet štátu: v rokoch 2012 až 2014 má ŠFRB poskytnúť na podporu bývania 54,9 milióna eur ročne, čo je asi tretina jeho celkového rozpočtu.
Podľa spomínaného rezortu predstavuje novela nádej na podnietenie rastu výstavby nájomných bytov, pretože prináša niekoľko dôležitých zmien:
- rozšírenie okruhu možných žiadateľov o zvýhodnené stavebné úvery na výstavbu, resp. obstaranie nájomných bytov aj o právnické osoby,
- transformáciu ŠFRB na finančnú inštitúciu, čiže prijímateľa a následne poskytovateľa prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ na obnovu a zatepľovanie bytových domov (10 miliónov eur),
- výraznejšiu motiváciu vlastníkov bytov na komplexnú obnovu bytového fondu,
- implementáciu nástrojov finančného inžinierstva Jessica, čo je spoločná európska podpora udržateľných investícií v mestských oblastiach.
Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) vidí príčinu toho, že na Slovensku chýbajú cenovo dostupné, najmä nájomné byty, v nestabilite terajšieho systému ich financovania. Preto jednou z jeho kľúčových ambícií bolo, aby znenie nového zákona o ŠFRB legislatívne umožnilo nové formy financovania nájomného bývania: napríklad 100-percentným prefinancovaním z prostriedkov ŠFRB bez dotácie, a s možnosťou odkúpenia bytu po 30 rokoch do osobného vlastníctva.
–>–>
Súčasne s tým zväz neustále zdôrazňuje potrebu znižovania energetickej náročnosti budov, a tým aj nevyhnutnosť ich obnovy a zatepľovania v rámci realizácie programu Výstavba a obnova bytového fondu, na ktorý sa po intervenciách na príslušných rezortoch jeho predstaviteľom podarilo presadiť zvýšenie rozpočtu na rok 2012 až na 25 miliónov eur.
A čo privátny sektor? Predstavuje výstavba nájomných bytov príležitosť či naopak – riziko z pohľadu investičnej návratnosti projektov tohto typu? Čo by bolo vhodné urobiť, aby sa do nej naplno zapojili aj súkromní investori? Takáto ambícia je zatiaľ len vo fáze hľadania nástrojov ich podpory a motivácie v oblasti nájomného bývania, ktorým sa zaoberá príslušná pracovná skupina ministerstva. Hovoriť o využití voľných zdrojov dôchodkových správcovských spoločností na rozvoj súkromného nájomného bývania je podľa nej momentálne predčasné. Ako zároveň pripomína, odhadnúť podiel tieňového nájomného bývania nie je možné, pretože štatistiky o počte skutočne prenajímaných bytov v súkromnom vlastníctve sa nevedú. Všetko teda smeruje k záveru, že bez vzájomnej dohody v trojuholníku štát – obec – súkromný sektor sa východisko zo začarovaného kruhu nenájde.
Juraj Pokorný
Ilustračné foto: autor
