Boj o výhľad: Skončí v prospech verejného alebo súkromného priestoru?

V našich mestách rastú nové projekty ako huby po daždi. Jedným z najčastejšie deklarovaných pozitív projektov býva v marketingovej komunikácii výhľad. Budovy sa šplhajú do výšok, rezidencie a kancelárie na najvyšších podlažiach sa najlepšie zhodnocujú. Onedlho sa zastavia aj posledná kôpka uhlia, ak z nej bude aspoň aký-taký výhľad. Ten sa však postupne míňa. A to nielen z hľadiska hľadania voľných parciel, na ktorých by mohli vyrásť projekty s exkluzívnym výhľadom na mesto – novostavby zakrývajú výhľady z verejného priestranstva. Naozaj je lepšie zhodnotenie developerského projektu adekvátne strate výškovej hierarchie mestského priestoru? Je dôležitejší výhľad z kancelárie či bytu, alebo zmysluplné priehľady z ulice, námestia a parku? Sú tieto dve požiadavky zákonite protichodné?

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Tvorcovia bratislavských projektov 3nity (Plynárenská ulica) a Digital Park II (Einsteinova ulica) zvolili takisto formu aditívneho radenia viacerých vyšších hmôt, no v tomto prípade ich kládli dlhšou stranou paralelne za sebou, nie vedľa seba. Ukrojili si tak menšiu časť vizuálneho priestoru mesta a vo svojom okolí poskytujú intenzívnejšie priehľady. Ďalšou výhodou je aj to, že takouto kompozíciou hmôt sa vytvoria isté poloverejné nádvoria, ktoré vytvárajú novú kvalitu priestoru pre samotných užívateľov projektu.

Skyline v centre Hamburgu, kde sú jedinými vyčnievajúcimi prvkami veže kostolov, jasne dokazuje, že lepší výhľad, ako majú užívatelia priemerne vysokých budov alebo chodci, môže mať len najvyššia inštancia. A nie sú to majitelia predražených kancelárií či apartmánov.

Martina Jakušová
Foto: Dano Veselský, Germany Real Estate
Vizualizácie: Vara Group, vize.com