Andrej Alexy: Súťaž je motorom kvality
Architektonická súťaž je pre neho motorom kvality, typologická rozmanitosť naplnením tvorivých ambícií a čitateľný štýl zase dôležitou súčasťou diela pri komunikácii s investorom, ale i na ceste k užívateľovi a bežnému človeku. Architekt Andrej Alexy je presvedčený, že prostredie vnímame všetkými zmyslami, a aj preto má architekt ako tvorca prostredia veľkú zodpovednosť. Kríza vyčistila architektonické stoly a investorské zámery, ale Andrej Alexy dúfa, že je to aj príležitosť na prehodnotenie vzťahu k urbanizácii hlavného mesta a nezmyselných noriem brzdiacich stavebný vývoj.
Ateliér – čistenie ideíArchitektonický ateliér Alexy&Alexy vznikol oficiálne v roku 2006, no jeho genéza je oveľa dlhšia. Za názvom sa ukrýva vyše dvadsaťročná spolupráca otca Tibora Alexyho a syna Andreja Alexyho. „Vždy sme boli malý ateliér a počet spolupracovníkov v ňom sa pohyboval okolo štyroch až piatich,“ hovorí Andrej Alexy. „Nikdy sme ho nechceli rozširovať, lebo pri takomto počte ľudí sa veci dajú riešiť na kolegiálnej, až kamarátskej úrovni. Samozrejme, pri väčších zákazkách – ako napríklad pri obytnom súbore Račany Bianco – si k stavebnej spolupráci prizývame aj iné ateliéry. Často ubíjajúcu stavebnú rutinu tak prenechávame iným a my môžeme zostať pri koncepčných záležitostiach, pri architektúre.“
Andrej Alexy je principálom ateliéru a zodpovedným za kvalitu diela, ale to neznamená, že si ponecháva výlučný názor na výsledný koncept. Pri jeho modelovaní sa zúčastňujú všetci členovia tímu, lebo dielo musí dokázať odpovedať na mnoho otázok a hneď na začiatku obhájiť svoju životaschopnosť. A to sa deje práve pri ateliérovom „brainstormingu“, ktorý čistí nápady a posúva ich k realizácii.
Súťaž ako záväzok
Kríza priniesla príležitosť na hodnotiaci odstup a zvýšenú pozornosť na primárnu architektonickú tvorbu. Bolo to aj obdobie, počas ktorého sa ateliér venoval architektonickým súťažiam. Práve pri nich sa vylepšovala tímová spolupráca, ktorá priniesla rýchlejšie reakcie ateliéru na rôzne zadania.
„Súťaž by mala byť motorom kvality, preto, keď sa zákazka získava priamym zadaním, nie je tlak na kvalitu až taký veľký,“ tvrdí Alexy. „Samozrejme, každý architekt sa snaží naplniť kvalitu v najvyššej možnej miere, ale súťaž má v sebe osobitú dynamiku. Súťaží by sa mali zúčastňovať najmä dobrí architekti, pretože len vtedy sa vytvorí priaznivé konkurenčné prostredie. Rovnako je dôležité, aby aj investor presadzoval estetické, morálne a architektonické hodnoty a súťaž bral ako záväzok. Rozhodne by to nemal byť iba výkrik do tmy, či zásterka iných aktivít, ktoré potrebuje len prehnať súťažou.“
Andrej Alexy si však súčasne uvedomuje, že aj nerealizované súťaže sú zaujímavým čítaním. Prinajmenšom vypovedajú o dobe, v ktorej sa uskutočnili, a aj keď projekty svojho adresáta nenájdu, ich hodnota zostáva.
Štýl nie je nanič
Bytové domy, objekty priemyselnej architektúry, dizajn interiéru, verejné priestranstvá, urbanistické štúdie – to všetko sú záujmové okruhy ateliéru, ktorý sa tak vyhýba typologickému stereotypu. Typová rozmanitosť umožňuje z hľadiska požiadaviek trhu flexibilitu, ale súčasne kladie na ateliér zvýšené nároky na nové zadania v oblastiach s rôznymi požiadavkami. Aj pri stavbách rôzneho typologického charakteru však cítiť istú podobnosť myslenia a prejavu.
„Je dôležité mať svoj vlastný štýl, ktorý je na prvý pohľad čitateľný “ hovorí Andrej Alexy. „Niektorí tvorcovia ho dokonca cielene hľadajú, v presvedčení, že vyhraneným štýlom skôr prerazia. Štýl sa prejavuje aj v iných umeleckých oblastiach, a nie je výlučnou záležitosťou architektúry.“
Mondrian, Etis, Račany Bianco – to sú azda najznámejšie objekty, ktoré napovedajú, že architektonický štýl ateliéru Alexy&Alexy je v zdôraznení usporiadanej formy cez čisté línie a geometrické tvary.
„Vonkajšia forma súvisí s vnútornou štruktúrou architektúry a je výrazom vnútornej prevádzky, ale vždy jej chceme dať niečo navyše,“ zdorazňuje Andrej Alexy. „Výsledný tvar potom vzniká z kontextu okolia a racionálnej skladby rôznych štúdií – dopravnej, štrukturálnej, výškovej atď., ku ktorým pridávame emotívne prvky. Emócie sa však snažíme držať na uzde, lebo ak má byť architektonický výraz pravdivý a úprimný, musí byť harmonicky vyladený.“
Pravdivý výraz
Čo je to však pravdivý výraz? Odpoveď ateliéru obsahuje veľa rovín, v ktorých nechýba rešpektovanie funkcií daného objektu, ale aj obdobie jeho vzniku. „Občas mám pocit, ako keby sa niektoré stavby snažili dobehnúť deficit z minulosti,“ dodáva Andrej Alexy. „Nahlas pritom kričia a vo svojom vonkajšom výraze to poriadne preháňajú. Výsledok je však úplne opačný. Ľudí osloví iba architektúra s pravdivou výpoveďou.“
–>–>
O slovách autora svedčia viaceré diela z jeho architektonickej tvorby, pričom niektoré získali aj odborné uznanie v podobe ceny za architektúru CEZAAR. Prvým je obytný dom Mondrian v Bratislave (spoluautorka Andrea Klimková), ktorý je stručnou odpoveďou na otázku súčasného hromadného bývania. Ide o chytro „ustrojený“ dom s parterom, telom vrcholiacim v transformovanej streche ponúkajúcej vysoký štandard bývania formou mezonetových terasových bytov. Mondrian je pomenovaný po jednom zo zakladateľov neoplasticizmu, definovaný čistou geometrickosťou, abstrakciou, základnými farbami, vylučuje náhodnosť i nadvládu individuality. Aj na ňom sa dá spoznať osobitý štýl ateliéru. „Návrh obytného domu Mondrian vznikol vo veľmi krátkom časovom úseku dvoch týždňov, ale investor ho okamžite s nadšením prijal,“ spomína Andrej Alexy.
Čerstvo ocenenou stavbou je administratívno-výrobná hala Etis, ktorá sa nachádza na okraji Bratislavy – vo Vrakuni. Podľa slov autora projektu bola na začiatku návrhu predstava jednoduchej škatule, ktorá je otvorená do ulice a prostredníctvom transparentnej fasády oslovuje návštevníka. Vo výsledku je táto ambícia naplnená, pričom architektonický výraz pracuje s účelným a zredukovaným slovníkom elementárnych tvarov a základných farieb. „Sklo ako obal spája budovu s okolím,“ opisuje objekt Andrej Alexy. „Transparentná fasáda veľmi živo reaguje počas dňa na svetlo. Dynamicky mení výraz od zachmúrenej antracitovosivej až po rozžiarenú svetlomodrú. Budova navyše žije aj v noci a pod ,sklenenou kožou‘ sa odohráva farebné predstavenie jej vnútorného života. Architektúra prostredníctvom transparentnej fasády komunikuje s okolitým prostredím, ktoré do nej vniká a stáva sa jej súčasťou. Architektúra tak zhmotnila filozofiu spoločnosti Etis, ktorá navrhuje a tlačí samolepiace etikety pre potravinársky priemysel.“
Architektúra môže aj provokovať
Architektúra je verejnou vecou, ktorá vplýva na každého človeka. Niektorí ju vnímajú pocitovo, iní pri tom uplatňujú aj svoje hlbšie či plytšie vzdelanie v architektonickej oblasti. Stále však platí, že prostredie vychováva a architekt ako tvorca prostredia má veľkú zodpovednosť. Andrej Alexy však nevylučuje, že architektúra môže aj provokovať. „Môže byť vtipná, provokatívna, veselá i seriózna, zachmúrená i bláznivá,“ hovorí architekt. „Iba taká vytvára pestré a zaujímavé prostredie. Pri všetkých spomenutých vlastnostiach by však mala byť najmä kvalitná.“
Andrej Alexy je typom architekta, ktorý sa chodí pozerať na svoje budovy aj po viacerých rokoch prevádzky. Zaujíma ho, ako dom funguje, hoci si zároveň uvedomuje, že jeho „dieťa“ si už žije vlastným životom. Navyše, nie každá architektúra musí byť pomníkom, takže si uvedomuje aj jej obmedzenú životnosť.
„Dôvodom odstránenia domu však nemusí byť len otázka jeho životnosti,“ upresňuje Andrej Alexy. „Môže sa tak stať aj z nevedomosti, či barbarskosti investora. Spomeniem len zbúranie amfiteátra v Bratislave, to musel byť pre autora Štefana Svetka hrozný zážitok. Som presvedčený, že išlo o výnimočné dielo, morálne opodstatnené, ktoré by po rekonštrukcii mohlo slúžiť ďalších sto rokov. Je to odsúdeniahodné a vypovedá to o súčasnej epoche. Aj mňa by trápilo, keby niektorý z mojich domov zbúrali. Človek si však musí klásť otázky – je dôvodom zbúrania zle naprojektované dielo alebo zlá spoločnosť? Je v poriadku, ak nová kvalita nahradí starú, ale ak kvalita neprichádza,vzniká nenahraditeľná škoda. Pre mesto je dobré a prínosné zachovávať stavby z minulých období ako obraz doby a svedectvo kontinuity.“
Ing. arch. Andrej Alexy Najvýznamnejšie realizácie ETIS Slovakia – administratívno-výrobná hala, Bratislava Vrakuňa, CEZAAR 2010 v kategórii Občianske a priemyselné budovy, nominácia na cenu Mies van der Rohe Award 2010, nominácia na cenu Dušana Jurkoviča za rok 2009 (A. Alexy) Račany Bianco – polyfunkčný komplex, Bratislava Rača, nominácia na cenu STAVBA ROKA 2010, (A. Alexy, A. Klimková) Dolce Vita – polyfunkčný dom, Bratislava Podunajské Biskupice, realizácia 2010 (A. Alexy) Námestie Matice slovenskej – Dubnica nad Váhom, rekonštrukcia námestia 2009, v realizácii (A. Alexy, T. Alexy, M. Jošt, Š. Rafanides) Black White – Bytový dom Bratislava-Kramáre, realizácia 2007 (A. Alexy, A. Klimková, M. Čief) Vila L – rodinný dom Záhorská Bystrica – Strmé vŕšky, realizácia 2006 (A. Alexy) Mondrian – bytový dom Bratislava-Ružinov, CEZAAR 2005 v kategórii bytové domy, nominácia na cenu Mies van der Rohe Award (A. Alexy, A. Klimková) Stavmat IN – obchodno-administratívna hala Bratislava-Nové Mesto, realizácia 2005 (A. Alexy, A. Klimková, P. Kollár) Nike – administratívna budova, Bratislava Mlynská dolina, realizácia 2002 (A. Alexy, P. Eisenreich, D. Ferianc, R. Hájek) Uzbecká – polyfunkčný dom, Bratislava-Podunajské Biskupice, realizácia 2002, nominácia na cenu CEZAAR 2003 v kategórii bytové domy (A. Alexy, D. Ferianc) Kráter – polyfunkčný dom, Bratislava, realizácia 1997, cena časopisu ARCH 1998 (R. Hájek A. Alexy) Aktuálne projekty a súťaže Demänová – obytný súbor, architektonicko-urbanistická štúdia Liptovský Mikuláš, Demänová, 2010 (A. Alexy, T. Alexy, Š. Rafanides) Castellum – Nové centrum Rusoviec, architektonicko-urbanistická súťaž 2010 (A. Alexy, M. Jošt, Š. Rafanides) Svornosť – Domov seniorov, Bratislava Podunajské Biskupice, architektonická štúdia 2010, (A. Alexy, Š. Rafanides) Petržalka City – Bratislava, urbanisticko-architektonická štúdia 2009, 1. cena vo vyzvanej urbanisticko-architektonickej súťaži (A. Alexy, T. Alexy) Krajské kultúrne a vzdelávacie centrum, Zlín – medzinárodná architektonická súťaž 2009 (A. Alexy, M. Jošt, Š. Rafanides) |
Urbanizácia Bratislavy
O divokom stavebnom vývoji Bratislavy sa už popísalo veľa. Rovnako veľa sa pohovorilo aj o tom, že kríza by mohla priniesť poriadok do stavebného eldoráda. Aké sú teda perspektívy hlavného mesta Slovenska?
„Počas uplynulých pár rokov vzniklo zopár dobrých domov, pretrvávajúcim problémom je však urbanistický vývoj mesta,“ odpovedá Alexy. „Tam sa príliš nepokročilo. Ojedinelé projekty vznikajú na základe vynaloženého úsilia úzkej skupiny investorov a architektov, čo nie je komplexná cesta riešenia do budúcnosti. Okrem rezerv vo flexibilnejšom riadení mesta a jeho urbanizácie vidím problém aj v nezmyselných normách, ktoré brzdia stavebný vývoj miest. Myslím, že aj súčasná štruktúra územného plánu je nepružná. Jej metodika vychádza z plánovania a zónovania. V dynamickej a otvorenej spoločnosti až život ukáže, koľko percent občianskej vybavenosti a bývania potrebuje daná oblasť. To sa jednoducho nedá predpísať.“
Postavenie architekta
Slovenská architektúra je súčasťou stredoeurópskeho priestoru a už aj historicky je jej prejav príbuzný s architektúrou okolitých krajín. Architekt Alexy je však presvedčený, že aj slovenskí tvorcovia by si mali nájsť vlastnú parketu, ktorou by mohli tento priestor obohatiť.
„Mohlo by to byť veľmi vzrušujúce, ale zároveň si myslím, že ešte máme čo doháňať,“ uzatvára Alexy. „A rezervy sú aj v postavení architekta v spoločnosti, ale aj v samotnom trojuholníku investor – architekt –stavebná firma, kde architekt často hrá len druhé husle. Samozrejme, je to aj varovný signál do vlastných radov, ale aj uvedomenie si spoločenskej podstaty architektúry. Mali by vznikať aj štátne zákazky s potrebou pridanej duchovnej hodnoty. Je smutné, ak je jediný argument pri verejnom obstarávaní architektonického diela jeho najnižšia cena. Ako sa dá vyberať duchovná kvalita na základe ceny? V každej spoločnosti bola architektúra prejavom moci a ideí. Čím sa prezentujeme v súčasnosti na Slovensku? Výsledok je často žalostný, a preto by aj spoločnosť mala prehodnotiť svoj vzťah k architektúre…“
Ľudo Petránsky
Foto: Paťo Safko, Jozef Sedlák
Vizualizácia: Alexy&Alexy
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
