Bývanie pre seniorov? Ideálne vedľa cintorína!
Broňa Tarnócy Zdravotno-sociálna starostlivosť naráža na nedostatočné kapacity, limity v kvalite poskytovania služieb, zákon a normy, miestami aj na neodbornosť. No úskalia vidieť aj v architektonickom vyhotovení.
V kvalite prístupu sa nedokážeme priblížiť našim susedom, už vôbec nie západným a severným krajinám. Tam už dávno hrajú domovy sociálnych služieb dôležitú úlohu pri tvorbe novej mestskej štvrte. Domov sociálnych služieb, ktorý môžeme pokojne nazývať aj seniorské rezidenčné bývanie, nemusí byť miesto, odkiaľ vás odvezú priamo na patológiu.
Počas rozhovorov na túto tému som si vypočula príbehy, ktoré miestami pripomínali absurdnú frašku, nie serióznu debatu o kvalitnej starostlivosti (nielen) o seniorov. Verili by ste, že v istej obci by si niekto naozaj prial bývanie pre seniorov v blízkosti cintorína?
A čo tak osamotená budova ďaleko za mestom, na samote? Ideálne. Aspoň nebude počuť húkanie sanitky. Mohli by sme takúto budovu vytvoriť napríklad vedľa škôlky, nech sme aspoň trochu inkluzívni. V žiadnom prípade, absurdné! Žiadne dieťa sa predsa nechce pozerať na starého človeka.
Jednoducho, ak máte viac rokov, prípadne nejaký hendikep (napríklad používate vozík, máte problémy s pohybom, prijímaním potravy, ste autista, máte Parkinsonovu či Alzheimerovu chorobu…), alebo ste našťastie zdravý občan Slovenskej republiky, ale nechcete žiť sám (keďže vaše deti si vybudovali svoje hniezdočko lásky na opačnom konci planéty), ste pre spoločnosť vlastne už neoficiálne „mŕtvy“. Myslela som si, že zdravotno-sociálna starostlivosť je v našej krajine v plienkach. Tá kvalitná sa však ešte ani nenarodila. Zatiaľ sa pokúšame ju splodiť.
Dôstojnosť si zaslúžime všetci
Podľa Inštitútu aktívneho bývania sú spôsoby bývania seniorov na Slovensku výslednicou množstva rozličných sociálno-demografických faktorov i rôznych iných činiteľov. V prvom rade ide o tzv. demografické starnutie populácie. Ako vyplýva z tabuľky č. 1, slovenská spoločnosť pomerne rýchlo starne, keďže v roku 1989 predstavoval priemerný vek občanov Slovenska o niečo viac ako 33 rokov, v roku 1999 to bolo takmer 36 rokov, v roku 2009 o niečo viac ako 38 rokov a v roku 2019 už dokonca 41 rokov.
Iným indikátorom, ktorý takisto presvedčivo potvrdzuje opísaný trend, je index starnutia, vyjadrujúci počet obyvateľov vo veku nad 65 rokov na 100 obyvateľov vo veku od 0 do 14 rokov. Hodnota tohto ukazovateľa na Slovensku vzrástla od roku 1989 pomerne dramaticky – z 40,34 na súčasných 104,80. Inými slovami, v rámci slovenskej spoločnosti ubúda podiel osôb v predproduktívnom veku (detí a mládeže), zatiaľ čo podiel osôb v postproduktívnom veku sa dynamicky zvyšuje.
Ľudia rôzneho veku hľadajú bývanie, kde by bola vytvorená aktívna komunita s aktívnym a pestrým životným štýlom, ktorý im umožňuje stále si naplno užívať život a neprepadať panike. Hľadajú kvalitné rezidenčné seniorské bývanie, prípadne bývanie podľa potrieb svojho fyzického či psychického stavu, ktoré by im pomohlo žiť kvalitne, plnohodnotne (aj napriek akémukoľvek „hendikepu“), no najmä dôstojne.
Dôstojnosť si totiž zaslúžime všetci a stále. Komplex The Villages Group a Parc du Cap vo Francúzsku, La Finca, Valle Romano, Grand Estate Living a Residencias L´Hermitage v Šanielsku, Monarch Estates a Argarve Lifestyle v Portugalsku, v Kodani a vo Viedni sú príkladmi toho, ako možno vytvoriť kvalitné rezidenčné bývanie, miesto, kde sa (nielen) o chorých postarajú, tým, ktorý hľadajú aktívny komunitný život, ho zabezpečia, miesto, kde si každý na základe svojej diagnózy a potrieb nájde to najlepšie pre seba. Ale kým k tomu dospejeme, čaká nás dlhá cesta.
Domov sociálnych služieb ako súčasť mestskej štvrte
„Situácia s infraštruktúrou pre seniorov je naozaj kritická. Napríklad Petržalka sa blíži k 30 tisíckam obyvateľov v dôchodkovom veku. No táto mestská štvrť má súčasnosti len niekoľko stoviek miest v DSS. V developerských rezidenčných projektoch, ako napríklad Nová Matadorka alebo Slnečnice, sa snažíme DSS zakomponovať, ale realizáciu komplikuje aj legislatíva, ktorá limituje kapacitu jednej navrhovanej DSS na 40 lôžok,“ vysvetľuje architekt Juraj Benetin z architektonického ateliéru Compass Architekti.
Podľa neho je to dobré mienená legislatíva, ktorá má zabrániť vznikaniu neosobných veľkokapacitných domovov. „Bohužiaľ, prevádzka optimálna z pohľadu zamestnancov a servisných priestorov musí začínať niekde na 60 lôžkach. V developerských projektoch je tak veľmi ťažké rozvíjať starostlivosť o seniorov na komerčnej báze. Z pohľadu samosprávny je zas veľkým problémom nájsť a udržať zamestnancov DSS,“ dodáva.
Legislatíva a normy zaostávajú za reálnym životom
Architekt Braňo Husárik z architektonického ateliéru Superatelier je presvedčený, že najväčšou prekážkou pri tvorbe kvalitných moderných domovov sociálnych služieb na Slovensku je kombinácia nedostatočného financovania a zastaranej legislatívy. Chýba celková vízia z hľadiska urbanizmu a rozmiestnenia jednotlivých domovov. V porovnaní s vyspelými krajinami zaostávame v prístupe k integrácii týchto zariadení do spoločenského a mestského prostredia aj v kvalite samotného poskytovania starostlivosti.
Tvorbe kvalitných moderných domovov sociálnych služieb, resp. rezidenčného seniorského bývania, bráni podľa Ondreja Horvátha, hlavného architektka Trenčína, najmä systém verejného obstarávania na Slovensku. Za hospodárnosť sa podľa jeho slov považuje väčšinou prvoplánové prvotné míňanie čo najmenej peňazí. „Už tu je to zle nastavené. Nie je jednoduché si obhájiť v rámci nastavenia podmienok súťaže kritériá na kvalitu architektúry.
Kontrolné orgány to stále nevidia ako niečo, čo je potrebné, ba dokonca naopak, je to mnohokrát hodnotené ako neprimeraná požiadavka,“ vysvetľuje. Architektka Zuzana Zacharová vníma situáciu podobne: „Objekty pre sociálne bývanie a služby boli dlho na okraji investičného záujmu, komerčne nerentabilné, zväčša financované štátom a spravované samosprávami. Potom sa objavilo zopár lastovičiek s vyšším štandardom, ktoré sú však bežným smrteľníkom finančne nedostupné. Rovnako je to aj s ich architektonickou kvalitou, hoci dobré príklady by sa určite našli. Vnímam to však tak, že veci sa konečne hýbu dobrým smerom,“ hovorí.
Ako doplnila, minulý rok MPSVR SR zverejnilo zopár výziev z plánu obnovy a už sa aj stavia: „Pribúdajú aj súkromní investori a developeri. My architekti a projektanti sa pri navrhovaní týchto objektov riadime univerzálnym dizajnom, ale stále vnímame určité obmedzenia v legislatíve a v normách, ktoré za reálnym životom, bohužiaľ, trochu zaostávajú.“
