Rodinné domy v radovej zástavbe, budované v povojnovom období, po niekoľkých desaťročiach svojho využitia už nezodpovedajú dnešným, rýchlo vyvíjajúcim sa trendom a požiadavkám z hľadiska energetickej náročnosti. Tieto domy, typické pre Holandsko, Anglicko alebo Nemecko boli budované hromadne pre strednú triedu a v dnešnej dobe sa pripisuje pomerne veľká časť spotreby energie práve týmto domom. Napríklad len v Holandsku sa to týka približne 1,5 milióna obydlí.
Bezpečnosť a efektivita sú základné parametre, ktoré sa sledovali inštalovaním komplexného systému vrátane merania a regulácie. Kompetenčné centrum pre IT v Zürichu (OIZ) sídli v budovách, ktoré sa pokladajú za najmodernejšie, najbezpečnejšie, a čo sa týka energetickej náročnosti, aj za najdokonalejšie objekty svojho druhu v Európe. O bezpečnosť ľudí aj vybavenia v nich sa stará ucelený systém, ktorý integruje jednoducho ovládateľné systémy požiarnej ochrany, zabezpečenia a automatického riadenia technických zariadení budovy.
Zavedenie pojmu budova s takmer nulovou spotrebou energie vzbudilo záujem, odpor aj očakávania. Čo ďalej? Znižovanie energetickej náročnosti budov je trend, ktorý možno pozorovať vo vývoji stavebníctva už od 80. rokov minulého storočia. V rozličných obdobiach, prevažne v súvislosti so zmenami cien energie, sa zvýrazňuje a zase následne potláča, vo všeobecnosti však ide o dlhodobý a viac-menej kontinuálny proces.
Zodpovedá z legislatívnej aj technologickej stránky súčasným potrebám? Názory z praxe, ktoré sme získali v našej ankete, ukazujú, že napriek pomerne veľkému technologickému pokroku v posledných rokoch je ešte stále veľa otázok, ktorým by sa mala pri rozpočítaní nákladov na vykurovanie a teplú vodu venovať pozornosť.
Našou snahou je priblížiť v príspevku aktivity medzinárodného projektu PINE (Promoting Industrial Energy Efficiency) financovaného európskym programom Intelligent Energy Europe (IEE), ktorého sme aktívnymi účastníkmi.
Príspevok k téme nulové domy, ktorý vás donúti zamyslieť sa. Konštrukcia šetrných budov sa stala významným medzinárodným trendom posledných desaťročí, pretože práve budovy majú na svedomí priamu spotrebu takmer polovice primárnych energetických zdrojov a polovicu všetkých spotrebovaných surovín, produkujú stovky miliónov ton odpadu a tretinu celosvetovej produkcie CO2.
Ide o názov unikátneho vedeckého projektu, na ktorom sa podieľajú pracovníci ÚSTARCH SAV (Ústav stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied) a Katedry konštrukcií pozemných stavieb Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý finančne podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja.
Zatepľovanie či výmena okien menia podmienky prirodzenej infiltrácie vzduchu, čo treba zohľadniť overením vhodnosti priestorov na bezpečné používanie plynových spotrebičov. Pri procese spaľovania vznikajú okrem tepla aj spaliny, ktoré treba bezpečne odviesť od plynového spotrebiča. Nesmie sa pritom zabúdať na dostatočné odvetranie priestoru. Pri nedostatočnom prívode spaľovacieho vzduchu dochádza totiž k nedokonalému spaľovaniu a porušeniu dynamickej rovnováhy systému miestnosť – plynový spotrebič – komín a k spätnému toku spalín do miestnosti, v ktorej sa nachádza spotrebič.
Sú mikrokogeneračné jednotky na spaľovanie pevnej biomasy budúcnosťou v energetickom mixe zdrojov energie alebo iba slepou vývojovou uličkou? V súčasnosti nastáva obdobie, keď musia krajiny EÚ nastaviť smerovanie energetickej politiky na zvýšenie efektívnosti výroby a spotreby energie použitím obnoviteľných zdrojov energie (OZE) nielen z dôvodu ochrany životného prostredia a znižovania energetickej náročnosti budov, ale aj s ohľadom na energetickú bezpečnosť a sebestačnosť.
Energetická účinnosť nepadá z oblakov, v pasívnom dome musí byť využitý existujúci balík nástrojov, ktorý ju zabezpečí. Tepelná pohoda vnútorného priestoru je podriadená schopnosti okien usmerňovať vonkajšie faktory.
V priebehu posledných rokov dochádzalo k nárastu požiadaviek na hrúbku používaných izolantov v zatepľovacích systémoch na viac než dvojnásobok. Mnoho bytových domov, ktoré majitelia zateplili podľa skorších pravidiel a zvyklostí sú dnes v stave, kedy by potrebovali „zateplenie na zateplenie“.
História STIEBEL ELTRON začala pred 90 rokmi v domácej dielni v Berlíne. Mladý inžinier doktor Theodor Stiebel bol tak rozčúlený pri ohreve vody piestovým ponorným ohrievačom, že za krátky čas vyvinul nový: prstencový ponorný ohrievač mal tvar prstenca, bol praktický a mal dlhú životnosť.
Spoločnosť Tatramat – ohrievače vody, s.r.o. oslavuje 10. výročie pôsobenia pod hlavičkou koncernu STIEBEL ELTRON.
Sú nové pravidlá na tomto úseku prínosom alebo obmedzením? S účinnosťou od 1. mája tohto roka vstúpil do platnosti zákon č. 100/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Okrem zmien na úseku centralizovaného zásobovania teplom prináša aj zásadné novinky v poskytovaní určených meradiel. Čo to bude v konečnom dôsledku znamenať v praxi pre dotknuté subjekty?
V najbližších rokoch nás čaká prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie. To sa bude musieť zabezpečiť tepelnou ochranou budov a vo vysokej miere využitím obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktoré sa budú nachádzať v týchto budovách alebo v ich blízkosti. Sme pripravení na skutočne efektívne využitie OZE? Vyvíja sa v tomto smere aj segment vykurovania a techniky prostredia ako takej?
