Partner sekcie:
  • Stavmat
  • Vaillant
  • KM BETA

Sanácie významných historických budov

Sanácie významných historických budov

V posledných rokoch sa aj v Českej republike podarilo zrekonštruovať veľa historických stavieb. K tým najzaujímavejším­ patrí empírový zámok Kinských v Kostelci nad Orlicou, barokový Kolowratský zámok v Rychnove­ nad Kněžnou a renesančný zámok v Doudleboch nad Orlicou. Spojením nadčasového myslenia, zodpovednosti a vízie­ majiteľov s obetavosťou, ústretovosťou a umom stavebných firiem získali tieto historické budovy opäť svoju­ pôvodnú krásu. A zachovali tak pre ďalšie generácie poslanie i obraz daného miesta spolu s odkazom slávnych­ architektov. To môže byť inšpirujúce aj pre rekonštrukcie stavieb na Slovensku.

Empírový zámok Kinských
Zámok v Kostelci nad Orlicou, sídlo rodu Kinských, postavil viedenský architekt Jindřich Koch v rokoch 1829 až 1835 v empírovom slohu. Pretože v očiach minulého režimu nebola táto ojedinelá, slohovo čistá architektonická pamiatka postavená šľachtou „hodná nového človeka“, dlhé roky slúžila výskumnému ústavu chovu ošípaných. Je teda pochopiteľné, že keď sa zámok v 90. rokoch minulého storočia navrátil pôvodným majiteľom, bol úplne zdevastovaný. Práce na záchrane tohto objektu, na opravu ktorého prispieval finančnými prostriedkami aj český štát, trvali päť rokov.

Predchádzali mu detailný stavebnotechnický a historický prieskum, rokovania s pamiatkarmi a architektom investora. Celková oprava zámku zahŕňala statické zaistenie celého objektu, spevnenie a zabezpečenie stropov a krovu, opravy okenných a dverných výplní, zhotovenie vnútorných a sanačných omietok, štukatérske práce v interiéri (dielenskú výrobu profilovaných ríms, fabiónov a stropných líšt a ich osadenie), opravy a doplnenie pieskovcových prvkov fasády, zhotovenie vonkajších fasád vrátane náterov vonkajších omietok.

Vnútorné omietky na ploche takmer 5 000 m2  sa skladajú z týchto vrstiev:

  • prednástrek,
  • strojová jadrová omietka,
  • armovacia sieť do strojových omietok na celej ploche (svetlosť ôk 8/8 mm),
  • vápenná stierka.

Pôvodné dožité vonkajšie omietky boli úplne otlčené a na ploche väčšej ako 1 500 m2 nahradené systémom vonkajších ušľachtilých omietok vrátane povrchovej úpravy. Hrúbky omietok nezodpovedali bežným fasádnym omietkam, ale boli výrazne silnejšie a zodpovedali požiadavkám na pamiatkové objekty. 

Poradie vrstiev bolo:

  • prednástrek,
  • strojová jadrová omietka,
  • armovacia sieť do strojových omietok na celej ploche (svetlosť ôk 8/8 mm),
  • vonkajšia štuková omietka,
  • silikónová fasádna farba.

O tom, že sa rekonštrukcia empírového zámku vydarila, svedčí druhé miesto v súťaži Fasáda roku 2002 v kategórii Rekonštrukcie a, samozrejme, aj chvála a spokojnosť majiteľa objektu.

Barokový Kolowratský zámok
Potom, čo sa pôvodný renesančný zámok z konca 16. storočia v Rychnove nad Kněžnou na začiatku 90. rokov minulého storočia navrátil pôvodným majiteľom, začalo sa s jeho celkovou opravou, zakončenou novou fasádou.

Stavebným prácam predchádzal detailný stavebnotechnický a historický prieskum vrátane rozborov vlhkosti a solí z prízemného muriva. Na základe stavebnochemickej a fyzikálnej analýzy sa na sanáciu muriva vybral sanačný systém zodpovedajúci WTA, ktorý sa realizoval v zložení:

  • Baumit Sanova prednástrek,
  • Baumit Sanova puferová omietka,
  • Baumit Sanova omietka W,
  • Baumit Sanova štuková omietka.

Rychnovský zámok, ktorý sa považuje za perlu barokového umenia a v literatúre sa právom nazýva rychnovskými Hradčanmi, po celkovej rekonštrukcii a s novou fasádou mnoho získal.

Renesančný zámok v Doudleboch nad Orlicou
Tento lovecký zámoček so sgrafitovou výzdobou v Doudleboch nad Orlicou si dal v rokoch 1588 až 1590 postaviť talianskymi staviteľmi Mikuláš st. z Bubna. Fasáda sa musela priebežne udržiavať a opravovať, o čom svedčia aj zvláštne, čiastočne utajené podpisy vtedajších remeselníkov, ktorí zanechávali medzi sgrafitami svoje iniciály, osobné značky a podobne.

O sto rokov neskôr, pri barokovej úprave zámku, sa sgrafitá zakryli omietkou, a tak sa jedinečné dielo takmer na tristo rokov ukrylo pred zrakmi okolia. Až pri reštaurátorských prácach po roku 1960 sa vzácne sgrafitá a nástenné maľby znova odkryli. Stavebné úpravy za minulého režimu však neboli vôbec kvalitné. Staronoví majitelia sa preto začiatkom tohto storočia rozhodli vykonať generálnu opravu ojedinelej fasády s ornamentálnymi sgrafitami.

Vlastným prácam predchádzal detailný stavebnotechnologický a historický prieskum, rokovania s pamiatkarmi, spracovala sa reštaurátorská správa. Od roku 2004 prebiehali pod patronátom Národného pamiatkového ústavu v Pardubiciach a Ministerstva kultúry ČR reštaurátorské práce. Vzhľadom na vysoký obsah škodlivých solí v soklovej časti muriva a jedinečnosť sgrafít na hlavných nadzemných plochách fasády sa použili dva úplne rozdielne prístupy.

Zhotovenie frotáže (prenesenie odtlačku zvyškov reliéfnej štruktúry z podložky na papier)Detail severnej fasády

Postup prác
Pri oprave soklovej časti fasády a niekde aj silne poškodených sgrafít sa využili absorpčné omietky (nazývané tiež hladné alebo obetné). Už existujúca narušená omietka sa otĺkla, škáry kamenného muriva sa starostlivo očistili a obnažené miesta sa na celej spodnej časti fasády celoplošne nahrubo omietli vápennou omietkou. Zhruba po roku, keď obetná omietka vstrebala veľkú časť solí dlhodobo nazhromaždených predovšetkým v škárach soklového muriva, sa pred začatím prác na obnove sgrafít otĺkla a v soklovej časti pod sgrafitami sa definitívne nahradila vápennou sanačnou systémovou omietkou.

Oprava renesančných fasád zahŕňala z veľkej časti predovšetkým obnovu ornamentálnych sgrafít reštaurovaním. V prípravnej fáze bolo treba vykonať tzv. frotáž, teda všetky sgrafitá, prípadne zvyšky reliéfnej štruktúry preniesť v meradle 1 : 1 na papier a takto – ako presnú predlohu – uchovať na neskoršie využitie. Následne sa sgrafitá očistili a povrchovo i hĺbkovo spevnili. Tie časti sgrafít, ktorým hrozilo odpadnutie, sa injektovali. Na miestach, kde bolo treba urobiť úplnú rekonštrukciu sgrafít, sa využila práve frotáž.

Stav sgrafita pred reštaurovanímReštaurované renesančné sgrafito

Pred reštaurátorskými prácami sa odstránili zvyšky vápennej omietky, prečistili sa škáry medzi kamenným murivom a na obnažené kamene sa ukotvila armatúra z farebného kovu. Zároveň sa urobil postrek riedkou maltou. Po jej zaschnutí sa naniesla vrstva čisto vápennej omietky a následne na ňu vrstva tej istej zafarbenej omietky. Po čiastočnom vyschnutí sa natiahlo tzv. vápenné intonáto s pridanou mramorovou múčkou a priložená frotáž, podľa ktorej sa do mäkkého podkladu drevenou špachtľou obkreslili sgrafitá. Potom sa kresba vyryla a do ešte vlhkej omietky sa až na spodnú farebnú vrstvu vyškriabali sgrafitá. Nakoniec sa kresba farebne zjednotila a povrch sa zakonzervoval.

Zámok Doudleby je z architektonického hľadiska renesančný skvost s jedinečnými ornamentálnymi sgrafitami nielen na vonkajšej fasáde, ale aj vo vnútornej časti dvora, a dokonca aj na sedemmetrových komínoch.

Ing. Petr Lorenc
Foto: archív spoločnosti Baumit

Autor je manažérom kvality v spoločnosti Baumit, spol. s r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.