Bungalovy. Sú obľúbené, no z energetického hľadiska skôr výzvou

Vykurovací systém, ktorého súčasťou je aj príprava teplej vody, je neoddeliteľnou súčasťou rodinného a bytového domu a jeho výber treba dôkladne zvážiť ešte pred samotnou výstavbou.

Voľba tohto systému bude mať potom totiž na dlhý čas vplyv – či už pozitívny, alebo negatívny – na tepelnú pohodu v dome a komfort bývania a aj na celkové finančné náklady na inštaláciu a prevádzku vykurovacieho systému. Majiteľ domu (investor) by si mal preto sám, aspoň orientačne, overiť, akú hodnotu získa za vynaložené peniaze a kto bude konečný prijímateľ výhod pri zvolenom vykurovacom systéme.

Treba počítať aj s dekarbonizáciou ekonomiky, keďže tá vyvolá dodatočné náklady, ktoré zaplatia spotrebitelia alebo daňoví poplatníci. Treba ju realizovať v súlade s filozofiou „hodnota za peniaze“, t. j. vysokoemisné zdroje energie treba nahrádzať najlacnejšími nízkoemisnými.

Konkrétne riešenia by mali vychádzať z existujúcich podmienok, ako aj z komparatívnych výhod jednotlivých krajín. Pri voľbe nástrojov dekarbonizácie by preto mala existovať voľnosť v súlade s predpokladmi jednotlivých krajín. Z toho vyplýva, že obnoviteľné zdroje by nemali byť výslovne cieľom, ale jedným z možných nástrojov dekarbonizácie.

Domy v štýle bungalovu

Rodinné domy v štýle bungalovu sa v súčasnosti tešia veľkej obľube. Ide o domy v tvare veľkej „placky“ s nízkou strechou. Pôvod bungalovov siaha od koloniálnej Indie do Bengálska. Tvar vyhovoval svojmu poslaniu – išlo o vzdušné domy s ľahkou drevenou konštrukciou a strechou z palmových listov.

Z Británie bola potom móda bungalovov „exportovaná“ do USA a do kontinentálnej Európy. V Británii ide pritom o určitý pozostatok kultúrneho dedičstva, no do našich zemepisných podmienok sa bungalov nehodí, stavia sa iba z dôvodu vzhľadu. Z energetického hľadiska predstavuje nevhodný typ rodinného domu.

Vplyv tvaru domu

V zmysle akčného plánu EÚ 20/20/20 sa po roku 2016 stavajú už iba nízkoenergetické budovy (energetická trieda A1) a po roku 2020 sa budú stavať už iba budovy s takmer nulovou potrebou energie (energetická trieda A0), čo bude predstavovať úplne nový pohľad na projektovanie, realizáciu stavby a v neposlednom rade aj na prevádzkovanie budov, a to tak, aby boli tieto budovy energeticky aktívne, ekologicky bezpečné a ekonomicky efektívne.

Docieliť minimálnu potrebu tepla na vykurovanie možno pritom bez väčších problémov pri dodržaní týchto základných požiadaviek:

• súčiniteľ prechodu tepla (izolácia) by sa mal blížiť k hodnote 0,15 W/(m2.K) (už dnes sú k dispozícii vhodné konštrukcie obvodového plášťa),
• budova musí mať vhodný jednoduchý tvar (minimalizácia tepelných mostov) – faktor tvaru budovy by mal byť pod hodnotu 0,7,
• zohľadniť treba orientáciu budovy, veľ­kosť a typ presklených plôch (pasívne solárne zisky),
• uplatniť by sa malo riadené vetranie s rekuperáciou pre energetickú triedu A0,
• pri zdroji tepla sa treba zamerať na jeho umiestnenie a na izoláciu rozvodov tepla a teplej vody.

Tepelná ochrana budovy ovplyvňuje zaradenie budovy do energetickej triedy. Platí, že čím je tepelná ochrana vyššia, tým je nižšia potreba tepla na vykurovanie, a tým môže byť budova zaradená do vyššej energetickej triedy.

Do výpočtu potreby tepla na vykurovanie vstupuje priamo aj faktor tvaru budovy, ktorý vyjadruje pomer vonkajšej plochy rodinného domu (plocha, ktorá je ochladzovaná, cez ktorú „uniká“ teplo do okolia) a vnútorného objemu budovy.

Budova má nižšiu tepelnú stratu, keď má pri tom istom vnútornom objeme (veľkosti miestností) čo najmenšiu vonkajšiu ochladzovanú plochu (rovnaká tepelná izolácia, rovnaké otvorové konštrukcie a podobne). Respektíve, čím je vonkajšia (ochladzovaná) plocha domu menšia, tým má budova nižšie tepelné straty pri tom istom vnútornom objeme.

Čo z toho vyplýva pre bungalov? Aké kúrenie je najvhodnejšie?

V rámci riešenia tejto otázky sme porovnali aj dva typy rodinného domu – bungalov a dvojpodlažný rodinný dom. Oba rodinné domy majú rovnakú rozlohu 150 m2, sú zhotovené z toho istého materiálu a majú tú istú tepelnú izoláciu (Ustena = 0,17 W/(m2 . K), Uotv = 0,85 W/(m2 . K), Ustrecha = 0,12 W/(m2 . K)).

Celková potreba energie daného konkrétneho bungalovu je 95,89 kWh/(m2 . rok) a daného dvojpodlažného rodinného domu 72,11 kWh/(m2 . rok). Bungalov tak má pri tej istej rozlohe ako dvojpodlažný rodinný až o 24 kWh/(m2 . rok) vyššiu potrebu energie.

Cieľom bude preto hľadať najvhodnejší vykurovací systém, a to porovnaním týchto systémov:

• kondenzačný kotol na zemný plyn,
• kotol na drevené pelety,
• kotol na kusové drevo,
• elektrické tepelné čerpadlo.

Treba si pritom uvedomiť, že zdroj tepla ovplyvní nielen pohodu a komfort v dome, ale aj finančné náklady vynaložené pri kúpe vykurovacieho systému a najmä pri uhrádzaní prevádzky vykurovania. Je dobré overiť si, akú hodnotu získa za vynaložené peniaze kupujúci, nie predajca…

Metóda analýzy systémov

Systémy sa budú analyzovať metódou Total Cost of Ownership (TCO). V tejto metóde sú zahrnuté všetky náklady, ktoré musí majiteľ RD vynaložiť počas sledovaného obdobia, resp. prevádzky domu.
Do ekonomického hodnotenia akýchkoľvek vykurovacích systémov vstupujú potom dva základné parametre:

• investičné náklady,
• prevádzkové náklady počas životnosti zariadenia, resp. počas hodnotiaceho obdobia.

Podstatou hodnoty za peniaze je posúdiť, či peniaze investora, resp. majiteľa, ktoré vynaložil na inštaláciu a prevádzkovanie vykurovacieho systému, budú skutočne vynaložené najlepšie, ako je možné na dosiahnutie stanoveného cieľa, čiže na krytie tepelných strát a na prípravu teplej vody.

Porovnanie zdrojov pri novom bungalove v energetickej triede A1

Na účely porovnania základných zdrojov vykurovania sme zvolili tieto parametre:

• rodinný dom v energetickej triede A1 s rozlohou 150 m2,
• faktor tvaru budovy > 1,
• nízkoteplotný podlahový vykurovací systém (teplovodný),
• potreba tepla (na vykurovanie a teplú vodu) 14 850 kWh,
• ostatná spotreba elektrickej energie 3 000 kWh (vrátane obehových čerpadiel).
• Výsledky vidieť v tab. 1 až 4.

Záver

Čo sa týka celkových nákladov na vykurovací systém počas hodnotiaceho obdobia 15 rokov, najvýhodnejšie vychádza kúrenie drevom. Nasleduje zemný plyn, kúrenie peletami a na konci je kúrenie tepelným čerpadlom. Ak do hodnotenia zahrnieme aj užívateľský komfort, najvhodnejšou voľbou aj z pohľadu hodnoty za peniaze sa javí vykurovanie zemným plynom.

Do výpočtu však treba pripočítať aj náklady na zriadenia kotolne a skladovacích priestorov (drevo, drevná štiepka), potom sa drevo a štiepka posunú pri hodnotení metódou TCO na posledné miesto.